pluh -u m.
1. náradie na oranie: trojradlicový, traktorový p.
2. (snehový) p. mechanizmus na odhŕňanie snehu;
pluhový príd.: p-é koleso;
plúžik -a, plúžok -žka m. zdrob.
pluh -hu pl. N -hy m.
pluh -hu pl. N -hy m. 1. ▶ náradie na oranie pôdy skladajúce sa v minulosti z drevenej, dnes zo železnej konštrukcie, na ktorej je pripevnené ostré kovové orbové teleso, ktoré pás zeme odreže, odhrnie, prevráti a uloží do brázd: drevený, železný p.; radlicový, tanierový, rotačný p.; jednostranné, dvojstranné pluhy; p. na plytkú, strednú, hlbokú orbu; ručný, traktorový p.; kuť pluhy; orať pole pluhom; viesť p.; ísť za pluhom; On, v nepokoji svätom / ret ticho zovretý, päsť na pluhu / a orie. [M. Rúfus] 2. ▶ široká radlica upevnená vpredu na motorovom al. koľajovom vozidle, určená na odhŕňanie snehu (z chodníkov, vozoviek, koľají a pod.); stroj s takouto radlicou: snehový p.; celú noc snežilo, v teréne boli pluhy a frézy; na zimnú údržbu ciest bolo v pohotovosti niekoľko sypačov s pluhom 3. šport. ▶ poloha lyží pätami od seba: jazda v pluhu; nácvik pluhu; krátke oblúky v pluhu ◘ fraz. bibl. prekovať/pretaviť meče na pluhy prestať viesť vojny a žiť v mieri ▷ plúžik1 -ka pl. N -ky, plúžok -žka pl. N -žky m. zdrob.: jarkovací plúžok; oborávacie plúžiky, plúžky; orať plúžikom
plúžik1 ↗ pluh
plúžok ↗ pluh
pluh, -u m. hospodárske náradie na oranie: orať p-om, ísť za p-om, traktorový p., drevený p., parný p., dvojradlicový, trojradlicový p.; lemeš p-u; snehový p. zariadenie na odstraňovanie snehu zo železničných koľají a z ciest; bás. prekovať pluh na meč (Heč.) zameniť mier za vojnu;
pluhový (zried. i plužný) príd.: p. lemeš, p. agregát; plužné kolieska;
plúžik, -a i plúžok, -žka m. zdrob. expr.
pluh m. (plúh) csl hospodárske náradie na oranie: To sä na pluhu ždi misa̋ škrtľe pridrža̋vať, ke_cä v zlom orie (Žaškov DK); Orie sa žeľeznin a drevenin pluhon (Lišov KRU); Ušli nám koňe zo šetkím, s plúhom i kolieskama (Poniky BB); Čez ďem vole misele ťiahaťi pluh, vos, čo bolo načim (V. Lom MK); Oraľi zmo pluhí (Kociha RS); Zeber pluh a iďeme orať! (Zborov n. Bystr. KNM); Drevenní pluh vidzet už len v múzeume (Vaďovce MYJ); Prez zimu zme robívali puhi (Štefanov SEN); Museu̯ orat, kopat a táhnút púch (Záh. Bystrica BRA); A jag nam trebalo už ľem daz dva razi obejsc, popsul śe nam pluch (Torysa SAB); Pririchtoval sebe pluch (Brezina TRB) L. oborávací pluch (Košťany n. Tur. MAR), ohrebací pluch (Parížovce LM) - pluh na oborávanie, obhŕňanie zemiakov, oborávač; gubickí pluch (Hont. Tesáre KRU), saskí pluch (Žibritov KRU), becherov pluch (Žibritov KRU) - druh položelezného pluhu s drevenou konštrukciou; pluh dvojak (Ležiachov MAR), duplovani pluh (Riečnica KNM) - pluh s dvoma odvalnicami; vinohranníckí pluch (Pata ŠAĽ, Vajnory BRA) - pluh na orbu pôdy pod výsadbu viniča F. ňič preto, že umrem, kriuskie pluhi budú oraď ďäľej (Krivá DK) - smrťou sa nič nemení, život ide ďalej; trim sa ti lem pluhu! (Slavošovce ROŽ) - ostaň roľníkom; jakín pluhom oré, za takín sa mu rodzí (Bošáca TRČ) - o výsledku primeranom vynaloženému úsiliu; rolá na jar nemá pluha vidzet (Dol. Srnie NMV) - jesenná orba je základom dobrej úrody; kec ca ňebuďež učiť, zostaňeš pri pluhe (Lapáš NIT) - nepôjdeš ďalej študovať; pluhový i plužný príd.: Chceu̯ som íz_orať, aľe plúžnich koľiesek som ňigďe ňeveďeu̯ nájsť (Zuberec TRS); Ak sa ňiektorí svadobňíci zapozďiľi, tag prišľi pre ňih zo svadbej na plúžnich koľieskach (Lešť MK); Pluh sa zapav do pluhovích kolečék (Trakovice HLO); Polamalo śe mu plužne koľco, ta ňemuh doorac (Sedlice PRE); Ku pluhu treba i plužne koľečka (Dl. Lúka BAR); puhové kolečka (Malacky); plužnie nohi (Párnica DK); plúžna húžva (Prochot NB); pluhová peta (Podlužany LVI); pluhovie retiaske (Turíčky LUČ); plúžno ojce (Majer BB), plužné ojíčko (Hor. Orešany TRN)
pluhový p. pluh
plužný p. pluh
pluh m hospodárske náradie na oranie: kazda wes w swey dolinie, y kazdy pluh y cesta na wodach neb na poli magi vstawiczny pokoy miti (ŽK 1473); stalo sie ten den, sebrawssi sie pustili smy dwa pluhy, geden z Hlinika, druhy z Chotessowi (BYTČA 1484 SČL); Stanislav Koza dal bratru swemu dwa woly a geden pluh (P. ĽUPČA 1558); Martyn oral za hagmy z druhjm pluhom (TRENČÍN 1569); oráč zaprahá woly pred pluch (OP 1685); wracz my try grosse, čo muog otecz twemu bratrowj dal na pluh (LUBINA 1690); každy hosstak dawa na jar na segbu pluch neb branu (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); má se tráwa a bilina pluhem wywrácyti (PH 1770); x. pren učjtel, kteri chce zem duchownu hognu mitj, musj nekdj pluhem zakona mirne, nekdj pak y hluboce trestatj (CS 18. st) L. zem na p. výmera pôdy ktorú možno zorať za jeden deň: proti wrssku dwe zeme, gedna každa na geden pluch; zem na tri pluhi y z lukou su girečite (KRUPINA 1691, 1734); Anna pustila kopanicu nad Zelobuczou na dwa pluhy opatrnemu mužy Gasparovi (OČOVÁ 1771); -ový, plužný príd 1. kt. je súčasťou pluhu: dawali zeme posyewat a on gim platiwal koleczky pluhowimi (TRENČÍN 1587); gednu ruku držj plužnj roch, abi newikarowal (KoB 1666) držadlo; dentale: plužní hlava, plaz (VTL 1679); dentale: pluhowá pata (KS 1763) päta na pluhu, plaz: dens aratri: czerčadlo pluhowé (KS 1763) čerieslo, krájadlo; histoboeus: pluhowá otka (KS 1763) nástroj na oškrabávanie lemeša a čeriesla; stiva: klače na pluhu, pluhowé nohj-rohj, otka (KS 1763) držadlo; chamy plužne 2 (V. JACOVCE 1774) postroj, ktorým sa ťažné zviera zapriaha do pluhu; vomer: radlice, plužnj spodný zelezo (DSL 18. st) radlica, lemeš; odtrhla sa jim pluhová deska (AD 18. st) odhrnovačka 2. týkajúci sa pluhu: (svedok) obidwe sestry za dobitok, tak za domacy riad, wozny y plužny wiplatil (KRUPINA 1734); každy geden čtwrtenik poddany woznu a plužnu pracu (vykonáva) (BADÍN 1770) robotu s pluhom, orbou
plúžny p. pluh