Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plod -u m.

1. rastlinný útvar obsahujúci semená: p-y ovocných stromov; zbierať lesné p-y

2. zárodok vyvíjajúci sa v tele matky: donosený, zdravý p.

3. kniž. výsledok práce, dielo: p-y usilovnej práce; literárne p-y;

plodový príd.: anat. p-á voda, blana

plod, -u m.

1. rastlinný útvar, ktorý sa vyvinie po odkvitnutí kvetu z piestika a obsahuje semená: Jedlé p-y, p-y ovocných stromov; lesné p-y (jahody, maliny, čučoriedky a i.); suché, dužnaté p-y, červivý p.; obrať, uskladniť p-y;

2. všetky jedlé rastlinné produkty, listy, podzemné hľuzy a dužnaté korene: p-y podzemnice olejnej; zem, pôda vydáva p-y;

3. zárodok živočíšneho mláďaťa; zárodok ľudského potomka: ľudský p.; donosiť, potratiť p.; vyhnať, usmrtiť p.; donosený, nedonosený p.;

4. výsledok nejakej činnosti, práce, najmä umeleckej al. vedeckej: p-y ľudskej, dlhoročnej práce, literárne, básnické p-y, p-y ducha, p-y gotického umenia;

plodový príd.: anat. p-á blana, p-á voda; anat. p. koláč lôžko, placenta; bot. p-é stonky (ovocia); p-é drevo prinášajúce ovocie; včel. p. rámik;

plôdik, -a m. zdrob. expr.

(jeden) plod; (bez) plodu; (k) plodu; (vidím) plod; (hej) plod!; (o) plode; (s) plodom;

(tri) plody; (bez) plodov; (k) plodom; (vidím) plody; (hej) plody!; (o) plodoch; (s) plodmi;