počať -čne -čnú dok. kniž.
1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku
2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;
počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi; počítal prítomných p. od posledného radu;
nedok. k 1 počínať -a;
počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada; boli tam všetci, p. od detí až po starcov
// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;
nedok. počínať sa
// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu; nedalo sa s ním (s tým) nič p.;
nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.
jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si
2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať
3. správ. zaobchádzať, vychádzať
konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávať • robiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumu • uskutočňovať • realizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovať • arch. činiť: činí dobré skutky • postupovať • pokračovať • počínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov
2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať si • vykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si pas • zariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne
narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)
počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konať • arch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiť • správať sa: v každej situácii sa správal ako pravý muž • postupovať • pokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil
správať sa1 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušne • menej vhodné chovať sa • kniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestne • vystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muž • držať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako treba • zaobchodiť • zaobchádzať • zachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť
2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovať • prejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo
3. p. spravovať sa
počať, -čne, -čnú, počal, počatý, rozk. počni dok.
1. kniž. (s neurč., od koho, od čoho) začať: Jednotlivé línie počali zrejmejšie vystupovať. (Vaj.) Počala mi zima byť a hlava ma rozbolela. (Jes.) Všetci sa počali z miest hýbať. (Kal.) Treba biť do všetkých, ktorí alkohol rozšírujú. Od ľudí počnúc cez krčmy až po úrady. (Jil.) Celé chvály vyspieval (o chlebe), počnúc od voňavej kôrky až po jamku na prostriedku. (Fig.)
2. (koho, čo) dať vzniknúť životu niekoho; otehotnieť: p. dieťa; Keď ma moja matka pod srdcom počala. (Haľ.); dieťa počaté v manželstve; panna z rosy počatá (Dobš.); pren. Básnikov plod v stave vytrženia, v snení tvorčom počatý. (Hviezd.);
nedok. k 1 počínať
|| počať sa kniž. začať sa: Hudba zahrala, počal sa tanec. (Kuk.);
|| počať si i počať (čo s čím, s kým) urobiť, vykonať niečo, zachovať sa v nejakej situácii, poradiť si: nevie, čo si (má) p. (napr. od žiaľu, od radosti; s neposlušným dieťaťom); Čo si počnú bez pomoci. (Švant.) Premýšľal, čo počať. (Hor.) Nevedel, čo počať s rukami. (Hor.); hovor. čo si počneš čo sa dá robiť
počínať, -a, -ajú nedok. kniž. (čo i s neurč.) začínať: Rozhovor počínal viaznuť. (Kuk.); počínam tušiť (Šolt.); p. vážnu vec (Čaj.); Je výpredaj tovaru, čo počína vychodiť z módy. (Kuk.);
dok. počať
|| počínať sa
1. začínať sa: Tu sa už počína žatva. (Ráz.) Počína sa plniť, čoho sa (matka) najviac obávala. (Ráz.); počínalo sa zmrákať (Hor.);
2. vznikať: počínali sa nové životy (Jil.);
dok. počať sa
počínať si, -a, -ajú nedok. konať, správať sa: obratne, rozumne, takticky, opatrne si p.; Jolana si počína hrdo. (Tim.); vie, ako si (má) p.; Počínal si ako kamarát. (Jes-á) Počínali si tak, ako keby boli presvedčení, že Nemci zmizli. (Jil.) Počínal si ako doma. (Tat.)