Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plný príd.

1. obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, op. prázdny; obsahujúci veľkú mieru niečoho: p. pohár vody, p-á fľaša mlieka; p-á miestnosť (ľudí), lúka p-á kvetov; srdce p-é radosti

2. kt. má všetky náležité zložky, nezmenšený, úplný: prísť v p-om počte, pracovať p-ým tempom, mať na niečo p-é oprávnenie; p. mesiac spln; vojak v p-ej poľnej s úplným výstrojom

3. bez dutín, op. dutý: p-é tehly

4. oblý, zaokrúhlený: mať plnšiu postavu; p-é pery mäsité

5. zvučný (význ. 1): p. hlas, tón

● expr. mať p-é nohavice, gate (strachu) veľmi sa báť; mať p-é ruky roboty, práce mať veľa práce; kričať, smiať sa na p-é hrdlo, z p-ch pľúc veľmi silno; povedať niečo na p-é ústa bez okolkov; je ho p. dom je hlučný; na p-é obrátky, p-ou parou, na p. plyn intenzívne; niečo je v p-om prúde intenzívne prebieha; mať p-é ústa niečoho ustavične o tom hovoriť;

plnosť -i ž.: p. hlasu; p. tváre

plnosť -ti ž. 1. ▶ stav toho, čo je plné, čo obsahuje množstvo niečoho do najvyššej možnej miery, naplnenosť; op. prázdnosť: p. sýpok; indikátor plnosti vrecka vo vysávači; kontrolovať p. pohárov; p. tanierov i pren. dostatok jedla; mať pocit plnosti žalúdka; udržiavaním plnosti sudov sa zabraňuje negatívnemu pôsobeniu vzduchu na kvalitu vína
2. trochu kniž. ▶ dosiahnutá optimálna miera istého obsahu, zmyslu, náplne niečoho, naplnenosť, naplnenie: p. krásy, lásky, radosti; p. pravdy, viery, života; dosiahnuť p. poznania; nevystihnúť p. javu; silnel v ňom pocit plnosti a užitočnosti; korenie dodáva jedlu vôňu aj p. chuti; víno s plnosťou hroznovej arómy; preklad vyniká suverénnym básnickým zvládnutím, robustnosťou a dravosťou, nezvyčajnou plnosťou výrazu [J. Zambor]; Preciťujeme zázrak plnosti prežívania, silu vlastného bytia, teší sa tomu každá bunka tela. [V. Švenková]
3. ▶ vlastnosť toho, čo je (prirodzene) plné, niečím vyplnené, vyplnenosť, bohatosť: p. a veľkosť zŕn jačmeňa; kultivary pútajú najmä veľkosťou a plnosťou kvetov; Obrazy sú väčšmi náznakovité, silueta a farebná kontúra nahrádzajú plnosť tvaru. [LT 1998]
4. ▶ vlastnosť al. stav toho, kto al. čo má plné, oblé, zaokrúhlené tvary, okrúhlosť, zaoblenosť: p. tváre, pier; glorifikoval ženské tvary v ich plnosti [VNK 2002]; Všetci vravia, že opeknela. Je plná, plnosť jej veľmi pristane. [R. Sloboda]; Poznačila [starosť] trochu výraz tváre, ale nezobrala lícam, brade i ústam zdravú plnosť a sviežosť. [J. Beňo]
5. ▶ vlastnosť toho, čo znie príjemne, hlasno, zvučnosť, sýtosť: p. zvuku, hlasu; dutý priestor husieľ je nevyhnutný pre p. tónu
◘ fraz. náb. keď prišla plnosť času a) keď nastala pravá, vhodná chvíľa, keď nastal správny čas b) keď nastal koniec niečoho

plnosť, -ti ž.

1. naplnenosť, vyplnenosť: p. plodov, p. klasu; p. údov okrúhlosť;

2. bohatosť, úplnosť; celistvosť: p. života, p. citu, p. krásy, p. pravdy; zvuková p. sýtosť, sonórnosť: p. času konečná fáza, vyvrcholenie; poznávať dačo v p-i v úplnosti, celosti

(jedna) plnosť; (bez) plnosti; (k) plnosti; (vidím) plnosť; (hej) plnosť!; (o) plnosti; (s) plnosťou;

(štyri) plnosti; (bez) plností; (k) plnostiam; (vidím) plnosti; (hej) plnosti!; (o) plnostiach; (s) plnosťami;