Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plod -u m.

1. rastlinný útvar obsahujúci semená: p-y ovocných stromov; zbierať lesné p-y

2. zárodok vyvíjajúci sa v tele matky: donosený, zdravý p.

3. kniž. výsledok práce, dielo: p-y usilovnej práce; literárne p-y;

plodový príd.: anat. p-á voda, blana

plodový -vá -vé príd.

plodový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na plod, reprodukčnú (často aj jedlú) časť rastliny obsahujúcu semeno, semená; majúci plody: plodová stonka, vetvička; plodová zelenina napr. rajčiak, paprika, zemiak, cuketa, baklažán; vinič čerpá vodu z pôdy, odkiaľ sa dostáva do listového a plodového systému
2. biol., anat. ▶ vzťahujúci sa na plod ľudského potomka al. živočíšneho mláďaťa, al. hmyzu: plodové komôrky, plodové hniezda; plodové vajce (u cicavcov) zárodok umiestnený v sliznici maternice počas jeho vývoja v maternici; plodové lôžko, p. koláč dočasný ústroj v maternici cicavcov zabezpečujúci výživu plodu z matkinej krvi, placenta; vnútorná, vonkajšia plodová blana obklopujúca zárodok suchozemských živočíchov; p. vak blanový vak v maternici suchozemských živočíchov, v ktorom je uložený plod; plodová voda chrániaca plod v plodovom vaku pred prudkými nárazmi
3. včel. plodový plást ▶ plást vystavaný z robotničích al. trúdích buniek zaplnených plodom, nachádzajúci sa zvyčajne v plodisku úľa

plodový p. plod

plod, -u m.

1. rastlinný útvar, ktorý sa vyvinie po odkvitnutí kvetu z piestika a obsahuje semená: Jedlé p-y, p-y ovocných stromov; lesné p-y (jahody, maliny, čučoriedky a i.); suché, dužnaté p-y, červivý p.; obrať, uskladniť p-y;

2. všetky jedlé rastlinné produkty, listy, podzemné hľuzy a dužnaté korene: p-y podzemnice olejnej; zem, pôda vydáva p-y;

3. zárodok živočíšneho mláďaťa; zárodok ľudského potomka: ľudský p.; donosiť, potratiť p.; vyhnať, usmrtiť p.; donosený, nedonosený p.;

4. výsledok nejakej činnosti, práce, najmä umeleckej al. vedeckej: p-y ľudskej, dlhoročnej práce, literárne, básnické p-y, p-y ducha, p-y gotického umenia;

plodový príd.: anat. p-á blana, p-á voda; anat. p. koláč lôžko, placenta; bot. p-é stonky (ovocia); p-é drevo prinášajúce ovocie; včel. p. rámik;

plôdik, -a m. zdrob. expr.

plod m.
1. rastlinný útvar vyvinutý po odkvitnutí kvetu, obsahujúci semená (obyč. ovocný): No meďveť keď ňema plodi, zožere aj meso (Kľak NB); Na malej halúske bolo moc plodóv (Trakovice HLO)
2. csl zried. zárodok dieťaťa v tele matky: Vräj to miechali s čiernou kávou a u_si misľeli, že ten plo_takto odoženú, že odíďe (Žaškov DK); Pupočnou šnórou je plot spojení z matkou (Návojovce TOP); Gróf nemjeu̯ žádníh dzecí a prosiu̯ Boha o pu̯od (Jablonové MAL)
3. csl včel. vajíčko a larva včely: Matka ploduvala, ale v bunkach plod zhňiu̯, fčeli ňemohli hňilobu vičisťiť, tag bunku zavičkovali (Kvačany LM); Dve mladie matki boli viliahnutie a pár čiel s toho plodu, čo sa už liahou̯ (Žarnovica NB); Matka je kráľovná, kedz je mladá, dobre vajcá ňese, plod dobre robí, stará už ňemá takého plodu (Súľov BYT); Krmički sa starajú o kŕmenjé plodu (Trakovice HLO); Uľe byľi zo slamy, nad ňimi byľi medňiki, dolou byľi plody a hore byu̯ miat (Vyš. Hrušov HUM)
L. hniloba plodu (Trakovice HLO) - choroba včelieho vajíčka a larvy; plodový príd. k 3: plodoví plást (N. Sady NIT) - obsahujúci včelí plod

plodový p. plod