plod -u m.
1. rastlinný útvar obsahujúci semená: p-y ovocných stromov; zbierať lesné p-y
2. zárodok vyvíjajúci sa v tele matky: donosený, zdravý p.
3. kniž. výsledok práce, dielo: p-y usilovnej práce; literárne p-y;
plodový príd.: anat. p-á voda, blana
plod -du pl. N -dy m.
plod -du pl. N -dy m. 1. ▶ reprodukčná (často aj jedlá) časť rastliny, ktorá sa vyvinie po odkvitnutí kvetu z piestika, príp. aj z ostatných častí kvetného obalu, a ktorá obsahuje semeno al. semená: drobný, malý, veľký p.; nezrelý, zrelý, jedlý p.; šťavnatý, zelený, červený p.; suchý, dužinatý, pukavý, nepukavý, rozpadavý p.; ovocné, citrusové, tropické plody; čerstvé plody šípky, borievky; sušené plody figovníka; dozrievanie plodov; zber lesných plodov malín, černíc, brusníc, čučoriedok; košatá čerešňa s množstvom chutných plodov; zo semien plodu sa vyvíjajú nové rastliny; imelo rastie vysoko v korunách stromov a jeho plody, biele bobule, dozrievajú v decembri; Od toho času [...] milá jar už dva razy odela šíru zem do zelene, trávu obdarila kvetmi, stromy plodmi. [J. Fekete] □ morské plody, plody mora ulovené morské živočíchy, napr. krevety, mušle, ustrice, chobotnice, raky, určené na konzumáciu 2. ▶ štádium vývoja jedinca v maternici matky al. vo vajci, keď sú na ňom už zreteľné charakteristické znaky (u človeka od desiateho týždňa tehotenstva, pri zvieratách, vtákoch, hmyze v závislosti od druhu už od niekoľkých dní): ľudský, zvierací p.; zdravý, poškodený, mŕtvy p.; zdravý vývoj plodu do narodenia; poloha plodu v maternici, vo vajci; poškodenie, odumretie, usmrtenie plodu; komplikácie ohrozujúce život matky aj plodu; donosiť p. 3. hromad. včel. ▶ včelie vajíčka, larvy a kukly nachádzajúce sa v plástoch včelstva: materský, robotničí, trúdí p.; otvorený, zaviečkovaný p. 4. kniž. ▶ výsledok nejakého úsilia, nejakej činnosti, obyč. umeleckej al. vedeckej práce, dielo: literárne plody; vzácne plody jeho poetickej tvorby, neúnavnej bádateľskej práce; aktivita bez výraznejších duchovných plodov; naše úsilie napokon prinieslo bohaté plody; kultúrne vzťahy sú plodom konkrétnych ľudských kontaktov; Európa je plod kompromisu medzi štátmi spojenými históriou. [HN 2005]; pren. Bolo to naše dieťa, plod našej lásky. [M. Fartelová] ▷ zdrob. ↗ plôdik
dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvor • kniž. útvor • produkt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej práce • spis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisy • kus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kus • práca: na výstave boli jeho najnovšie práce • robota: doktorská robota • tvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorby • artefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umenia • kniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusy • prvotina • kniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotina • kniž. plod: literárne plody • kreácia: módna kreácia • obyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody
plod 1. útvar obsahujúci zárodok rastliny • semeno: plody, semená buka • plodina (plody úžitkovej rastliny): zber lesných plodín
2. p. dielo
plod, -u m.
1. rastlinný útvar, ktorý sa vyvinie po odkvitnutí kvetu z piestika a obsahuje semená: Jedlé p-y, p-y ovocných stromov; lesné p-y (jahody, maliny, čučoriedky a i.); suché, dužnaté p-y, červivý p.; obrať, uskladniť p-y;
2. všetky jedlé rastlinné produkty, listy, podzemné hľuzy a dužnaté korene: p-y podzemnice olejnej; zem, pôda vydáva p-y;
3. zárodok živočíšneho mláďaťa; zárodok ľudského potomka: ľudský p.; donosiť, potratiť p.; vyhnať, usmrtiť p.; donosený, nedonosený p.;
4. výsledok nejakej činnosti, práce, najmä umeleckej al. vedeckej: p-y ľudskej, dlhoročnej práce, literárne, básnické p-y, p-y ducha, p-y gotického umenia;
plodový príd.: anat. p-á blana, p-á voda; anat. p. koláč lôžko, placenta; bot. p-é stonky (ovocia); p-é drevo prinášajúce ovocie; včel. p. rámik;
plôdik, -a m. zdrob. expr.
plod m. 1. rastlinný útvar vyvinutý po odkvitnutí kvetu, obsahujúci semená (obyč. ovocný): No meďveť keď ňema plodi, zožere aj meso (Kľak NB); Na malej halúske bolo moc plodóv (Trakovice HLO) 2. csl zried. zárodok dieťaťa v tele matky: Vräj to miechali s čiernou kávou a u_si misľeli, že ten plo_takto odoženú, že odíďe (Žaškov DK); Pupočnou šnórou je plot spojení z matkou (Návojovce TOP); Gróf nemjeu̯ žádníh dzecí a prosiu̯ Boha o pu̯od (Jablonové MAL) 3. csl včel. vajíčko a larva včely: Matka ploduvala, ale v bunkach plod zhňiu̯, fčeli ňemohli hňilobu vičisťiť, tag bunku zavičkovali (Kvačany LM); Dve mladie matki boli viliahnutie a pár čiel s toho plodu, čo sa už liahou̯ (Žarnovica NB); Matka je kráľovná, kedz je mladá, dobre vajcá ňese, plod dobre robí, stará už ňemá takého plodu (Súľov BYT); Krmički sa starajú o kŕmenjé plodu (Trakovice HLO); Uľe byľi zo slamy, nad ňimi byľi medňiki, dolou byľi plody a hore byu̯ miat (Vyš. Hrušov HUM) L. hniloba plodu (Trakovice HLO) - choroba včelieho vajíčka a larvy; plodový príd. k 3: plodoví plást (N. Sady NIT) - obsahujúci včelí plod
plodový p. plod
plod m 1. výsledok rastlinného vývinu, rastlinný útvar obsahujúci semená, rastlinný produkt, kt. poskytuje príroda, úroda: zeme widala plod swuog (BAg 1585); guž nebudu wice piti s toho plodu wineho korene (DuH 1723); pullulus: mlady plod, prútek; emeritus palmes: pre mnohy plod neplodny zostal winičny prut; fructifico: úrodu, plod donássám (KS 1763); strom fjkowy kwytnút nebude a plod w winicách nebude (BlR 18. st) 2. výsledok živočíšneho vývinu, živočíšny zárodok; potomok, potomstvo: umrze-li czlowiek bez plodu, geho otecz wezme zbozie erbowne (ŽK 1473); paklyz by ziena ma sobie muoze poyala a z nym plod jmiela, ti dieti ziadneho prava nemajy (TRNAVA 1512 SLL); kaprowi plod na wisaczeny hodny przy Dunay hoyny gest (HLOHOVEC 1563) násada; stalo se dorownany mezy manželmy, ponewadčz P. B. plod nepožehnawal (OČOVÁ 1650); aby žena donesla plod, brycho ružowim olegem mazaty (HL 17. st); žena samodruha chce se zbawit plodu (GV 1755); (muži) takto w pokogi sedgi, bežj podle njch zwjre, magice plod w sobe (VP 1764) 3. ľudské pokolenie, živočíšny al. rastlinný druh: dýťe nowého rodu y cžlowečiho plodu (CC 1655); podobno gest kralowstwy nebeske sity, ze wsselikeho plodu ribiho zhromaždugicj (Le 1730); hybrida: myssanec, z dwogjho plodu swiňa (KS 1763); o wecném ďesátku mlúwá prawidla cirkwi, že má biťi dáwaný z plodu howad (BPr 1787); pohlédni na druhy toho plodu, tolik kosteček w gedném, kolik kosteček w druhem (BlR 18. st) 4. výsledok niečoho (ľudskej činnosti, práce): (hriechy) zlorečeny plod žiwota tweho (AgS 1708); ohen zeziragici a wesskeren plod wsseho dobreho wikorenugici (MS 1758); (kresťania) ukazugu sa dobrimi prijately, zatim su hlawni nepriteli, takito plod farizeiski welku pomstwu od Boha na sebe powolawa (MiK 18. st); plôdok dem k 2: když chcess, aby sstjuky welke zrostli, wezmy pludku malich sscžucžek k tomu, tehdy gistje na 2 y na 3 funty nektera zroste (Kal 18. st)