Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

plynúť -ie -ú nedok. kniž.

1. tiecť (význ. 1): voda p-ie, Dunaj ticho p-ie;

pren. rozhovor nerušene p-l prebiehal

2. (o čase) ubiehať, míňať sa: dni, roky p-ú

3. mať pôvod v niečom, vyplývať: z neinformovanosti p-ú omyly

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plynúť ‑ie ‑ú ‑ul nedok.

plynutie -tia s. práv., admin. ▶ ubiehanie vymedzeného času určeného na vykonanie vopred dohodnutého právneho úkonu al. zákonom stanoveného procesného úkonu: p. premlčacej doby; p. odvolacej lehoty; p. trojmesačnej výpovede; p. záručného času tovaru ▷ ↗ i plynúť


plynúť -nie -nú -nul -núc -núci -nutie nedok. 1. ▶ postupne, pozvoľna sa míňať; plynulo, bez prerušenia postupovať v čase, ubiehať: pomaly, rýchlo plynú dni, mesiace, týždne; začalo mu p. päťročné funkčné obdobie; záručná lehota, doba plynie odo dňa predaja; celý dlhý život jej plynul pokojne; čas plynie a človek starne; Ani veselá svadba nie je automatickou zárukou, že manželstvo bude plynúť pokojne. [Pd 1994]
2. ▶ (o tečúcich vodách) pohybovať sa v nepretržitom prúde, voľne tiecť: Rieka plynie tak pomaly, že voda vyzerá ako stojatá. [M. Hvorecký]; Vody plynú a odnášajú čas, v ktorom mnohé objavujeme a dostávame, iné zas strácame a opúšťame. [KN 2003]
3.nepretržite postupovať, šíriť sa v priestore, prúdiť: hlas mu plynul jemne bez zadŕhania; z reproduktorov ticho plynula hudba; Udrel som. Prvé takty z árie plynuli pomaly, potom sa moje prsty rozbehli po klávesoch. [P. Krištúfek]; pren. A čujné tichá stále placho tečú, plynú a ráno za ránom jak voda odteká. [T. Klas]
4. (komu, čomu (z čoho); na čo; do čoho) ▶ prichádzať ako výsledok predchádzajúceho úsilia: je zamestnaná a plynie jej príjem zo závislej činnosti; z pridruženej výroby plynú družstvu zisky; finančné prostriedky z ministerstva majú p. najmä na zviditeľnenie našej krajiny ako turistickej destinácie; Z prevádzky automatov plynú peniaze aj do mestskej pokladnice. [Pd 1994]
5. (čo (z čoho)) ▶ vyvíjať sa, vznikať ako dôsledok niečoho, vyplývať z niečoho: aké povinnosti z toho plynú?; relatívne vypočítateľné riziko plynúce z vlastníctva cenných papierov [HN 2003]; Vyčkávací postoj plynie z presvedčenia, že zmeny cenovej úrovne by mali mať iba prechodnú povahu. [Pd 1994]
fraz. z toho plynie poučenie, že... prežitá situácia je pre nás návodom na konanie v budúcnosti v tom zmysle, aby... (napr. aby sme v podobnej situácii nezopakovali terajšiu chybu)

míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajomviesťťahať satiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru?kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušenediať sarobiť saodohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veciuskutočňovať sakonať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť


prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdomliať savaliť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdomkniž. rinúť sanár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očístekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchukolovaťcirkulovaťobiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v televíriťkrúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienkykniž. plynúť: slová plynú z úst ľahkopulzovaťkniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žiláchprameniťvyvieraťkniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izbyťahaťtiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetovviaťkniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík


tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdiliať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvyexpr. cediť sakniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z ránroniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očístekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúduvytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smolakniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plyniekniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tváriexpr.: cícerkaťčurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí vodažblnkotaťžblnkaťzurkotaťexpr.: zurčaťžurčaťzurkaťčurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkocecrčaťcrkaťcvrčaťcvrkaťcvŕkaťexpr.: curkaťcrkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtáranár.: cechtiť (sa)cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčaťhrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať


vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom • vychádzaťvychodiťkniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučeniekniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniazekniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosťkniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že…zakladať samať základbyť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plynúť, -nie, -nú nedok.

1. (o kvapaline) zvoľna, pomaly tiecť: vody plynú; pren. svetlo plynie cez okno preniká; Hladko im plynulo z úst slovo (Urb.) plynne hovorili.

2. postupovať v prirodzenom časovom poriadku, pomaly, zvoľna sa míňať: čas plynie, minúta plynie za minútou; Deň pomaly plynie. (Kuk.)

3. kniž. (z čoho) byť dôsledkom niečoho, vyplývať: z toho plynú výhody; Nebola to radosť, z čoho plynul tento smiech. (Hor.);

dok. k 2 uplynúť, k 3 vyplynúť

|| plynúť si expr. zvoľna, nerušene tiecť: Kde Váh plynie si striebristý. (Podj.)

Morfologický analyzátor

plynúť nedokonavé sloveso
(ja) plyniem VKesa+; (ty) plynieš VKesb+; (on, ona, ono) plynie VKesc+; (my) plynieme VKepa+; (vy) plyniete VKepb+; (oni, ony) plynú VKepc+;

(ja som, ty si, on) plynul VLesam+; (ona) plynula VLesaf+; (ono) plynulo VLesan+; (oni, ony) plynuli VLepah+;
(ty) plyň! VMesb+; (my) plyňme! VMepa+; (vy) plyňte! VMepb+;
(nejako) plynúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor