počínanie -ia s. konanie, správanie: múdre, rozvážne p.
počínanie -nia -ní s.
konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínanie • správanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšie • hovor. podnik: je to nebezpečný podnik
počínanie p. konanie
počínanie, -ia str. konanie, správanie sa: sebavedomé, samostatné p., nerozvážne, nezodpovedné p.; sebevoľné p. (Vans.); všetko ľudské p. (Chrob.); hrdinské p.; ospravedlniť, odôvodniť svoje p.; S úsmevom pozerá na počínanie úradnej komisie. (Zúb.) Kypel jedom nad svojím počínaním. (Vaj.)
počínanie s. miest. strsl a zsl konanie, správanie: To jeho počínaňé si do ňeskajška ňevém ňijako visvetliť (Lapáš NIT); dobruo počínaňá (Hor. Lehota DK)
počínanie1 [-ia, -í] s 1. konanie, činenie: Kristus Pan mnohe počjnanj mel z farizegmy (CS 18. st) 2. súloženie, súlož: Gaky cžas sy s nyu mal pocžinanya? (PRIEVIDZA 1756)
počínanie2 [-í] s 1. začínanie, začiatok: inceptio: začjnanj, počjnanj, počátek (KS 1763) 2. opakované počatie, oplodňovanie: rozmnožym biedy a bolesti twoge a počynany, w bolesti roditi budess dieti twe (BAg 1585)