Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plný príd.

1. obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, op. prázdny; obsahujúci veľkú mieru niečoho: p. pohár vody, p-á fľaša mlieka; p-á miestnosť (ľudí), lúka p-á kvetov; srdce p-é radosti

2. kt. má všetky náležité zložky, nezmenšený, úplný: prísť v p-om počte, pracovať p-ým tempom, mať na niečo p-é oprávnenie; p. mesiac spln; vojak v p-ej poľnej s úplným výstrojom

3. bez dutín, op. dutý: p-é tehly

4. oblý, zaokrúhlený: mať plnšiu postavu; p-é pery mäsité

5. zvučný (význ. 1): p. hlas, tón

● expr. mať p-é nohavice, gate (strachu) veľmi sa báť; mať p-é ruky roboty, práce mať veľa práce; kričať, smiať sa na p-é hrdlo, z p-ch pľúc veľmi silno; povedať niečo na p-é ústa bez okolkov; je ho p. dom je hlučný; na p-é obrátky, p-ou parou, na p. plyn intenzívne; niečo je v p-om prúde intenzívne prebieha; mať p-é ústa niečoho ustavične o tom hovoriť;

plnosť -i ž.: p. hlasu; p. tváre

plný plná plné 2. st. plnší príd. 1. ▶ obsahujúci také množstvo niečoho, aké sa niekam zmestí, naplnený do najväčšej možnej miery; op. prázdny: p. pohár mlieka; plná fľaša minerálky; nazbierať p. košík húb; ísť s plnými nákupnými taškami; napustiť si plnú vaňu vody; vydať sa na cestu s plnou nádržou (paliva); mať pocit plného brucha; ísť spať s plným žalúdkom najedený; niesol plnú náruč dreva; nerozprávaj s plnými ústami!
2. ▶ obsahujúci veľký počet niekoho, niečoho, veľkú mieru niečoho: plná čakáreň (ľudí); plné hľadisko, kino; lúka plná kvetov; skriňa plná šiat, topánok; obloha plná hviezd; príbeh p. napätia; pohľad p. bolesti, lásky, porozumenia; prežiť večer p. zábavy; byť p. života, energie, optimizmu; pracovať s plným nasadením; filmy sú plné násilia; parkovisko, lietadlo bolo plné plne obsadené; v lete je mesto plné turistov; počas sviatkov sú hotely plnšie; cítil sa zdravý a p. sily; Ľudovú nôtu vystriedala moderná hudba a hneď bol parket plnší! [Poľ 2003]
3. ▶ ktorý nie je ničím podmienený al. obmedzený; ktorý dosahuje najväčšiu možnú mieru niečoho, úplný: mať plné právo, plnú podporu; mať niečiu plnú dôveru; byť, urobiť niečo pri plnom vedomí; prebrať plnú zodpovednosť za niečo; vyjadriť p. súhlas s podmienkami; hradiť pobyt v plnej výške; nový terminál na letisku je už v plnej prevádzke; auto v plnej rýchlosti narazilo do stromu; v špičke je premávka plnšia a pomalšia; dom dostal p. zásah bol zasiahnutý a úplne zničený (bombou); Väčšina kritikov ho [film] prijala veľmi kladne, s plnou vážnosťou a úctou. [L. Ťažký] □ plná moc a) písomný súhlas inej osobe konať v mene splnomocnenca b) tlačivo na takéto poverenie
4. ▶ ktorý je v úplnosti, majúci všetky náležité zložky, ktorému nič nechýba, nezmenšený, kompletný, celý; syn. úplný; op. čiastočný: pobyt s plnou penziou; prečítať text, vyhlásenie v plnom znení; prísť v plnom počte; získať p. počet bodov; predstaviť sa plným menom; uviesť plnú adresu; dosiahnuť plnú zamestnanosť; využiť plnú kapacitu pevného disku; pracovať na p. úväzok; v zahraničí strávil plných päť rokov; [...] za vysokým múrom dvora vystupoval plný mesiac, strechy zalieval bielym svetlom, [...]. [L. Ballek] □ plná čiara súvislá, neprerušovaná čiara; plná poľná kompletná výzbroj a kompletný výstroj vojaka, ↗ i fraz.; v plnej miere, v plnom rozsahu celkom, naplno, úplne
5. i odb. ▶ ktorý je vyplnený (na celej ploche, v celom objeme): p. steh technika vyšívania; plná výšivka ktorej stehy pokrývajú celú plochu vzoru; p. plot; plná brána; múry sú z plných pálených tehál z tehál bez dutín, op. dutých; bot. p. kvet (napr. begónie, pivonky, ruže) s jedným al. dvoma radmi veľkých vonkajších korunných lupienkov a s ostatnými menšími, smerom do stredu kvetu sa zmenšujúcimi lupienkami, op. jednoduchý kvet; plné klasy sa vlnia vo vetre
6. ▶ (o postave, o častiach tela) majúci oblé, okrúhle, zaokrúhlené tvary; svedčiaci o tom: plná postava; plné líca; plné ženské tvary, prsia; plné pery tučné, mäsité, op. úzke, tenké; natrela si pery rúžom s perleťovým leskom, aby nadobudli plnší tvar; Voľakedy boli dámy plnšie a milšie. [V. Švenková]
7. ▶ (o živote, žití) intenzívne prežívaný, naplnený, bohatý, hlboký, zmysluplný: túžiť po plnom, plnšom živote; mal za sebou náročný, ale o to plnší deň; dať niečomu plnší zmysel; Je plný síl a nadšenia, tuší, že ho čakajú najlepšie, najplnšie roky života. [V. Mináč]; [...] prišlo k nemu to [šťastie v podobe živého tvora], v čo už nedúfal, a aspoň jeho staroba bude plnšia a čistejšia [...] [J. Tužinský]
8. ▶ (o hlase) jasne znejúci, zvučný, sýty, zvonivý: p. tón; jej hlas bol zrelší, plnší, mäkší; Plný kňazov hlas dunel v pracovni ako zvon. [R. Jašík]
9. vin., potrav. ▶ (najmä o víne) majúci výraznejšiu, hutnejšiu chuť, bohatú (odrodovú) arómu a harmonický pomer jednotlivých zložiek: plné víno; vína zo starších krov sú plnšie, aromatickejšie, plné minerálnych chutí; naše pivá sú plnšie, majú chlebovú chuť
◘ fraz. byť v plnom kvete a) (obyč. o strome) byť obsypaný kvetmi, práve kvitnúť b) (o človeku) byť na vrchole síl; dievča v plnom kvete dievča vo svojej najväčšej kráse, v kráse mladosti; mať plné brucho byť najedený, nasýtený; expr. mať plné nohavice/gate mať strach, veľmi sa báť; mať plné ruky práce/roboty mať veľa práce, byť (veľmi) zaneprázdnený; mať plné ústa niečoho al. hrub. mať plnú hubu niečoho dôležito a ustavične o niečom hovoriť, ale obyč. nekonať; expr. mať plné zuby niekoho, niečoho byť znechutený, zunovaný z niekoho, z niečoho al. presýtený niekým, niečím a nechcieť ho al. to už ďalej znášať, tolerovať, ďalej sa s ním stýkať, niečo robiť a pod.; mať plnú hlavu niekoho, niečoho stále mať niekoho, niečo na mysli; mať plný mešec mať veľa peňazí, byť bohatý; na plné hrdlo/z plného hrdla/z plných pľúc [kričať, smiať sa, spievať a pod.] veľmi hlasno, zo všetkých síl sa prejavovať pomocou zvuku; na plné obrátky al. na plný plyn [bežať, utekať, pracovať, robiť niečo] vykonávať nejakú aktivitu rýchlym tempom, naplno, intenzívne; niečo je v plnom prúde niečo intenzívne prebieha: žatva je v plnom prúde; plná poľná výstroj, výbava niekoho, napr. turistu, cyklistu; plnou parou [robiť niečo] veľmi usilovne, zo všetkých síl, naplno; plnou parou vpred čo najrýchlejšie; plný plnučičký al. plnučičký plný (pri zdôraznení) úplne, celkom, nadmieru plný; kniž. plným dúškom al. plnými dúškami [žiť, vychutnávať život, vdychovať vôňu] naplno, neobmedzene; povedať niečo na plné ústa al. hrub. povedať niečo na plnú hubu vyjadriť sa priamo, otvorene, bez okolkov; rozdávať/rozhadzovať niečo plným priehrštím/plnými priehrštiami dávať niečo viacerým ľuďom vo veľkom množstve, štedro; smiať sa na plné ústa al. hrub. smiať sa na plnú hubu a) veľmi sa smiať b) smiať sa neprimerane hlučne; ukázať/odhaliť niečo v plnej nahote ukázať niečo bez príkras, v pravej podobe al. poukázať na istú (často negatívnu) stránku veci, ktorá mala zostať utajená; často iron. ukázať sa v plnej kráse ukázať aj svoje negatívne vlastnosti; ukázať sa/zažiariť v plnom lesku a) (o človeku) predviesť to najlepšie, čo má al. čo vie b) (o veci) prejaviť sa v úplnosti svojich vlastností, kvalít; [byť, prísť, ukázať sa a pod.] v plnej paráde a) slávnostne oblečený, vystrojený ako treba b) naplno, v úplnosti, kompletne
◘ parem. plné brucho – prázdna hlava keď je človek veľmi nasýtený, ťažko sa mu premýšľa

plný príd.

1. obsahujúci také množstvo niečoho, že sa už viac nezmestí, naplnaný, napchatý niečím po okraje, vrchom naliaty, nasypaný (op. prázdny): p. kotol, pohár, hrniec, p-á fľaša, p. voz (sena), p. žalúdok (jedla), p. sud (vína, kapusty), p-á skriňa (šiat), p-á hrsť (kukurice), p-é vrece (zrna, zemiakov), mať p-é ústa (chleba), p-é električky (ľudí)

● hovor. mať niečoho p-ú hlavu stále na to myslieť; pejor. mať niečoho p-é ústa stále o dačom hovoriť; dávať p-ou rukou, p-ým priehrštím štedro; pejor. dostať sa k p-ému válovu (korytu), k p-ým válovom (korytám) na dobre platené miesto (miesta), urobiť kariéru; mať p-é vrecká mať veľa peňazí; má p-é uši kriku je veľa kriku, ohlušuje ho; expr. mať niečoho p-é zuby o krajne nepríjemnej veci;

2. obsahujúci veľa niečoho: p. dom, dvor, obchod (ľudí, detí); strom p. kvetov bohato zakvitnutý; strom p. ovocia ktorý dobre zarodil; p-á pivnica vody; mať plné oči sĺz, prachu; mať p-é ruky niečoho; p-é výklady (tovaru); Izba je plná rozkladacích hárkov a papierov. (Tim.)

3. naplnený niečím, bohatý na niečo: zrak p. odhodlania a plameňa, život p. práce a starostí, rok p. zmien, dni p-é biedy, má p-é oči smútku; Pohľad slnca plný. (Smrek) Keď sa vrátil, našiel dom plný radosti. (Heč.); dedina je p-á reči v celej dedine sa hovorí o niečom; list p. ponôs a plaču obsahujúci veľa smutného; izba (je) p-á smiechu hlasno a veľa sa tam smejú (obyč. viacerí ľudia)

● má p-é ruky práce má čo robiť, veľa pracuje; dieťa je p-é života veselé, životaschopné;

4. celý, úplný: p. akord; p. plat, p-á mzda, p. výkon; p. týždeň; p-é tri mesiace; dosiahnuť p-ú úrodu, uskutočniť niečo v p-om rozsahu; v p-om počte všetci; p. počet obrátok, mať p-ú istotu, uplatniť, pochopiť (niečo) v p-ej miere; mať, nadobudnúť p-ú platnosť; p. dosah, p. zmysel niečoho; mať (niečiu) p-ú dôveru; podpísať sa p-ým menom; venovať niečomu p-ú pozornosť; mať p-é právo, p-ú moc; mať p-é pochopenie (pre niečo); byť v p-ej sile zdravý, silný; (byť) v p-ej kráse veľmi pekný; v p-om zmysle slova v pravom, pôvodnom; byť v p-om kvete a) byť zakvitnutý (o strome); b) byť mladý, pekný (o človeku); byť pri p-om vedomí dobre si všetko uvedomovať; p-ým právom oprávnene; p-á čiara neprerušovaná; geom. p. uhol majúci 360 stupňov

● hovor. ísť, robiť niečo p-ou parou rýchlo, usilovne; kričať, volať, spustiť na p-é hrdlo, z p-ého hrdla veľmi hlasno; smiať sa na p-é ústa nahlas; povedať niečo, hovoriť na p-é ústa otvorene; dýchať p-ými pľúcami zhlboka; uháňať p-ým cvalom rýchlo; horieť p-ým plameňom veľkým; piť p-ým dúškom s chuťou; v p-om behu prudko bežiac; práca, reč je v p-om prúde intenzívne pokračuje; robiť, pracovať p-ým tempom intenzívne, usilovne, rýchlo; rozbehnúť sa na p-é obrátky rýchlym tempom; smiať sa, rozkričať sa na p-é kolo veľmi hlasno; byť v p-ej poľnej (o vojakovi) mať na sebe celý vojenský výstroj; hovor. byť v p-ej paráde sviatočne, slávnostne oblečený;

5. niečím vyplnený, naplnený (op. dutý): p-é tehly, steny, p-á lopta;

6. (o hlase, o zvuku) zvučný, jasný: p. tón; V chóre vyniká utešený, plný alt čísi. (Kuk.)

7. bot. p. kvet majúci zväčšený počet korunných al. okvetných lístkov;

8. oblý, okrúhly: p-á tvár, p-é líca, p-é pery; p-é ramená; (Bola) niečo plnej a trochu nedvižnej postavy. (Tim.)

(jeden) plný; (bez) plného; (k) plnému; (vidím) plného; (hej) plný!; (o) plnom; (s) plným;

(dvaja) plní; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plných; (hej) plní!; (o) plných; (s) plnými;

(jeden) plnejší, plnší; (bez) plnejšieho, plnšieho; (k) plnejšiemu, plnšiemu; (vidím) plnejšieho, plnšieho; (hej) plnejší, plnší!; (o) plnejšom, plnšom; (s) plnejším, plnším;

(dvaja) plnejší, plnší; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejších, plnších; (hej) plnejší, plnší!; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;

(jeden) najplnší, najplnejší; (bez) najplnšieho, najplnejšieho; (k) najplnšiemu, najplnejšiemu; (vidím) najplnšieho, najplnejšieho; (hej) najplnší, najplnejší!; (o) najplnšom, najplnejšom; (s) najplnejším, najplnším;

(štyria) najplnší, najplnejší; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejších, najplnších; (hej) najplnší, najplnejší!; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;

(jeden) plný; (bez) plného; (k) plnému; (vidím) plný; (hej) plný!; (o) plnom; (s) plným;

(štyri) plné; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plné; (hej) plné!; (o) plných; (s) plnými;

(jeden) plnejší, plnší; (bez) plnejšieho, plnšieho; (k) plnejšiemu, plnšiemu; (vidím) plnejší, plnší; (hej) plnejší, plnší!; (o) plnejšom, plnšom; (s) plnejším, plnším;

(štyri) plnejšie, plnšie; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejšie, plnšie; (hej) plnejšie, plnšie!; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;

(jeden) najplnší, najplnejší; (bez) najplnšieho, najplnejšieho; (k) najplnšiemu, najplnejšiemu; (vidím) najplnší, najplnejší; (hej) najplnší, najplnejší!; (o) najplnšom, najplnejšom; (s) najplnejším, najplnším;

(dva) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (hej) najplnejšie, najplnšie!; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;

(jedna) plná; (bez) plnej; (k) plnej; (vidím) plnú; (hej) plná!; (o) plnej; (s) plnou;

(štyri) plné; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plné; (hej) plné!; (o) plných; (s) plnými;

(jedna) plnejšia, plnšia; (bez) plnšej, plnejšej; (k) plnšej, plnejšej; (vidím) plnejšiu, plnšiu; (hej) plnejšia, plnšia!; (o) plnšej, plnejšej; (s) plnejšou, plnšou;

(dve) plnejšie, plnšie; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejšie, plnšie; (hej) plnejšie, plnšie!; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;

(jedna) najplnejšia, najplnšia; (bez) najplnšej, najplnejšej; (k) najplnšej, najplnejšej; (vidím) najplnejšiu, najplnšiu; (hej) najplnejšia, najplnšia!; (o) najplnšej, najplnejšej; (s) najplnšou, najplnejšou;

(tri) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (hej) najplnejšie, najplnšie!; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;

(jedno) plné; (bez) plného; (k) plnému; (vidím) plné; (hej) plné!; (o) plnom; (s) plným;

(dve) plné; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plné; (hej) plné!; (o) plných; (s) plnými;

(jedno) plnejšie, plnšie; (bez) plnejšieho, plnšieho; (k) plnejšiemu, plnšiemu; (vidím) plnejšie, plnšie; (hej) plnejšie, plnšie!; (o) plnejšom, plnšom; (s) plnejším, plnším;

(tri) plnejšie, plnšie; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejšie, plnšie; (hej) plnejšie, plnšie!; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;

(jedno) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnšieho, najplnejšieho; (k) najplnšiemu, najplnejšiemu; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (hej) najplnejšie, najplnšie!; (o) najplnšom, najplnejšom; (s) najplnejším, najplnším;

(štyri) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (hej) najplnejšie, najplnšie!; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;