Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plniť nedok.

1. robiť plným, napĺňať: p. poháre (mliekom), p. fľaše (vínom)

2. vpravovať (obsah) do obalu; tým pripravovať: p. víno do fliaš; p. klobásy, jaternice

3. uskutočňovať, realizovať, spĺňať: p. sľuby, záväzky; p. plán; práv. p-nie povinnosť realizovať istý záväzok;

opak. plnievať -a

// plniť sa

1. stávať sa plným, napĺňať sa: nádrž sa p-í (vodou); sieň sa p-la poslucháčmi

2. uskutočňovať sa, realizovať sa, spĺňať sa: túžby, plány sa mu začali p.;

opak. plnievať sa

plniť¹, -í, -ia, rozk. plň nedok.

1. (čo, čo čím) nasýpať, sypať, liať al. pchať dačo do dutého predmetu po samý okraj, napĺňať: p. klobásy, jaternice, p. vrecia obilím, p. perinu páperím, perím, p. fľaše pivom, vínom, ovocnou šťavou, p. komoru zásobami na zimu, p. silážnu jamu, p. balón vzduchom (plynom); kuch. p. tortu krémom, p. rezy džemom dávať vrstvu plnky

● expr. p. si vačky obohacovať sa;

2. (koho čím) vyvolávať v dakom určité psychické pocity: Teší nás, keď môžeme hovoriť o tom, čo nás jedom plní. (Jes.) Niet výkrikov, ktoré ho plnili zúfalou odvahou. (Jil.) Údivom plní ma odpoveď tvoja. (Karv.);

opak. plnievať, -a, -ajú;

dok. naplniť

|| plniť sa (bezpredm. i čím) naberať do seba dačo, stávať sa plným, zapĺňať sa, napĺňať sa: Izba sa začala plniť. (Kuk.) Tváre sa nadúvajú a bruchá plnia a predsa ešte vždy je dosť chuti prijímať nové jedlá. (Jil.) Poobede začal sa park plniť ľuďmi. (Tomašč.);

pren. (čím) napĺňať sa: Nenávisťou sa plnilo jeho srce. (Jégé) Moje srdce znovu sa plní odvahou. (Fig.);

dok. naplniť sa

plniť², -í, -ia, rozk. plň nedok. (čo) konať, robiť, uskutočňovať, spĺňať, realizovať: p. (si) povinnosti, p. dodávky štátu, p. celoročný plán, p. normu, p. rozkazy, p. svoje poslanie, plnenie záväzkov, úloh; Jano, či tak plníš vôľu matkinu? (Tim.);

opak. plnievať, -a, -ajú;

dok. splniť

|| plniť sa uskutočňovať sa, realizovať sa, vypĺňať sa: plní sa im želanie, túžba; Počína sa plniť, čoho sa mama najviac obávala. (Ráz.);

dok. splniť sa