počať -čne -čnú dok. kniž.
1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku
2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;
počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi; počítal prítomných p. od posledného radu;
nedok. k 1 počínať -a;
počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada; boli tam všetci, p. od detí až po starcov
// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;
nedok. počínať sa
// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu; nedalo sa s ním (s tým) nič p.;
nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.
počínajúc od predl. s G
počínajúc predl. s I (často ako súčasť dvojčlenného spojenia počínajúc – končiac)
od, odo (odo iba v spojení odo mňa, odo/od pred niektorými slovami na d-, napr. odo/od dňa, odo/od dverí, odo/od dvora, odo/od dna) predl. s G 1. ▶ vyjadruje priestorové východisko, smerovanie deja z blízkosti niekoho, niečoho preč; vyjadruje východisko (poradia) vôbec; op. k: od Tatier k Dunaju; odstúpiť od okna; od, odo dverí fúka; svojím správaním odháňala mužov od seba; žiaci sa zoradili od najväčšieho po najmenšieho; ceny týchto nehnuteľností sa pohybujú od stotisíc eur vyššie ▷ bibl. mudrci od Východu perzskí muži, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi, traja králi (Gašpar, Melichar, Baltazár)
2. ▶ vyjadruje miesto deja al. veci v blízkosti niekoho, niečoho: pumpa je vľavo od križovatky; môj otec je ten tretí od kraja; uprostred lúky kúsok od nás sa čosi pohlo 3. ▶ vyjadruje časové východisko deja; v spojení od – do časové rozpätie deja: prší už od rána; od detstva rád spieval; od januára spúšťame výrobu; bývame tu od roku 1990; je od narodenia nevidiaci; program je vhodný pre deti od troch rokov; pracovný čas je od siedmej do pol štvrtej; kúpalisko je otvorené od mája do septembra; Od večera do rána muzika nám vyhráva. [ľudová pieseň] celú noc 4. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod al. pôvodcu: bohatá nádielka od Ježiška; tancovať od radosti; zdediť nadanie od starej matky; od prechladnutia mal červený nos; deti sú doštípané od komárov; žiačka recituje báseň od Mihálika; trasie sa od strachu, od zimy; dostať odkaz od brata; ona je od Košíc pochádza z okolia Košíc 5. ▶ vyjadruje spôsob, prostriedok a mieru: zmeniť od základu správanie 6. ▶ vyjadruje účel, cieľ: pivo je dobré od smädu; na tieto ťažkosti je dobrý sirup od kašľa 7. často pri 2. st. prídavných mien ▶ vyjadruje zreteľ: Ivan je od neho starší; je to od teba veľmi milé, že si prišiel 8. ▶ vyjadruje príslušnosť niekoho, niečoho: kľúč od izby; nádobka od čaju; Hunckošovi ostal na krku ani nie päťročný vnuk, a keďže sa zaviazal, že ho bude chovať, páni od železnice mu pridelili robotu pri závorách. [Sko 1975] 9. ▶ vyjadruje odlukovú väzbu pri slovesách: bočiť od ľudí; upustiť od svojich nárokov; líšiť sa od ostatných; odučiť dieťa od zlozvyku; odstúpiť od zmluvy; odhovoriť syna od nebezpečnej cesty; odkloniť sa od pôvodného plánu 10. ▶ vyjadruje väzbu pri menách: závislosť od liekov, od drog, od matky; odluka cirkvi od štátu; byť izolovaný od sveta ◘ fraz. čas od času občas; od a/á po z/zet od začiatku do konca, všetko; od dávnych dáven odjakživa, od veľmi dávnych čias; hovor. od do vyjadruje vymedzenie, určenie hraníc (času, rozsahu, rozpätia a pod.): je dôležité stanoviť si mantinely od do; zákon to nezakazuje, určuje len hranice od do; od hlavy [až] po päty a) po celej dĺžke, celý b) v krajnej miere, celkom; od chrbta [udrieť, napadnúť niekoho] odzadu, zákerne; od kolísky [robiť niečo, byť nejaký] od útleho veku; od kolísky [až] po hrob od narodenia do smrti, po celý život; od narodenia odjakživa, stále, vždy: mám pocit, že sa poznáme od narodenia; od počiatku sveta odpradávna, od úplného začiatku existencie ľudstva; od slova do slova [povedať, zopakovať, odpísať niečo] doslovne, nič nevynechajúc; od srdca [hovoriť, povedať niečo] úprimne; od svitu do mrku al. od rána do večera/do noci al. hovor. od nevidím do nevidím od skorého rána do neskorého večera, celý deň; rok od roka každý rok, každým rokom: vstupné na toto podujatie je rok od roka drahšie ▷ počínajúc od ↗ počínať; počnúc od ↗ počať; v závislosti od ↗ závislosť
od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúc • začínajúc • počnúc • počínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomné • začnúc od • začínajúc od • počnúc od • počínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavreté • z • zo (koho, čoho): prišli z východu, od východu • smerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrel • spoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy
2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil dom • za (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhradu • z/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiť • pod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem
3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálka • na (koho, čo): prášok na bolenie hlavy
4. p. cez 5
počínajúc, počínajúc od p. od 1
počínajúc predl. so 7. p. i počínajúc od predl. výraz s 2. p.
1. vyjadruje časovú hranicu, východisko diania v čase, od: p. XI. storočím, p. mesiacom májom; od XIII. storočia počínajúc;
2. vyjadruje začiatok radu osôb al. vecí, od: Predstavil si tváre známych, počínajúc županom a končiac pisárom. (Zúb.) Všetko im brali, počínajúc od dobytka až po životy. (Urb.)