Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

počítať -a nedok.

1. zisťovať počet, rátať: p. peniaze, p. prítomných

2. vykonávať, riešiť počtový, matematický úkon, rátať: p. trojčlenku, rovnicu

3. mať na zreteli, predpokladať, rátať: naisto som p-la s tvojou účasťou

4. myslieť, mieniť, rátať: nep-l, že sa to tak zle skončí

5. zaraďovať, zahŕňať, rátať: p-li ho medzi seba, p-l sa za priateľa

6. požadovať istú sumu, účtovať, rátať: p-l za každý kus 5 korún

7. hodnotiť, posudzovať, pokladať, rátať: hra rukou sa vo futbale p-a za priestupok;

počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;

nepočítajúc, nepočítajúc do toho predl. s A vyj. vylúčenie, nezahŕňanie, nerátajúc (do toho), bez: minul 100 korún n. (do toho) drobné

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
počítať ‑a ‑ajú nedok.

napočítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. (do koľko) ▶ vymenovať čísla v poradí za sebou po istú hranicu; syn. narátať: do koľko vieš n.?; napočítaj do desať a potom sa rozhodni; Kým napočítam do troch, nech každý stojí na svojom mieste. [L. Ťažký]; Privrel som oči, napočítal som do štyroch. [V. Šikula]; Niektorí predškoláci dokonca napočítajú aj do sto. [Sme 2009]
2. (koľko) obyč. v spojení s číslovkou ▶ počítaním zistiť, určiť počet; syn. narátať: na ceste sme napočítali desať veľkých jám; v kine napočítali sotva dvadsať divákov; policajti napočítali na diaľnici za dopoludnie 23 priestupkov; V záplave čiernych obyvateľov napočítal pätnásť belochov. [Š. Luby]; Kríza má niekoľko dôvodov, ja som ich napočítal najmenej sedem. [Týž 2009]
3. hovor. (čo, koľko (komu)) ▶ vypočítať, stanoviť (súhrnnú) hodnotu nejakých pohľadávok, poplatkov za isté služby a pod., spočítať, naúčtovať: koľko nám za opravu napočítal?; na výplatnej páske som zistil, že mi zabudli n. mzdu za dva dni práce; napočítali mu vysoké penále za omeškanie platby
fraz. nevie napočítať [ani] do troch/do päť/do piatich je nevedomý, neskúsený, hlúpy
nedok. k 1počítať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


fakturovať faktúrou žiadať zaplatenie niečoho • účtovať: fakturovali, účtovali nám za tovar tisíc Skzastaráv.: počítaťrátať (požadovať istú sumu)


hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa


kalkulovať uvažovať podľa okolností (obyč. vypočítavo) • rátaťpočítať: kalkuloval, rátal, počítal, či sa mu to vyplatívypočítavať: v duchu vypočítava, aké sú výhodypejor. špekulovať: kalkulovať, špekulovať s dôverou ľudí


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sadomnievať samať domnienkubyť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítaťrátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si)predpokladaťusudzovaťpredvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiťdomýšľať sidomýšľať saexpr.: hútať sišípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sapamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho menohovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje

2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdraviestarať sa: starať sa o blaho rodinymyslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vásrátaťpočítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi


počítať sa p. hlásiť sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

počítať1, -a, ajú nedok.

1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, rátať: p. peniaze, p. žiakov; Počíta dni do Vianoc. (Tim.) Paholci počítali, koľko to činí. (Taj.); p. niečo na tucty, na stovky, na tisícky vo veľkom množstve

dostať nepočítaných bitku;

2. (čo i bezpredm.) vykonávať počtové úkony, rátať: deti sa učia p.; p. do sto, p. na prstoch, v hlave, na papieri, p. spamäti, p. príklad, rovnicu;

3. (koho, čo kam) zahrnovať, brať do počtu, započítavať, zaraďovať niekam, rátať: Zdá sa mi, že i mňa počítate medzi tých pánov. (Jégé) Aj vás počítame k nim. (Barč)

4. (s kým, s čím, zastar. i na koho, na čo) brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať k niečomu, rátať s niekým al. niečím: p. so všetkými okolnosťami (Urb.); So mnou už nepočítajú. (Mor.) Porátajme, s kým možno počítať. (Heč.) Musíme s tým počítať, že i nepriateľ strieľa. (Tomašč.) Počítal i s možnosťou, že ho môžu v bráne zastaviť. (Jégé) Otázka je, či (cisár) môže na nás počítať. (Jégé) Vždy môžeš počítať na moju pomoc. (Tim.)

p. s každou korunou, s každým halierom dobre hospodáriť, šetriť; p. s každou minútou využívať čas;

5. mieniť, uvažovať, kalkulovať, rátať: Počítali, že nebudem vládať stáť na nohách. (Zúb.) Ľudia v tom prípade zle počítajú. (Švant.)

6. (koho za čo) pokladať, považovať, mať: Sedliaka (nechceli) počítať za skutočného človeka. (Jégé)

7. (čo komu, za čo) považovať istú peňažnú sumu, účtovať, rátať: Za tovar počítal viac, ako (bol hoden). (Jégé); hovor. Čo počítate za meter, za kilo? koľko stojí?; p. niekomu vysoké úroky, vysoké, nájomné; draho, lacno niekomu niečo p. (napr. ušitie šiat al. iné remeselnícke práce);

8. (čo komu za čo, k čomu) prisudzovať: nepočítaj mu to za chybu, za vinu; to sa mu počíta k dobru;

9. kniž. zried. (čo, len v spojení s číselnými výrazmi) mať, obsahovať: Dedinka počíta čosi okolo 50 čísel.

10. kniž. v predl. výrazoch počítajúc do toho, zried. i v to vyjadruje spolupatričnosť niekoho s niekým al. niečoho s niečím, spolu s: materiálnosť celej prírody, počítajúc do toho (v to) aj človeka; od Skalice po Vrbové, počítajúc do toho i Myjavu;

dok. k 1 spočítať, k 2 vypočítať

|| počítať sa zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, rátať sa: Nikdy sa nepočítal medzi statne urastených chlapov. (Fig.) Počíta sa medzi prvé. (Podj.)


počítať2, -a, -ajú dok. (čo)

1. všetko al. veľa všeličoho poprečitovať, prečítať: Ona mnoho počítala. (Vaj.) Počítali fúru novín. (Zgur.)

|| počítať (si) istý čas, trochu čítať: Pobehal, počítal (noviny) a odložil. (Taj.) Trochu počítať v nej (knižtičke), polistovať. (Jes.) Počítal si v knihe. — Chvíľu so počítal pred spaním.

Morfologický analyzátor

počítať nedokonavé sloveso
(ja) počítam VKesa+; (ty) počítaš VKesb+; (on, ona, ono) počíta VKesc+; (my) počítame VKepa+; (vy) počítate VKepb+; (oni, ony) počítajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) počítal VLesam+; (ona) počítala VLesaf+; (ono) počítalo VLesan+; (oni, ony) počítali VLepah+;
(ty) počítaj! VMesb+; (my) počítajme! VMepa+; (vy) počítajte! VMepb+;
(nejako) počítajúc VHe+;
počítať počítať

Zvukové nahrávky niektorých slov

počítať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor