plošina -y -šín ž.
1. plochý, rovný povrch zeme, plochá krajina: náhorná p.
2. miesto na nástup a výstup v dopr. prostriedkoch;
plošinový príd.;
plošinka -y -niek ž. zdrob.
plošina -ny -šín ž.
plošina -ny -šín ž. 1. i geol., geogr. ▶ reliéf s plochým al. mierne zvlneným povrchom (s malou výškovou členitosťou): şkalná p. nad riekou; pahorok s rozsiahlou vrcholovou plošinou; vyhliadkové plošiny v ruinách hradu; rázovitá obec Poniky je rozložená na krasovej náhornej plošine 2. i dopr. ▶ miesto (bez sedadiel) v dopravnom prostriedku na nástup a výstup al. na prepravu detských kočíkov, bicyklov, (rozmernejšej) batožiny a pod.; nosná plocha nákladného vozidla, vagóna a pod. na uloženie nákladu: autobusy, električky so zníženou nástupnou plošinou; auto s prázdnou nákladnou plošinou; obrazovka umiestnená na plošine nákladiaka slúžila na prenosy z cyklistiky; Železník odhodil liace a vyskočil na plošinu [voza]. [J. Tužinský] 3. ▶ plochý, rovný objekt, zariadenie, mechanizmus a pod., na ktorý sa možno postaviť, na ktorom možno pristáť a pod.: p. výťahu; nástupná p. pohyblivých schodov; oddýchnuť si na plošine schodiska; postaviť sa chodidlami na dve pohyblivé plošiny steppera; helikoptéra pristála na vrtuľníkovej plošine lode 4. tech. ▶ (pohyblivá, prenosná) obyč. oceľová konštrukcia al. mechanické zariadenie so stabilnou plochou a zábradlím (umožňujúce pracovať vo výškach, obyč. pri stavebných prácach a pod.): nožnicové, kĺbové, stĺpové, teleskopické, výsuvné (pracovné) plošiny; vysokozdvižná p. na nákladnom automobile; montážna pojazdná p.; rozmery, montáž plošín; kurz obsluhy pracovných plošín; inštalovať zdvíhaciu schodiskovú plošinu pre imobilných 5. tech. ▶ obyč. obrovská, technicky zložitá (často aj pohyblivá) stavba na železobetónových pilieroch zapustených do morského dna: ťažobná, vrtná p. v mori; väčšina ťažby sa realizuje na plávajúcich ropných plošinách 6. mat. ▶ geometrický útvar tvoriaci hranicu nejakého telesa al. útvar vytvorený pohybom nejakej čiary: priamková p.; algebrická p. ▷ plošinka -ky -niek ž. zdrob. k 1 – 3: trávnatá, kamenistá p.; p. pod skalnou stenou; Kolotočový Jožino vyšiel na plošinku [kolotoča] a pohladkal dreveného koňa. [D. Hevier]; Na úzkej vrcholovej plošinke človeka chytá závrat z výšky a strminy vrchu. [KSl 1977]
plošina 1. miesto na nástup a výstup v dopravných prostriedkoch • kniž. plató: plošina, plató v električke
2. p. rovina 1
rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj • nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina • planina (vyššie položená rovina): náhorná planina • pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne • plošina (rovná krajina): krasová plošina • plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha • kniž. roveň: za mestom je široká roveň • kniž. plató • zastar. rovnina (Horal) • zried. pláňava (Hviezdoslav) • kniž. zastar. raveň
2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2
plošina, -y, -šín ž.
1. rozsiahla, plochá rovina, plochý, rovný povrch zeme rozprestierajúci sa obyč. nad úrovňou ostatného povrchu: náhorná p., krasová p.; Na plošine rozprestiera sa cmiter. (Heč.)
2. miesto pri vchode dopravného prostriedku, určené na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich; ploché miesto na schodišti: p. vozňa, stáť na p-e; p. na schodišti;
plošinný príd. k 1: p. charakter kopcov pohoria;
plošinový príd. k 2: p. vozeň ktorý má plošinu;
plošinka, -y, -niek ž. zdrob.
plošina ž. terénna vyvýšenina s plochou hornou časťou: Ďeže ťi zasaďím zemáki na túto plošinu, šag mi tu ňevirostú! (Kšinná BÁN)