plynúť -ie -ú nedok. kniž.
1. tiecť (význ. 1): voda p-ie, Dunaj ticho p-ie;
pren. rozhovor nerušene p-l prebiehal
2. (o čase) ubiehať, míňať sa: dni, roky p-ú
3. mať pôvod v niečom, vyplývať: z neinformovanosti p-ú omyly
plynúť -nie -nú plyň! -nul -núc -núci -nutie nedok.
plynutie -tia s. práv., admin. ▶ ubiehanie vymedzeného času určeného na vykonanie vopred dohodnutého právneho úkonu al. zákonom stanoveného procesného úkonu: p. premlčacej doby; p. odvolacej lehoty; p. trojmesačnej výpovede; p. záručného času tovaru ▷ ↗ i plynúť
plynúť -nie -nú -nul -núc -núci -nutie nedok. 1. ▶ postupne, pozvoľna sa míňať; plynulo, bez prerušenia postupovať v čase, ubiehať: pomaly, rýchlo plynú dni, mesiace, týždne; začalo mu p. päťročné funkčné obdobie; záručná lehota, doba plynie odo dňa predaja; celý dlhý život jej plynul pokojne; čas plynie a človek starne; Ani veselá svadba nie je automatickou zárukou, že manželstvo bude plynúť pokojne. [Pd 1994] 2. ▶ (o tečúcich vodách) pohybovať sa v nepretržitom prúde, voľne tiecť: Rieka plynie tak pomaly, že voda vyzerá ako stojatá. [M. Hvorecký]; Vody plynú a odnášajú čas, v ktorom mnohé objavujeme a dostávame, iné zas strácame a opúšťame. [KN 2003] 3. ▶ nepretržite postupovať, šíriť sa v priestore, prúdiť: hlas mu plynul jemne bez zadŕhania; z reproduktorov ticho plynula hudba; Udrel som. Prvé takty z árie plynuli pomaly, potom sa moje prsty rozbehli po klávesoch. [P. Krištúfek]; pren. A čujné tichá stále placho tečú, plynú a ráno za ránom jak voda odteká. [T. Klas] 4. (komu, čomu (z čoho); na čo; do čoho) ▶ prichádzať ako výsledok predchádzajúceho úsilia: je zamestnaná a plynie jej príjem zo závislej činnosti; z pridruženej výroby plynú družstvu zisky; finančné prostriedky z ministerstva majú p. najmä na zviditeľnenie našej krajiny ako turistickej destinácie; Z prevádzky automatov plynú peniaze aj do mestskej pokladnice. [Pd 1994] 5. (čo (z čoho)) ▶ vyvíjať sa, vznikať ako dôsledok niečoho, vyplývať z niečoho: aké povinnosti z toho plynú?; relatívne vypočítateľné riziko plynúce z vlastníctva cenných papierov [HN 2003]; Vyčkávací postoj plynie z presvedčenia, že zmeny cenovej úrovne by mali mať iba prechodnú povahu. [Pd 1994] ◘ fraz. z toho plynie poučenie, že... prežitá situácia je pre nás návodom na konanie v budúcnosti v tom zmysle, aby... (napr. aby sme v podobnej situácii nezopakovali terajšiu chybu)
míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú • ubúdať • odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda • strácať sa • tratiť sa • miznúť • zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá • zastar.: pomíňať • pomíňať sa (Štúr, Kukučín)
2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým • expr. tiecť • kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly • bežať • utekať • letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia • expr.: ťahať sa • vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie • poet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav) • míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)
plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly
2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)
3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus
prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajom • viesť • ťahať sa • tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny
2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru? • kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušene • diať sa • robiť sa • odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veci • uskutočňovať sa • konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly
3. porov. prebehnúť
prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda
2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík
tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdi • liať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvy • expr. cediť sa • kniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z rán • roniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očí • stekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúdu • vytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smola • kniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plynie • kniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tvári • expr.: cícerkať • čurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí voda • žblnkotať • žblnkať • zurkotať • expr.: zurčať • žurčať • zurkať • čurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkoce • crčať • crkať • cvrčať • cvrkať • cvŕkať • expr.: curkať • crkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtára • nár.: cechtiť (sa) • cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčať • hrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok
2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať
vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom • vychádzať • vychodiť • kniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučenie • kniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniaze • kniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosť • kniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že… • zakladať sa • mať základ • byť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska
plynúť, -nie, -nú nedok.
1. (o kvapaline) zvoľna, pomaly tiecť: vody plynú; pren. svetlo plynie cez okno preniká; Hladko im plynulo z úst slovo (Urb.) plynne hovorili.
2. postupovať v prirodzenom časovom poriadku, pomaly, zvoľna sa míňať: čas plynie, minúta plynie za minútou; Deň pomaly plynie. (Kuk.)
3. kniž. (z čoho) byť dôsledkom niečoho, vyplývať: z toho plynú výhody; Nebola to radosť, z čoho plynul tento smiech. (Hor.);
dok. k 2 uplynúť, k 3 vyplynúť
|| plynúť si expr. zvoľna, nerušene tiecť: Kde Váh plynie si striebristý. (Podj.)
plynúť ndk 1. (o kvapaline) tiecť: woda, genž odpline, wiec tam nepline (BV 1652); sangvino: kréw pússťam, krwu plynem; profluens: plynúcy pramen (KS 1763); x. pren kdy se trunkem zahrege hlawa, w ten cžas neglépe plinu slowa (SiN 1678) plynne, voľne sa hovorí; Buh, od nehož pline každe dobré dánj (BrV 1795) pochádza 2. plávať: lodička plyne po mori (RL 1571); labut, hus a kačka plinau (OP 1685); neny od prirodzeny možne, aby železo po wode plinulo (PP 1734) F. dobre se bude vésti lotrum a zbognykum, ktery we wssech nepobožnostech až po hrdlo plynu (PP 1734) konajú proti náboženským zásadám; w krwi plnulo (!) mizerné město (WP 1768) bolo tam veľké krviprelievanie; lide geden za druhim umiragu a gako woda do mora, tak oni na druhi svet plinu a odhazagu (MK 18. st) umierajú