počať -čne -čnú dok. kniž.
1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku
2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;
počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi; počítal prítomných p. od posledného radu;
nedok. k 1 počínať -a;
počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada; boli tam všetci, p. od detí až po starcov
// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;
nedok. počínať sa
// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu; nedalo sa s ním (s tým) nič p.;
nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.
od, odo (odo iba v spojení odo mňa, odo/od pred niektorými slovami na d-, napr. odo/od dňa, odo/od dverí, odo/od dvora, odo/od dna) predl. s G 1. ▶ vyjadruje priestorové východisko, smerovanie deja z blízkosti niekoho, niečoho preč; vyjadruje východisko (poradia) vôbec; op. k: od Tatier k Dunaju; odstúpiť od okna; od, odo dverí fúka; svojím správaním odháňala mužov od seba; žiaci sa zoradili od najväčšieho po najmenšieho; ceny týchto nehnuteľností sa pohybujú od stotisíc eur vyššie ▷ bibl. mudrci od Východu perzskí muži, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi, traja králi (Gašpar, Melichar, Baltazár)
2. ▶ vyjadruje miesto deja al. veci v blízkosti niekoho, niečoho: pumpa je vľavo od križovatky; môj otec je ten tretí od kraja; uprostred lúky kúsok od nás sa čosi pohlo 3. ▶ vyjadruje časové východisko deja; v spojení od – do časové rozpätie deja: prší už od rána; od detstva rád spieval; od januára spúšťame výrobu; bývame tu od roku 1990; je od narodenia nevidiaci; program je vhodný pre deti od troch rokov; pracovný čas je od siedmej do pol štvrtej; kúpalisko je otvorené od mája do septembra; Od večera do rána muzika nám vyhráva. [ľudová pieseň] celú noc 4. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod al. pôvodcu: bohatá nádielka od Ježiška; tancovať od radosti; zdediť nadanie od starej matky; od prechladnutia mal červený nos; deti sú doštípané od komárov; žiačka recituje báseň od Mihálika; trasie sa od strachu, od zimy; dostať odkaz od brata; ona je od Košíc pochádza z okolia Košíc 5. ▶ vyjadruje spôsob, prostriedok a mieru: zmeniť od základu správanie 6. ▶ vyjadruje účel, cieľ: pivo je dobré od smädu; na tieto ťažkosti je dobrý sirup od kašľa 7. často pri 2. st. prídavných mien ▶ vyjadruje zreteľ: Ivan je od neho starší; je to od teba veľmi milé, že si prišiel 8. ▶ vyjadruje príslušnosť niekoho, niečoho: kľúč od izby; nádobka od čaju; Hunckošovi ostal na krku ani nie päťročný vnuk, a keďže sa zaviazal, že ho bude chovať, páni od železnice mu pridelili robotu pri závorách. [Sko 1975] 9. ▶ vyjadruje odlukovú väzbu pri slovesách: bočiť od ľudí; upustiť od svojich nárokov; líšiť sa od ostatných; odučiť dieťa od zlozvyku; odstúpiť od zmluvy; odhovoriť syna od nebezpečnej cesty; odkloniť sa od pôvodného plánu 10. ▶ vyjadruje väzbu pri menách: závislosť od liekov, od drog, od matky; odluka cirkvi od štátu; byť izolovaný od sveta ◘ fraz. čas od času občas; od a/á po z/zet od začiatku do konca, všetko; od dávnych dáven odjakživa, od veľmi dávnych čias; hovor. od do vyjadruje vymedzenie, určenie hraníc (času, rozsahu, rozpätia a pod.): je dôležité stanoviť si mantinely od do; zákon to nezakazuje, určuje len hranice od do; od hlavy [až] po päty a) po celej dĺžke, celý b) v krajnej miere, celkom; od chrbta [udrieť, napadnúť niekoho] odzadu, zákerne; od kolísky [robiť niečo, byť nejaký] od útleho veku; od kolísky [až] po hrob od narodenia do smrti, po celý život; od narodenia odjakživa, stále, vždy: mám pocit, že sa poznáme od narodenia; od počiatku sveta odpradávna, od úplného začiatku existencie ľudstva; od slova do slova [povedať, zopakovať, odpísať niečo] doslovne, nič nevynechajúc; od srdca [hovoriť, povedať niečo] úprimne; od svitu do mrku al. od rána do večera/do noci al. hovor. od nevidím do nevidím od skorého rána do neskorého večera, celý deň; rok od roka každý rok, každým rokom: vstupné na toto podujatie je rok od roka drahšie ▷ počínajúc od ↗ počínať; počnúc od ↗ počať; v závislosti od ↗ závislosť
oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhým • zried. obťažieť (Mináč) • počať • fraz.: prísť do druhého stavu • prísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbe • fraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tom • hovor. expr.: zabudnúť sa • zapodieť sa • prespať sa • fraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa
počať si p. urobiť 4, poradiť si
počať 1. p. začať 1 2. p. oťarchavieť
poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si rady • pomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcť • počať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situácii • vynájsť sa: vždy sa vynájde • zvládnuť • zvládať • zmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradí • kniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenite • hovor. porátať sa • vyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom
urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba
2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)
3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom
4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať
5. p. spôsobiť
začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť
2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva
počať, -čne, -čnú, počal, počatý, rozk. počni dok.
1. kniž. (s neurč., od koho, od čoho) začať: Jednotlivé línie počali zrejmejšie vystupovať. (Vaj.) Počala mi zima byť a hlava ma rozbolela. (Jes.) Všetci sa počali z miest hýbať. (Kal.) Treba biť do všetkých, ktorí alkohol rozšírujú. Od ľudí počnúc cez krčmy až po úrady. (Jil.) Celé chvály vyspieval (o chlebe), počnúc od voňavej kôrky až po jamku na prostriedku. (Fig.)
2. (koho, čo) dať vzniknúť životu niekoho; otehotnieť: p. dieťa; Keď ma moja matka pod srdcom počala. (Haľ.); dieťa počaté v manželstve; panna z rosy počatá (Dobš.); pren. Básnikov plod v stave vytrženia, v snení tvorčom počatý. (Hviezd.);
nedok. k 1 počínať
|| počať sa kniž. začať sa: Hudba zahrala, počal sa tanec. (Kuk.);
|| počať si i počať (čo s čím, s kým) urobiť, vykonať niečo, zachovať sa v nejakej situácii, poradiť si: nevie, čo si (má) p. (napr. od žiaľu, od radosti; s neposlušným dieťaťom); Čo si počnú bez pomoci. (Švant.) Premýšľal, čo počať. (Hor.) Nevedel, čo počať s rukami. (Hor.); hovor. čo si počneš čo sa dá robiť
počínať, -a, -ajú nedok. kniž. (čo i s neurč.) začínať: Rozhovor počínal viaznuť. (Kuk.); počínam tušiť (Šolt.); p. vážnu vec (Čaj.); Je výpredaj tovaru, čo počína vychodiť z módy. (Kuk.);
dok. počať
|| počínať sa
1. začínať sa: Tu sa už počína žatva. (Ráz.) Počína sa plniť, čoho sa (matka) najviac obávala. (Ráz.); počínalo sa zmrákať (Hor.);
2. vznikať: počínali sa nové životy (Jil.);
dok. počať sa