Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj ⇄ sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

plno

I. čísl. zákl. neurč. mnoho, veľa: v sále je p. ľudí, mať p. práce, všade je p. radosti

II. i plne prísl.

1. celkom, úplne: p. súhlasiť s niekým, s niečím; p. využiť možnosti

2. intenzívne, bohato: turisti žijú ustavične plnšie; hlas znel p. zvučne

3. iba plno vetná prísl. je, bolo, bude p. je, bolo, bude zaplnené: v reštaurácii je p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

plný; plno, plne prísl.; plnosť ‑i ž.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

plne, plno 2. st. -nšie prísl.

plno čísl. základná neurčitá

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

plne, plno¹ 2. st. plnšie prísl. 1. ▶ vypĺňajúc celý (určený) objem; až po okraj, doplna: p. obsadený autobus; p. naložený kamión; p. nabitá batéria
2. iba plne ▶ v plnej, krajnej, najvyššej miere deja, stavu, vlastnosti, v úplnosti, naplno, celkom, úplne: p. rešpektovať niekoho; môcť sa p. venovať svojej práci; p. ti dôverujem; p. funkčný počítač; p. klimatizovaný hotel; p. využité priestory; liečivá sú p. hradené poisťovňou; to nám pomôže dielo plnšie vnímať; Všetko [je dovolené], čo románu prospieva, čo mu pomáha lepšie a pravdivejšie, plnšie zobraziť objektívnu skutočnosť. [P. Jaroš]; Bolo by naozaj záslužným činom dočasne tieto plochy zazeleniť, aby sme sa mohli plnšie nadýchnuť. [Vč 1980]
3. ▶ (o zvuku, o hlase) s (veľkou) intenzitou, intenzívne, sýto, výrazne, zvučne: konečná nahrávka má hutný zvuk, znie plno a zaujímavo; všetky moje staré platne znejú tak plno, úžasne; organ znel veľmi príjemne a plne; v strednej a vyššej polohe ich hlasy znejú plnšie, farebnejšie, zvučnejšie; Čeština znie na Morave plnšie, zemitejšie než v Prahe. [KŽ 1968]
4. iba plno iba vo vetnom základe al. v prísudku ▶ vyjadruje stav plnosti, zaplnenosti (obyč. ľuďmi) v nejakom priestore: na predstaveniach bolo vždy p.; pod pódiom je zrazu p.; na cestách bolo dajako p.; dnes máme p.; po sobotách tu býva i plnšie
◘ fraz. všade ho je/bolo plno o mimoriadne spoločenskom, družnom človeku, ktorý sa správa veľmi živo (až nápadne hlučne) a stáva sa stredobodom pozornosti

plno¹ ↗ plne

plno² čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje veľký počet al. veľké, číselne nevymedzené množstvo niečoho, mnoho¹, veľa; op. málo¹: v uliciach je p. áut, ľudí; naokolo bolo p. kvetov, zelene; čaká nás p. práce; napadlo mi p. vecí, otázok; v diktáte narobil p. chýb; zažijete p. zábavy; je tu p. kriku; Nebol až takým pánom, ako sa zdalo, aj keď všelijakých titulov mal plno. [I. Izakovič]

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-no/803645±201: numeráliá (nesklonné) 1598 plno/1598

-o/19676156±19853 8.95: numeráliá (nesklonné) 69654 mnoho/18668 málo/18486 sto/15445 dvesto/4200 tristo/2885 päťsto/2239 plno/1598 štyristo/1349 šesťsto/816 nemálo/797 osemsto/681 sedemsto/606 deväťsto/449 (15/1435)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplna • plno • plne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený voz • vrchom • vrchovato • hovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcom • nár. štrichom

2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohora • hore • nahor: vyšplhali sa hore, nahor

naplno v plnej miere • úplne • plne • plno: naplno, úplne otvoril vodovodné kohútiky; plne sa sústredila na prácu; život chce prežiť plno • splna: oheň sa splna rozhorel • celkom: kvety sa celkom rozvili • intenzívne: v spore sa naplno, intenzívne prejavili emócie • fraz. kniž. plným dúškom: žije si plným dúškom • fraz. na plné obrátky • na plný plyn

p. aj celkom

plno 1. p. veľa 2. p. naplno, úplne 3. p. dovrchu 1

úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičov • plne • plno • splna • naplno • kniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventily • totálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpaný • kompletne • dokonale • hovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiť • hovor. absolútne • expr.: kapitálne • stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istý • hovor.: načisto • dočista: ten sa načisto, dočista zbláznil • naskrz • naskrze • vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrý • hovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiť • expr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutí • hovor.: navlas • nachlp: sú navlas, nachlp rovnakí • dokorán • doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril okná • zastar. cele • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • do posledného písmena/písmenka • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

porov. aj úplný 1, 2

veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

plno¹ prísl. mnoho, hodne, veľa (obyč. v prísudku): všade p. kriku, huku, p. smetí, neporiadku; bolo tam p. ľudí; má vždy p. reči; má p. roboty; všade je p. radosti; na lúke, v záhrade je p. kvetov; na horách je p. snehu

plno² i plne, 2. st. plnšie prísl.

1. naplno, intenzívne: p., plnšie žiť; hlas, spev znie p.;

2. (len plne) celkom, naplno, úplne: p. využívať všetky možnosti; p. niekoho, niečo pochopiť; Starý kaprál si až na dvore plne uvedomil, čo spravil. (Heč.)

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

plno čísl. neurč. mnoho, veľa: Plno híh bolo f krčme (Bobrovec LM); A ra_zme boli jedno tag vibrali, takuo hňiezdo zvaleli a tan bolo plno hadou, jašťeríc, žiap, na ton hňiezďe (Tek. Breznica NB); Pľno f košu ňiasó tia pencuráki (Čierna Lehota ROŽ); Po celém humne je plno ovocá (Trenč. Závada TRČ); Plno vodi je tam (Lukáčovce HLO); Polno čarahoh f tim šufľiku (Spiš. Podhradie LVO); Ruki mi tak scerpľi, jagbi mi polno brahuncoch po ňi_chodzelo (Sokoľ KOŠ); Chlopoch tam pulno jak f karčmi (Vranov)
L. šaďe ťa e póno (Málinec LUČ) - si veľmi živý, všade sa hneď ocitneš
F. pľno sveta na cesťe (Dol. Lehota DK) - je tam mnoho ľudí; plno po dedine, že se ženíš (Rochovce ROŽ); hneď bulo plno po mesťe, že zmo si pristaše zveli (Revúca) - všetci o tom hovoria

plno prísl. jstrsl celkom, zaberajúc celý objem: Preš si plno nenabereš (Slavošovce ROŽ); Plno som mu nala̋la do poháre (Kameňany REV)
L. višívaťi na plno (Návojovce TOP), víšivka na plno (Madunice HLO), višífka na plno (Myjava) - vyšívať tak, že sa postupne vypĺňa vnútro vzoru

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

plný [plny, pilný, polný, polen] príd
1. (o nádobe ap.) obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, naplnený, napchatý, naliaty: czo se doticze ssita mlinskeho, truhla gest giss plna (D. ŠTUBŇA 1569 KL); pytlyček plny jzopu teply remu zahany (HL 17. st); (mních) nikdy od stola newstál z plnim zalúdkem (VP 1764); Jano plny klobuk stressity (peňazí) mal (TURIEC 1773); wezmi hrst kminu plnu a war w wine (LR5 18. st); wezmi gednu plnu ližicu medu (RG 18. st)
F. plne su o tom knihy, plne usta, že za ne (ľudí) Krystus umrel (TP 1691) veľa sa o tom píše, hovorí; panj običeg magi swjich pochlebnjkuw a chwálorečnjkuw plnú ruku obdarowati (VP 1764) štedro
2. (o priestore) obsahujúci veľké množstvo niečoho al. niekoho: wsseczek widjek plny gest hayduchow (SKLABIŇA 1606); (Rebeke) ffragery prissly a plna chiza ge gich (KRUPINA 1716); plagosus: plny raň (KS 1763); Eufrasia nedala se namlúwit, pokud nenabrala plné ramena drewa (VP 1764); stromi plne owocj podpirag (PR 18. st)
3. bohatý na niečo, naplnený niečím: srdcze me gest plne zlych žadosty, hnewu a zawisti (BAg 1585); zdraw buď, Kryste, lásky plný (CC 1655); budzes dnyes kásdi pólen radosztzi (HPS 1752); contumeliosa epistola: s potupú plný list; aetas impensa labori: s prácu plny rok (KS 1763); (syn kráľa) berge do rukuw koccki stogice strachem prerazeny a plny (MK 18. st)
4. majúci všetky náležité zložky, celý, úplný: pakli by geden muz zabyl diete, ma geho plnym platem geho penizmi oplatiti (ŽK 1473); ktoz by list tento gmiel, chczeme, aby tomu teez przislusselo plne prawo wssech wieczy nahorze psanych (BUDÍN 1499 SČL); dawam plnu mocz a prawo timto listem (S. HRAD 1508 SČL) splnomocnujem: prystupil pred nasse plne prawo mudry a poctywy muz Mathey (RUŽOMBEROK 1572); od Duriana pryyatych pylnych f 8 (ŽILINA 1611); pred nas, do plneho czechu nasseho, predstupil poctiwy mladenecz Pawel (SENICA 1687); totot pisseme wam, aby radost nasse bila plna (Le 1730); Buh Otzetz, Szin i Duch sveti, polna Trojitze s. (AgR 1758); tak ňiňejšé dcéri moptiho slová ňikdo jinší bi ňebil v plném svém smisle, než sam Renait, pochopil (BR 1785) v pravom, pôvodnom;
x. pren (Bednár) sucze nezdrawy, ale plneho rozumu, tymto spusobem disponoval (testament) (PREŠOV 1650) správne, rozumne mysliaci
L. p. mesiac spln: drewa aby nespráchnately, po mesjcy plnem se podtinugu (KoB 1666); repu, mrkew chren pred plnym mesycem a po splnu sadati (MT 17. st)
F. p-m hrdlom volať, kričať veľmi hlasno: mnozy (bludári) plnym hrdlem wolali, že negsu podwodnýci (PP 1734); Fatima, plním hrdlem kričíc a kupcuv na pomstu žádajíc (BR 1785)
5. s čím niečím naplnený, vyplnený: jahody anebo owotce welyke, černe, plne wodnatosty (HL 17. st); wredy a plne pupence wiprjssti a wihazy se okolo ust (HT 1760); uber distentum: wymeno plné; atheroma: s kassowu opuchlinu plny wred (KS 1763); kownj žila, a to buď plná, buď prázdná (LZ 1776)
6. (o hlase) zvučný, jasný: zwučným plným hlasem, z čistým srdcem, radugme se dnessný deň (CC 1655)
7. (o rastline) kt. má zväčšený počet korunných al. okvetných lístkov: ruže niektera gest čerwena, gina byla a s tich gedna plna, kaderaweho lystu (HL 17. st); z hrebickuw plnych zahranych frissnich 7 hrstek (RT 17. st); nawar slezu, čo ma plnu ružu čerwenu, we wode (HK 18. st)
8. oblý, okrúhly: Fero, maleg udatneg postawy, plneg belaweg twary (PUKANEC 1788); (kôň) pakli ma dluhu ssigu a gest plen w bocich, ten beha richle (RG 18. st)
9. plnohodnotný, dôkladný, dobrý: sám (čitateľ) sobe zrownaty muzes, gestli gsy dobre wyrozumel predesslé wikladi, ale ku plnšému wyrozumenj nakrátce wiložjm (PW 1752); prečo gsťe sa plňsség nenaučili (BA 1789); plno
I. čísl zákl neurč mnoho veľa: hederatus: plno brečtanu (KS 1763); v dome ludu plno (ASL 1781); prutik z dobreho fagtu a plno rodiceho stromu odrezal (PR 18. st)
II. i plne prísl
1. celkom, úplne: mistri pozor magi dati i na swe wlasni kladiva, vedle vlady sobe plne daneg (CA 1647); malo gest, kteri by odpustky plne dosahly (SK 1697); Búch znať dává, že (derviši) plňe v jeho jsú lásce (BR 1785); uwer mudrcum, neb o tom oni sá plňe prezweďeli (BE 1794)
2. intenzívne, dôkladne: to plne pani rozwažiwsse, kde by ten statek mel spadnut (RUŽOMBEROK 1599); hystoria o utrpenjch a smrti Gežjsse Krysta od prorokú predzwéstowána, od aposstolú pak a ewangelistu plnegi wypsána gest (COB 17. st); merkug na wcely plne (!), ponewač se roga (PR 18. st); rozwažug plno sam w sebe ty weci, které sem powedel (BlR 18. st); iba plno vetná prísl je, bolo p. je, bolo zaplnené: rossa slúnečna plno na nj rosi biwa (MT 17. st); toto (Kristus) mluwil sem wam, aby radost wasse zustala u was a radost (!) wasse aby bylo plno (COB 17. st); -osť ž
1. naplnenosť, vyplnenosť: (bukvica) hlawy plnost čisty (HL 17. st); radost nestogi na brucha plnosti (GŠ 1758); plenitas: plnost (KS 1763)
L. když se plnost (mesiaca) skončuge, sstepiti se má (strom) (ID 18. st) spln; p. času konečná fáza, vyvrcholenie: panna bez porussenj sweho panenstwj w čas plnosti porodj (SP 1696); kdy plnost času prissla, poslal Buh syna sweho, učineneho z ženy (COB 17. st)
2. úplnosť, bohatosť: ya gsem poklad wssech daruw, s plnostj me každy muže prigiti milost (SP 1696); widzte tu plnost wsselikeg sladkosti (SK 1697); pri dokonany byly zwrchu napsane osoby v plnosty pritomnych z obczi (TRSTÍN 1709) v plnom počte; po smrtj panj matczineg zeme a lukj, ktere sebe matka zanechala, gesdlj gich we plnostj zadrzj, magi se mezj bratvov podelit (T. DVORY 1716)