Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

plno

I. čísl. zákl. neurč. mnoho, veľa: v sále je p. ľudí, mať p. práce, všade je p. radosti

II. i plne prísl.

1. celkom, úplne: p. súhlasiť s niekým, s niečím; p. využiť možnosti

2. intenzívne, bohato: turisti žijú ustavične plnšie; hlas znel p. zvučne

3. iba plno vetná prísl. je, bolo, bude p. je, bolo, bude zaplnené: v reštaurácii je p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plný; plno, plne prísl.; plnosť ‑i ž.

plne, plno1 2. st. plnšie prísl. 1. ▶ vypĺňajúc celý (určený) objem; až po okraj, doplna: p. obsadený autobus; p. naložený kamión; p. nabitá batéria
2. iba plne ▶ v plnej, krajnej, najvyššej miere deja, stavu, vlastnosti, v úplnosti, naplno, celkom, úplne: p. rešpektovať niekoho; môcť sa p. venovať svojej práci; p. ti dôverujem; p. funkčný počítač; p. klimatizovaný hotel; p. využité priestory; liečivá sú p. hradené poisťovňou; to nám pomôže dielo plnšie vnímať; Všetko [je dovolené], čo románu prospieva, čo mu pomáha lepšie a pravdivejšie, plnšie zobraziť objektívnu skutočnosť. [P. Jaroš]; Bolo by naozaj záslužným činom dočasne tieto plochy zazeleniť, aby sme sa mohli plnšie nadýchnuť. [Vč 1980]
3. ▶ (o zvuku, o hlase) s (veľkou) intenzitou, intenzívne, sýto, výrazne, zvučne: konečná nahrávkahutný zvuk, znie plno a zaujímavo; všetky moje staré platne znejú tak plno, úžasne; organ znel veľmi príjemne a plne; v strednej a vyššej polohe ich hlasy znejú plnšie, farebnejšie, zvučnejšie; Čeština znie na Morave plnšie, zemitejšie než v Prahe. [KŽ 1968]
4. iba plno iba vo vetnom základe al. v prísudku ▶ vyjadruje stav plnosti, zaplnenosti (obyč. ľuďmi) v nejakom priestore: na predstaveniach bolo vždy p.; pod pódiom je zrazu p.; na cestách bolo dajako p.; dnes máme p.; po sobotách tu býva i plnšie
fraz. všade ho je/bolo plno o mimoriadne spoločenskom, družnom človeku, ktorý sa správa veľmi živo (až nápadne hlučne) a stáva sa stredobodom pozornosti


plno1plne

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplneplne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácunaplnosplnakniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzkyhovor.: dočistanačistonadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivéhovor.: naskrznaskrzeexpr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokolkompletnehovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotovéhovor. zgruntu: zgruntu prerobený domzried. nacelkom (Bodenek)zastar.: celecelkycelkovitefraz.: na celej čiareso všetkým činomnespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobredokonalehovor.: absolútnetotálneexpr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravýdiametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujúhovor. navlasnachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnakonaširokodoširokadokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dveresubšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

2. p. vôbec 1


dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplnaplnoplne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený vozvrchomvrchovatohovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcomnár. štrichom

2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohorahorenahor: vyšplhali sa hore, nahor


ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


naplno v plnej miere • úplneplneplno: naplno, úplne otvoril vodovodné kohútiky; plne sa sústredila na prácu; život chce prežiť plnosplna: oheň sa splna rozhorelcelkom: kvety sa celkom rozviliintenzívne: v spore sa naplno, intenzívne prejavili emóciefraz. kniž. plným dúškom: žije si plným dúškomfraz. na plné obrátkyna plný plyn

p. aj celkom


plne 1. p. naplno 2. p. celkom 1, úplne 3. p. dovrchu 1


priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domovpriamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrcholspriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očíprosto: trafil ho prosto medzi očilineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako sviecanarovnanevyrovnanevzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamenespriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobnebezprostredneosobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovednýzoči-vočihovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniupriamočiarospriama: treba na to ísť priamočiaro, spriamaotvorenenezaobalenedorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslíúprimnenezakrytezastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalokniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrenéprostofraz.: z mosta do prostabez obalupekne-krásnena plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5


úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičovplneplnosplnanaplnokniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventilytotálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpanýkompletnedokonalehovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiťhovor. absolútneexpr.: kapitálnestopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istýhovor.: načistodočista: ten sa načisto, dočista zbláznilnaskrznaskrzevonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrýhovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiťexpr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutíhovor.: navlasnachlp: sú navlas, nachlp rovnakídokorándoširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril oknázastar. celefraz.: na celej čiareso všetkým činomdo posledného písmena/písmenkasubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

porov. aj úplný 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plne p. plno2


plno2 i plne, 2. st. plnšie prísl.

1. naplno, intenzívne: p., plnšie žiť; hlas, spev znie p.;

2. (len plne) celkom, naplno, úplne: p. využívať všetky možnosti; p. niekoho, niečo pochopiť; Starý kaprál si až na dvore plne uvedomil, čo spravil. (Heč.)

Morfologický analyzátor

plný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) plný; (bez) plného; (k) plnému; (vidím) plného; (o) plnom; (s) plným;

(traja) plní; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plných; (o) plných; (s) plnými;


(jeden) plnejší, plnší; (bez) plnejšieho, plnšieho; (k) plnejšiemu, plnšiemu; (vidím) plnejšieho, plnšieho; (o) plnejšom, plnšom; (s) plnejším, plnším;

(dvaja) plnejší, plnší; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejších, plnších; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;


(jeden) najplnší, najplnejší; (bez) najplnšieho, najplnejšieho; (k) najplnšiemu, najplnejšiemu; (vidím) najplnšieho, najplnejšieho; (o) najplnšom, najplnejšom; (s) najplnejším, najplnším;

(traja) najplnší, najplnejší; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejších, najplnších; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) plný; (bez) plného; (k) plnému; (vidím) plný; (o) plnom; (s) plným;

(dva) plné; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plné; (o) plných; (s) plnými;


(jeden) plnejší, plnší; (bez) plnejšieho, plnšieho; (k) plnejšiemu, plnšiemu; (vidím) plnejší, plnší; (o) plnejšom, plnšom; (s) plnejším, plnším;

(tri) plnejšie, plnšie; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejšie, plnšie; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;


(jeden) najplnší, najplnejší; (bez) najplnšieho, najplnejšieho; (k) najplnšiemu, najplnejšiemu; (vidím) najplnší, najplnejší; (o) najplnšom, najplnejšom; (s) najplnejším, najplnším;

(štyri) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;


ženský rod

(jedna) plná; (bez) plnej; (k) plnej; (vidím) plnú; (o) plnej; (s) plnou;

(štyri) plné; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plné; (o) plných; (s) plnými;


(jedna) plnejšia, plnšia; (bez) plnšej, plnejšej; (k) plnšej, plnejšej; (vidím) plnejšiu, plnšiu; (o) plnšej, plnejšej; (s) plnejšou, plnšou;

(tri) plnejšie, plnšie; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejšie, plnšie; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;


(jedna) najplnejšia, najplnšia; (bez) najplnšej, najplnejšej; (k) najplnšej, najplnejšej; (vidím) najplnejšiu, najplnšiu; (o) najplnšej, najplnejšej; (s) najplnšou, najplnejšou;

(tri) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;


stredný rod

(jedno) plné; (bez) plného; (k) plnému; (vidím) plné; (o) plnom; (s) plným;

(tri) plné; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plné; (o) plných; (s) plnými;


(jedno) plnejšie, plnšie; (bez) plnejšieho, plnšieho; (k) plnejšiemu, plnšiemu; (vidím) plnejšie, plnšie; (o) plnejšom, plnšom; (s) plnejším, plnším;

(dve) plnejšie, plnšie; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejšie, plnšie; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;


(jedno) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnšieho, najplnejšieho; (k) najplnšiemu, najplnejšiemu; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (o) najplnšom, najplnejšom; (s) najplnejším, najplnším;

(štyri) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;

plňe plňe

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor