Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

počať -čne -čnú dok. kniž.

1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku

2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;

počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi; počítal prítomných p. od posledného radu;

nedok. k 1 počínať -a;

počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada; boli tam všetci, p. od detí až po starcov

// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;

nedok. počínať sa

// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu; nedalo sa s ním (s tým) nič p.;

nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

počať ‑čne ‑čnú ‑čal dok.; počať sa; počať si

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

počať -čne -čnú počni! -čal -čnúc -čatý -čatie dok.

počať sa -čne sa -čnú sa -čal sa -čnúc sa -čatý -čatie sa dok.

počať si -čne si -čnú si -čni si! -čal si -čnúc si -čatie si dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

od, odo (odo iba v spojení odo mňa, odo/od pred niektorými slovami na d-, napr. odo/od dňa, odo/od dverí, odo/od dvora, odo/od dna) predl. s G 1. ▶ vyjadruje priestorové východisko, smerovanie deja z blízkosti niekoho, niečoho preč; vyjadruje východisko (poradia) vôbec; op. k: od Tatier k Dunaju; odstúpiť od okna; od, odo dverí fúka; svojím správaním odháňala mužov od seba; žiaci sa zoradili od najväčšieho po najmenšieho; ceny týchto nehnuteľností sa pohybujú od stotisíc eur vyššie ▷ bibl. mudrci od Východu perzskí muži, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi, traja králi (Gašpar, Melichar, Baltazár)

2. ▶ vyjadruje miesto deja al. veci v blízkosti niekoho, niečoho: pumpa je vľavo od križovatky; môj otec je ten tretí od kraja; uprostred lúky kúsok od nás sa čosi pohlo
3. ▶ vyjadruje časové východisko deja; v spojení od – do časové rozpätie deja: prší už od rána; od detstva rád spieval; od januára spúšťame výrobu; bývame tu od roku 1990; je od narodenia nevidiaci; program je vhodný pre deti od troch rokov; pracovný čas je od siedmej do pol štvrtej; kúpalisko je otvorené od mája do septembra; Od večera do rána muzika nám vyhráva. [ľudová pieseň] celú noc
4. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod al. pôvodcu: bohatá nádielka od Ježiška; tancovať od radosti; zdediť nadanie od starej matky; od prechladnutia mal červený nos; deti sú doštípané od komárov; žiačka recituje báseň od Mihálika; trasie sa od strachu, od zimy; dostať odkaz od brata; ona je od Košíc pochádza z okolia Košíc
5. ▶ vyjadruje spôsob, prostriedok a mieru: zmeniť od základu správanie
6. ▶ vyjadruje účel, cieľ: pivo je dobré od smädu; na tieto ťažkosti je dobrý sirup od kašľa
7. často pri 2. st. prídavných mien ▶ vyjadruje zreteľ: Ivan je od neho starší; je to od teba veľmi milé, že si prišiel
8. ▶ vyjadruje príslušnosť niekoho, niečoho: kľúč od izby; nádobka od čaju; Hunckošovi ostal na krku ani nie päťročný vnuk, a keďže sa zaviazal, že ho bude chovať, páni od železnice mu pridelili robotu pri závorách. [Sko 1975]
9. ▶ vyjadruje odlukovú väzbu pri slovesách: bočiť od ľudí; upustiť od svojich nárokov; líšiť sa od ostatných; odučiť dieťa od zlozvyku; odstúpiť od zmluvy; odhovoriť syna od nebezpečnej cesty; odkloniť sa od pôvodného plánu
10. ▶ vyjadruje väzbu pri menách: závislosť od liekov, od drog, od matky; odluka cirkvi od štátu; byť izolovaný od sveta
◘ fraz. čas od času občas; od a/á po z/zet od začiatku do konca, všetko; od dávnych dáven odjakživa, od veľmi dávnych čias; hovor. od do vyjadruje vymedzenie, určenie hraníc (času, rozsahu, rozpätia a pod.): je dôležité stanoviť si mantinely od do; zákon to nezakazuje, určuje len hranice od do; od hlavy [až] po päty a) po celej dĺžke, celý b) v krajnej miere, celkom; od chrbta [udrieť, napadnúť niekoho] odzadu, zákerne; od kolísky [robiť niečo, byť nejaký] od útleho veku; od kolísky [až] po hrob od narodenia do smrti, po celý život; od narodenia odjakživa, stále, vždy: mám pocit, že sa poznáme od narodenia; od počiatku sveta odpradávna, od úplného začiatku existencie ľudstva; od slova do slova [povedať, zopakovať, odpísať niečo] doslovne, nič nevynechajúc; od srdca [hovoriť, povedať niečo] úprimne; od svitu do mrku al. od rána do večera/do noci al. hovor. od nevidím do nevidím od skorého rána do neskorého večera, celý deň; rok od roka každý rok, každým rokom: vstupné na toto podujatie je rok od roka drahšie
▷ počínajúc od ↗ počínať; počnúc od ↗ počať; v závislosti od ↗ závislosť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhým • zried. obťažieť (Mináč) • počať • fraz.: prísť do druhého stavu • prísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbe • fraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tom • hovor. expr.: zabudnúť sa • zapodieť sa • prespať sa • fraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa

počať si p. urobiť 4, poradiť si

počať 1. p. začať 1 2. p. oťarchavieť

poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si rady • pomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcť • počať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situácii • vynájsť sa: vždy sa vynájde • zvládnuť • zvládať • zmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradí • kniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenite • hovor. porátať sa • vyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom

urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť

začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

počať, -čne, -čnú, počal, počatý, rozk. počni dok.

1. kniž. (s neurč., od koho, od čoho) začať: Jednotlivé línie počali zrejmejšie vystupovať. (Vaj.) Počala mi zima byť a hlava ma rozbolela. (Jes.) Všetci sa počali z miest hýbať. (Kal.) Treba biť do všetkých, ktorí alkohol rozšírujú. Od ľudí počnúc cez krčmy až po úrady. (Jil.) Celé chvály vyspieval (o chlebe), počnúc od voňavej kôrky až po jamku na prostriedku. (Fig.)

2. (koho, čo) dať vzniknúť životu niekoho; otehotnieť: p. dieťa; Keď ma moja matka pod srdcom počala. (Haľ.); dieťa počaté v manželstve; panna z rosy počatá (Dobš.); pren. Básnikov plod v stave vytrženia, v snení tvorčom počatý. (Hviezd.);

nedok. k 1 počínať

|| počať sa kniž. začať sa: Hudba zahrala, počal sa tanec. (Kuk.);

nedok. počínať sa

|| počať si i počať (čo s čím, s kým) urobiť, vykonať niečo, zachovať sa v nejakej situácii, poradiť si: nevie, čo si (má) p. (napr. od žiaľu, od radosti; s neposlušným dieťaťom); Čo si počnú bez pomoci. (Švant.) Premýšľal, čo počať. (Hor.) Nevedel, čo počať s rukami. (Hor.); hovor. čo si počneš čo sa dá robiť

počínať, -a, -ajú nedok. kniž. (čo i s neurč.) začínať: Rozhovor počínal viaznuť. (Kuk.); počínam tušiť (Šolt.); p. vážnu vec (Čaj.); Je výpredaj tovaru, čo počína vychodiť z módy. (Kuk.);

dok. počať

|| počínať sa

1. začínať sa: Tu sa už počína žatva. (Ráz.) Počína sa plniť, čoho sa (matka) najviac obávala. (Ráz.); počínalo sa zmrákať (Hor.);

2. vznikať: počínali sa nové životy (Jil.);

dok. počať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

počať i počnúť dok.
1. strsl, záh, vsl začať: Miškovi počalo biď aj ľúto, že hu oťec bije (Vaňovka NÁM); A kot počňe zima tukšie vaučaťi, tag zaseka chlapi lem miadovo páleno dovedúvaju na zohriaťa (Čelovce MK); Už pośäu̯ staväťi don (Kokava n. Rim. RS); Tu buli pošnúli hlädač tú magnésku (Sirk REV); Ruská atalérija počau̯a strílat na našu gavalériju (Lopašov SKA); A voňi na mňe počaľi hvizdac i štriľac (Oreské MCH)
2. splodiť; oťarchavieť: Čuože mala robiť, keď už bolo ďieťa počatuo? (Dol. Lehota DK); Dože ta len počau̯, ke_ci takí hlúpi?! (Likavka RUŽ); Len čo počala prvé ďieťa, uš choďila po dochtorách, abi ho mohla vinosiťi (Návojovce TOP)

počať si i počnúť si dok. csl vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: Nu_som ňeveďela, čuo si poča̋ť (Žaškov DK); Nuš, čo si počňem s tím sama? (V. Bielice TOP); Ale čo zme si male počaťi? (Čelovce MK); śo si ona s tin pośňe? (Kokava n. Rim. RS); Neviam, šva bi som si búl pošnúl bez neho?! (Revúčka REV); Čo son si mál počat, klada na mne a nide živéj duše horách (Trenč. Závada TRČ); Trápeňé má s tín sinom hrube veliké, ale čo si počňe?! (Lapáš NIT); Šak čo bi si tá jenna samá s tín drápaním počala?! (Smolenice TRN); Co sebe teras počnu?! (Dl. Lúka BAR)

počnúť p. počať

počnúť si p. počať si

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

počať, zried počnúť dk
1. s inf začať prvú fázu nej. činnosti: tak poczal murowati (ŽK 1489); poczalo horety na Ssteffoltowe (ANTOL 1571); kone počau zaprgahat (TURIEC 1773)
2. čo začať niečo: gestli niektery z mistruw swadu pocžal (CA 1669 E); takto počnúl kázeň swogu; kďiž juž kňez své chcel počnúťi (BR 1785)
3. porušiť celok, odobrať prvú časť z plnej a uzavretej nádoby, načať: nebude moczi sudu poczieti zadneho (BYTČA 1484 SČL); potom sem ho (sud) kazal počat (MYJAVA 1665); počala se djesska masla kupena (ŽILINA 1700); pocal sem w ssafarni okownicu (bryndze) (ORLOVÉ 1722)
4. urobiť, poradiť si: newym, czo daley pocznu (vojaci) z chudobnyymy poddanymy (NEMŠOVÁ 1687); kam sa techdi obráťím, čo počňem, čeho sa chiťím? (BR 1785)
5. (o ženách) oťarchavieť, (o samiciach zvierat) stať sa oplodnenou: (žena) lecz by byla poczala (ŽK 1473); Panna počala z wúle božy (CC 1655); matka mne w hrissych počala (KK 1709); tehdy počali dwe dcéri Lótowé z otca swého (KB 1757); (Mária) bez posskwrni počala (ET 18. st); -ínať ndk
1. k 1: winohradj su porezane wsseczki a tak giž kopati ge pocžiname (M. JÁN 1617); dyasna počinagj hnit (KoB 1666); kde a na kterem mjste nekdo sstolnu počina wyrabati (MB 1701); floresco: počjnám kwitnúti (KS 1763)
2. k 2: aby na potomny čas žadny takowe zlopowestne rečy nepočinal (RUŽOMBEROK 1598); sw. Pawel zle počinal, ale dobre skončil (SP 1696); (Dávid) cokolwek počynal, predne pomysel, že pred očyma Boha se obraca (PP 1734)
3. začínať sa: ver incipit: garo počjná (KS 1763); poczina lekarstwy proty skusany psa wztekleho (LR5 18. st)
4. k 3: a tak sem nedal to wino počjnati (MYJAVA 1665); attergo: počjnam wjno nebo chléb (KS 1763)
5. k 4: kdo ma srdce smele, počyna zmužile, toho sstesty miluge (BV 1652); (zvieratá) kdiž neco počinagj we wecech swych, aňy predek aňy zadek rozumem predchytawat nemohu (PP 1734)
6. k 5: otec plodj, matka w žiwote počyna (KoB 1666); aby kdiž by pricházali stáda k nápogu, pred očima mywali pruti a hledjc na ňe aby počjnali (KB 1757); (ženy) kďiž ze smilstwa počínagú, abi pred swetem zahaňbené nebili, mnohokrát ag žiwé početj rozličními zelinámi wiháňagú (BN 1789); počať sa dk
1. začať sa, vzniknúť: manželstvo, kterež we gmenu twogom a z rozkazu twogo swateho giž se pocželo (BAg 1585); zimnica dennj, w kterj se den počala, w ten se y dokona (KoB 1666); skrze gaghrissa sa počala nyenawisty Polki, kteri Polkino dyewča ukradmo zobralo (KRUPINA 1722)
2. byť splodený: (Kristus) se z Ducha swateho počal (KK 1709); w ziwotie matky sweg se počala (KT 1753); (dieťa) sa menowalo od angela prwe, než by sa w žiwoťe počalo (KB 1756); zloreča teg noci, w kteru se w žiwote matki sweg počali (MK 18. st); -ínať sa ndk
1. k 1: tuto se poczyna kapitula o zenach a o gegich wienach (ŽK 1473); od studne pocžina se gedna cesta (ZVOLEN 1567); kterehossto vžiwanj ma se rok počinati od prisslej Welikey noczi (P. ĽUPČA 1596); pocžina se chotar Bystransky od Vitanowskeho od potuocžka Medvedzieho (ORAVA 1659 E); flajster prilož na namohnute hned zprwoty, gako sa nemoc počina (RN 17.-18. st)
2. k 2: (dietky) w hrissech se počynagy a na tento swet rody (AgS 1708); Pretzo? Tsom se u nyém (v hriechu) potsináme i rodzime (MCa 1750); w neprawostech počiname se y rodjme (HeT 1775); počať si dk zachovať sa v nej. situácii, vynájsť sa, poradiť si: nevime, co sobe počati a kam se obratiti (VRBICA 1675 LP); čo sebe počnem, ach, já smutný (PV 18. st); -ínať si ndk konať, správať sa; mudre sy poczineg, nahle nezacžineg twrde, nesnadne prace (BV 1652); (Ondrej) udatne sobe až do smrtj počjnal (CS 18. st); kdo sobe dobre počjna, polowice prace miwa (Se 18. st)