Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

plytký -ejší/-tší príd.

1. kt. má malú hĺbku, op. hlboký: p-á voda, p-é jazero; p. tanier

2. povrchný, neobsažný: p. človek, p-á myšlienka; p-é umenie;

plytko prísl.;

plytkosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plytký ‑ejší/‑tší; plytko prísl.; plytkosť ‑i ž.

plytký -ká -ké 2. st. -tší/-tkejší príd. 1.ktorý má malú hĺbku; ktorý je umiestnený bližšie k povrchu niečoho; op. hlboký: plytká studňa; p. koreňový systém; plytká roklina; p. tanier; plytká nádoba, panvica, miska; pľačkať sa na brehu v plytkej vode; jedna strana jamy je plytkejšia; Potok si pokojne tečie vo svojom plytkom koryte ako za môjho detstva. [J. Pohronský]; [...] krv pochádzala len z plytkej rany na ľavom boku. [J. Červenák]poľnohosp. plytká orba jemné obracanie, miešanie a drobenie pôdy do hĺbky najviac 20 cm, op. hlboká orba; meteor. plytká brázda nízkeho tlaku vzduchu pretiahnutý úzky pás nízkeho tlaku vzduchu ležiaci medzi dvoma oblasťami vyššieho tlaku vzduchu
2.ktorý nejde k podstate vecí; ktorý nemá zmysel pre dôkladnosť, ktorému chýba myšlienková hĺbka, povrchný: p. človek; plytké rozhovory, témy; p. humor; urobiť si z niečoho plytké závery; nový film režiséra má plytkejšiu obsahovú náplň; Hlbočina. Muž nevedel, prečo mu na um zišlo práve toto slovo, také nenáležité do tohto prostredia, v ktorom bolo všetko plytké a povrchné. [D. Hevier]
3. ▶ majúci malú intenzitu, mieru: plytké dýchanie dýchanie bez využitia bránice; p. spánok ľahký, často prerušovaný

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôdaplanýneúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zemhluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažnýneobsažnýpovrchnýplytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké mysleniesamoúčelnýpejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debatabezcieľnybezúčelnýzbytočnýneužitočnýdaromnýmárny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna prácanezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj


malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


plytký 1. ktorý má malú hĺbku (op. hlboký) • nehlboký: plytký, nehlboký kanál, potokhovor. malý: ovlažovala sa pri kraji v plytkej, malej vode

2. duševne chudobný; ktorý nemá myšlienkovú hĺbku • povrchnýpren. prízemný: plytký, povrchný človek, prízemná ženaneobsažnýbezobsažný: neobsažná, bezobsažná myšlienkapren. prázdny: prázdny človek


povrchný ktorý nejde do hĺbky; ktorý nemá zmysel pre dôslednosť, dokonalosť (o človeku); svedčiaci o tom • plytkýprízemnýbezobsažnýpren. prázdny (obyč. v zmysle duševnej, myšlienkovej hĺbky): povrchný, plytký, prízemný človek; povrchné, plytké vedomosti (op. hlboké); bezobsažné, prázdne myšlienkyneporiadny (nemajúci zmysel pre poriadok, usporiadanosť): neporiadna gazdinkanehlboký (o cite, vzťahu; op. hlboký) • neúplnýnedokonalýnedôslednýnedôkladnýnekonzekventný (vyznačujúci sa neúplnosťou, nedôslednosťou, nedôkladnosťou; op. úplný, dokonalý, dôsledný): neúplný pohľad na vec; neúplné údaje; nedokonalá, nedôsledná práca; byť v práci povrchný, nedôslednýneseriózny: neseriózny prístupneprepracovaný: neprepracovaná analýza, štúdianedbajskýnedbalýnedbanlivýhovor. ledabolý (ktorému nezáleží na tom, aby išiel do hĺbky, aby bol dôsledný): mať ku všetkému nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, ledabolý prístup; nedbanlivé, ledabolé upratovaniepolovičatý (nedokončený, urobený len spolovice): odovzdával vždy polovičatú robotudiletantskýamatérskylajdáckyexpr. ľahtikársky (typický pre diletanta, lajdáka, ľahtikára): diletantská znalosť vecí, lajdácke učenie, ľahtikárske pristupovanie k povinnostiamhovor. expr. zbúchanýhovor. pejor.: fušerskýšlendriánsky (narýchlo, povrchne urobený; obyč. o práci) • zbežnýletmýúchytkový (robený, vykonaný krátko a povrchne, bez nároku na dôkladnosť): zbežná prehliadka; zbežný, letmý odhadpaušálny (povrchne zovšeobecňujúci): paušálna charakteristika, paušálne tvrdenie


všeobecný 1. týkajúci sa všetkých, všetkého • celkový (týkajúci sa celku, zameraný na celok): všeobecná, celková situácia; všeobecné, celkové vedomostiuniverzálny: univerzálna platnosť výrokutotálny (všetko zahŕňajúci): totálny úpadok spoločnostivšestranný (zahŕňajúci všetky stránky; op. jednostranný): venovať niečomu všestrannú starostlivosťúplnýkompletný (op. čiastočný): úplná mobilizácia; kompletné zlyhanie organizmugenerálny: generálny štrajkceloplošný: celoplošná platnosťširoký: široký pohľad na vechrubý: hrubý odhadglobálny: globálny rozpočetpraktický (poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť): praktický lekárelementárny: elementárne vedomostikniž. zried.: všeobjímajúcivšeobjímavý (všetko zahŕňajúci): všeobjímajúca symfónia reči (Vajanský), všeobjímavá poézia (Mráz)poet. všeobsiahly (Hviezdoslav)nespráv. obecný

2. zahŕňajúci iba niektoré podstatné veci, povrchne zovšeobecňujúci (op. podrobný, detailný) • paušálny: všeobecné, paušálne hodnotenie udalostí; všeobecné, paušálne tvrdenierámcovýrámcovitý: rámcový plán, rámcovité smernicehrubýcelkovýnepresný (op. presný): hrubý, celkový pohľad; nepresný odhadnekonkrétny (op. konkrétny): sú to len všeobecné, nekonkrétne reči, sľubyobrysovitý: obrysovitý náčrtpovrchný (ktorý nejde do hĺbky; op. dôkladný): povrchná predstavaplytký (op. hlboký): je to dosť plytký úsudokhovor. expr. riedky: má o tom iba riedke vedomostinespráv. obecný


vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubýneslušnýneprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanieordinárny: mať ordinárne spôsobydvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné rečisurovýgrobiansky: surové, grobianske žartymrzkýškaredý: mrzké, škaredé slováobscénnyoplzlýnecudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlapdrsný: drsný človekexpr.: šmykľavýklzký: šmykľavé, klzké výrazyostrýpikantnýhovor. šťavnatýhovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historkypejor. svinský: svinské vtipysubšt.: hovadský • hovädský

2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinámpovrchnýplytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na veczjednodušený: zjednodušené zobrazenie životaskreslenýsploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery

3. p. primitívny 2


zbežný 1. ktorý nejde do hĺbky (op. dôkladný) • nedôkladný: zbežná, nedôkladná kontrolanedôslednýnedokonalý: nedôsledná prehliadka, nedokonalý opis miestapovrchnýletmýplytký (op. hlboký): povrchné, plytké vedomosti; letmé dojmy

2. trvajúci krátko • krátkyprchavýletmý: zbežný, krátky pohľad; prchavý, letmý bozk


zjednodušený zbavený podrobností, zložitých jednotlivostí: zjednodušený problémpovrchnýplytký (op. dôkladný): zjednodušené, povrchné riešenie; plytký pohľad na vecpaušálnypaušalizujúcimechanickýschematickýšablónovitý (zjednodušený v negatívnom zmysle): paušalizujúce, schematické, šablónovité tvrdeniaexpr. sploštený: sploštené videnie problému

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

melký príd.

1. kraj. sypký, kyprý, drobnozrný, jemnozrnný: m-á prsť (Hviezd.), m-á piesčina (Vaj.);

2. používalo sa niekedy nenáležite miesto správ. plytký: Pomedzi oprchlé stromy vidieť širokú, melkú riečku. (Ráz.); pren. v melkom tlie hútaní (Hviezd.) v plytkom, povrchnom;

melko prísl.;

melkosť, -ti ž.: m. zeme (Hviezd.)


plytký, 2. st. plytkejší/plytší príd.

1. majúci malú hĺbku, nehlboký: p. jarok, potok, p. rybník, p-á rieka, voda, p-á priehlbina; p. tanier, p-á nádoba; p-á orba;

2. (o myslení a jeho výsledkoch) bez hlbších myšlienok, nemajúci hlbší obsah; (o človeku) duševne chudobný, povrchný: p. človek, p-á sentimentalita; Každý môže zbadať, nech je viac so Želou, že je dosť plytká. (Tim.);

plytko prísl.: p. koreniaci smrek, p. zoraná pôda; Pluh zaberal veľmi plytko. (Jil.);

plytkosť, -ti ž.: duševná p.

Morfologický analyzátor

plytký prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) plytký; (bez) plytkého; (k) plytkému; (vidím) plytkého; (o) plytkom; (s) plytkým;

(dvaja) plytkí; (bez) plytkých; (k) plytkým; (vidím) plytkých; (o) plytkých; (s) plytkými;


(jeden) plytkejší; (bez) plytkejšieho; (k) plytkejšiemu; (vidím) plytkejšieho; (o) plytkejšom; (s) plytkejším;

(traja) plytkejší; (bez) plytkejších; (k) plytkejším; (vidím) plytkejších; (o) plytkejších; (s) plytkejšími;


(jeden) najplytkejší; (bez) najplytkejšieho; (k) najplytkejšiemu; (vidím) najplytkejšieho; (o) najplytkejšom; (s) najplytkejším;

(dvaja) najplytkejší; (bez) najplytkejších; (k) najplytkejším; (vidím) najplytkejších; (o) najplytkejších; (s) najplytkejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) plytký; (bez) plytkého; (k) plytkému; (vidím) plytký; (o) plytkom; (s) plytkým;

(dva) plytké; (bez) plytkých; (k) plytkým; (vidím) plytké; (o) plytkých; (s) plytkými;


(jeden) plytkejší; (bez) plytkejšieho; (k) plytkejšiemu; (vidím) plytkejší; (o) plytkejšom; (s) plytkejším;

(dva) plytkejšie; (bez) plytkejších; (k) plytkejším; (vidím) plytkejšie; (o) plytkejších; (s) plytkejšími;


(jeden) najplytkejší; (bez) najplytkejšieho; (k) najplytkejšiemu; (vidím) najplytkejší; (o) najplytkejšom; (s) najplytkejším;

(dva) najplytkejšie; (bez) najplytkejších; (k) najplytkejším; (vidím) najplytkejšie; (o) najplytkejších; (s) najplytkejšími;


ženský rod

(jedna) plytká; (bez) plytkej; (k) plytkej; (vidím) plytkú; (o) plytkej; (s) plytkou;

(dve) plytké; (bez) plytkých; (k) plytkým; (vidím) plytké; (o) plytkých; (s) plytkými;


(jedna) plytkejšia; (bez) plytkejšej; (k) plytkejšej; (vidím) plytkejšiu; (o) plytkejšej; (s) plytkejšou;

(tri) plytkejšie; (bez) plytkejších; (k) plytkejším; (vidím) plytkejšie; (o) plytkejších; (s) plytkejšími;


(jedna) najplytkejšia; (bez) najplytkejšej; (k) najplytkejšej; (vidím) najplytkejšiu; (o) najplytkejšej; (s) najplytkejšou;

(štyri) najplytkejšie; (bez) najplytkejších; (k) najplytkejším; (vidím) najplytkejšie; (o) najplytkejších; (s) najplytkejšími;


stredný rod

(jedno) plytké; (bez) plytkého; (k) plytkému; (vidím) plytké; (o) plytkom; (s) plytkým;

(dve) plytké; (bez) plytkých; (k) plytkým; (vidím) plytké; (o) plytkých; (s) plytkými;


(jedno) plytkejšie; (bez) plytkejšieho; (k) plytkejšiemu; (vidím) plytkejšie; (o) plytkejšom; (s) plytkejším;

(dve) plytkejšie; (bez) plytkejších; (k) plytkejším; (vidím) plytkejšie; (o) plytkejších; (s) plytkejšími;


(jedno) najplytkejšie; (bez) najplytkejšieho; (k) najplytkejšiemu; (vidím) najplytkejšie; (o) najplytkejšom; (s) najplytkejším;

(štyri) najplytkejšie; (bez) najplytkejších; (k) najplytkejším; (vidím) najplytkejšie; (o) najplytkejších; (s) najplytkejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor