Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

plný príd.

1. obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, op. prázdny; obsahujúci veľkú mieru niečoho: p. pohár vody, p-á fľaša mlieka; p-á miestnosť (ľudí), lúka p-á kvetov; srdce p-é radosti

2. kt. má všetky náležité zložky, nezmenšený, úplný: prísť v p-om počte, pracovať p-ým tempom, mať na niečo p-é oprávnenie; p. mesiac spln; vojak v p-ej poľnej s úplným výstrojom

3. bez dutín, op. dutý: p-é tehly

4. oblý, zaokrúhlený: mať plnšiu postavu; p-é pery mäsité

5. zvučný (význ. 1): p. hlas, tón

● expr. mať p-é nohavice, gate (strachu) veľmi sa báť; mať p-é ruky roboty, práce mať veľa práce; kričať, smiať sa na p-é hrdlo, z p-ch pľúc veľmi silno; povedať niečo na p-é ústa bez okolkov; je ho p. dom je hlučný; na p-é obrátky, p-ou parou, na p. plyn intenzívne; niečo je v p-om prúde intenzívne prebieha; mať p-é ústa niečoho ustavične o tom hovoriť;

plnosť -i ž.: p. hlasu; p. tváre

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plný; plno, plne prísl.; plnosť ‑i ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)

celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národ • kompletný • neskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, komplet • úplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravdu • plný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené znenie • hovor. rovný: nebol doma rovných päť rokov • súborný • súhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dielo • expr.: celučký • celučičký • celunký • celulinký

2. p. skutočný 2, dokonalý 1

chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý) • vnímavý: chápaví, vnímaví žiaci • odb. receptívny: dieťa je veľmi receptívne • bystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlava • inteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princíp • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človek • zried. chápanlivý

2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení • chápajúci • uznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postoj • plný porozumenia • zastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumenia • súcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce

mäsitý 1. obsahujúci mäso v hojnej miere • mäsnatý: mäsitá, mäsnatá tvár • tučný • plný: mäsitý, tučný zátylok (op. chudý), tučné, plné pery (op. úzke, tenké) • hrubý (op. tenký): mäsitý, hrubý nos

2. majúci bohatú dužinu • dužnatý • dužinatý: mäsité, dužnaté, dužinaté huby; dužnaté, dužinaté listy aloy

nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutý • plný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšenia • očarený • očarovaný • kniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená duša • uchvátený • unesený • uveličený • zastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žien • kniž.: exaltovaný • extatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečky • vzletný • kniž. vznosný: vzletné, vznosné slová • búrlivý • prudký • kniž. frenetický • expr.: jasavý • jasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie

2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutý • plný nadšenia • oduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalom • zapálený • rozohnený • horlivý • rozhorlený • kniž. zanietený • pren.: ohnivý • plamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejav • zápalistý • entuziastický • fanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente

naplno v plnej miere • úplne • plne • plno: naplno, úplne otvoril vodovodné kohútiky; plne sa sústredila na prácu; život chce prežiť plno • splna: oheň sa splna rozhorel • celkom: kvety sa celkom rozvili • intenzívne: v spore sa naplno, intenzívne prejavili emócie • fraz. kniž. plným dúškom: žije si plným dúškom • fraz. na plné obrátky • na plný plyn

p. aj celkom

obsažný 1. ktorý má hodnotný obsah, ktorý má zmysel; obsahovo bohatý (op. prázdny) • hlboký: obsažná, hlboká myšlienka; (myšlienkovo) obsažné, hlboké dielo • bohatý • plný • plnohodnotný: prežiť bohatý, plný, plnohodnotný život • výdatný • sporý: výdatné, sporé myšlienky • kniž. pren. hutný (ktorý má hodnotný obsah sústredený na malom priestore): hutné verše

2. p. obšírny 1, rozsiahly 2

plný 1. obsahujúci práve také množstvo, aké sa niekam zmestí, aké zodpovedá objemu (op. prázdny) • naplnený (po okraj): plná, naplnená čaša; plné, naplnené vrece • expr.: napchatý • nadžgatý • nadžganý • preplnený • expr. prepchatý (príliš plný) • nár.: okopitý • okopistý: preplnená, prepchatá skriňa, električka • expr.: plnučký • plnučičký • plnunký

2. ktorý má všetky náležité zložky, nezmenšený • celý • úplný • kompletný: vyplatiť plnú, celú mzdu; podpísať sa plným, celým, úplným menom; nastúpiť v plnej, úplnej, kompletnej zostave • hovor. rovný: rovných desať percent; venovať sa niečomu rovných päť rokov

3. p. tučný 1 4. p. zvučný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plný príd.

1. obsahujúci také množstvo niečoho, že sa už viac nezmestí, naplnaný, napchatý niečím po okraje, vrchom naliaty, nasypaný (op. prázdny): p. kotol, pohár, hrniec, p-á fľaša, p. voz (sena), p. žalúdok (jedla), p. sud (vína, kapusty), p-á skriňa (šiat), p-á hrsť (kukurice), p-é vrece (zrna, zemiakov), mať p-é ústa (chleba), p-é električky (ľudí)

● hovor. mať niečoho p-ú hlavu stále na to myslieť; pejor. mať niečoho p-é ústa stále o dačom hovoriť; dávať p-ou rukou, p-ým priehrštím štedro; pejor. dostať sa k p-ému válovu (korytu), k p-ým válovom (korytám) na dobre platené miesto (miesta), urobiť kariéru; mať p-é vrecká mať veľa peňazí; má p-é uši kriku je veľa kriku, ohlušuje ho; expr. mať niečoho p-é zuby o krajne nepríjemnej veci;

2. obsahujúci veľa niečoho: p. dom, dvor, obchod (ľudí, detí); strom p. kvetov bohato zakvitnutý; strom p. ovocia ktorý dobre zarodil; p-á pivnica vody; mať plné oči sĺz, prachu; mať p-é ruky niečoho; p-é výklady (tovaru); Izba je plná rozkladacích hárkov a papierov. (Tim.)

3. naplnený niečím, bohatý na niečo: zrak p. odhodlania a plameňa, život p. práce a starostí, rok p. zmien, dni p-é biedy, má p-é oči smútku; Pohľad slnca plný. (Smrek) Keď sa vrátil, našiel dom plný radosti. (Heč.); dedina je p-á reči v celej dedine sa hovorí o niečom; list p. ponôs a plaču obsahujúci veľa smutného; izba (je) p-á smiechu hlasno a veľa sa tam smejú (obyč. viacerí ľudia)

● má p-é ruky práce má čo robiť, veľa pracuje; dieťa je p-é života veselé, životaschopné;

4. celý, úplný: p. akord; p. plat, p-á mzda, p. výkon; p. týždeň; p-é tri mesiace; dosiahnuť p-ú úrodu, uskutočniť niečo v p-om rozsahu; v p-om počte všetci; p. počet obrátok, mať p-ú istotu, uplatniť, pochopiť (niečo) v p-ej miere; mať, nadobudnúť p-ú platnosť; p. dosah, p. zmysel niečoho; mať (niečiu) p-ú dôveru; podpísať sa p-ým menom; venovať niečomu p-ú pozornosť; mať p-é právo, p-ú moc; mať p-é pochopenie (pre niečo); byť v p-ej sile zdravý, silný; (byť) v p-ej kráse veľmi pekný; v p-om zmysle slova v pravom, pôvodnom; byť v p-om kvete a) byť zakvitnutý (o strome); b) byť mladý, pekný (o človeku); byť pri p-om vedomí dobre si všetko uvedomovať; p-ým právom oprávnene; p-á čiara neprerušovaná; geom. p. uhol majúci 360 stupňov

● hovor. ísť, robiť niečo p-ou parou rýchlo, usilovne; kričať, volať, spustiť na p-é hrdlo, z p-ého hrdla veľmi hlasno; smiať sa na p-é ústa nahlas; povedať niečo, hovoriť na p-é ústa otvorene; dýchať p-ými pľúcami zhlboka; uháňať p-ým cvalom rýchlo; horieť p-ým plameňom veľkým; piť p-ým dúškom s chuťou; v p-om behu prudko bežiac; práca, reč je v p-om prúde intenzívne pokračuje; robiť, pracovať p-ým tempom intenzívne, usilovne, rýchlo; rozbehnúť sa na p-é obrátky rýchlym tempom; smiať sa, rozkričať sa na p-é kolo veľmi hlasno; byť v p-ej poľnej (o vojakovi) mať na sebe celý vojenský výstroj; hovor. byť v p-ej paráde sviatočne, slávnostne oblečený;

5. niečím vyplnený, naplnený (op. dutý): p-é tehly, steny, p-á lopta;

6. (o hlase, o zvuku) zvučný, jasný: p. tón; V chóre vyniká utešený, plný alt čísi. (Kuk.)

7. bot. p. kvet majúci zväčšený počet korunných al. okvetných lístkov;

8. oblý, okrúhly: p-á tvár, p-é líca, p-é pery; p-é ramená; (Bola) niečo plnej a trochu nedvižnej postavy. (Tim.)

Morfologický analyzátor

plný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) plný; (bez) plného; (k) plnému; (vidím) plného; (o) plnom; (s) plným;

(dvaja) plní; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plných; (o) plných; (s) plnými;


(jeden) plnejší, plnší; (bez) plnejšieho, plnšieho; (k) plnejšiemu, plnšiemu; (vidím) plnejšieho, plnšieho; (o) plnejšom, plnšom; (s) plnejším, plnším;

(traja) plnejší, plnší; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejších, plnších; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;


(jeden) najplnší, najplnejší; (bez) najplnšieho, najplnejšieho; (k) najplnšiemu, najplnejšiemu; (vidím) najplnšieho, najplnejšieho; (o) najplnšom, najplnejšom; (s) najplnejším, najplnším;

(traja) najplnší, najplnejší; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejších, najplnších; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) plný; (bez) plného; (k) plnému; (vidím) plný; (o) plnom; (s) plným;

(štyri) plné; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plné; (o) plných; (s) plnými;


(jeden) plnejší, plnší; (bez) plnejšieho, plnšieho; (k) plnejšiemu, plnšiemu; (vidím) plnejší, plnší; (o) plnejšom, plnšom; (s) plnejším, plnším;

(dva) plnejšie, plnšie; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejšie, plnšie; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;


(jeden) najplnší, najplnejší; (bez) najplnšieho, najplnejšieho; (k) najplnšiemu, najplnejšiemu; (vidím) najplnší, najplnejší; (o) najplnšom, najplnejšom; (s) najplnejším, najplnším;

(štyri) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;


ženský rod

(jedna) plná; (bez) plnej; (k) plnej; (vidím) plnú; (o) plnej; (s) plnou;

(dve) plné; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plné; (o) plných; (s) plnými;


(jedna) plnejšia, plnšia; (bez) plnšej, plnejšej; (k) plnšej, plnejšej; (vidím) plnejšiu, plnšiu; (o) plnšej, plnejšej; (s) plnejšou, plnšou;

(dve) plnejšie, plnšie; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejšie, plnšie; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;


(jedna) najplnejšia, najplnšia; (bez) najplnšej, najplnejšej; (k) najplnšej, najplnejšej; (vidím) najplnejšiu, najplnšiu; (o) najplnšej, najplnejšej; (s) najplnšou, najplnejšou;

(dve) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;


stredný rod

(jedno) plné; (bez) plného; (k) plnému; (vidím) plné; (o) plnom; (s) plným;

(dve) plné; (bez) plných; (k) plným; (vidím) plné; (o) plných; (s) plnými;


(jedno) plnejšie, plnšie; (bez) plnejšieho, plnšieho; (k) plnejšiemu, plnšiemu; (vidím) plnejšie, plnšie; (o) plnejšom, plnšom; (s) plnejším, plnším;

(tri) plnejšie, plnšie; (bez) plnejších, plnších; (k) plnejším, plnším; (vidím) plnejšie, plnšie; (o) plnejších, plnších; (s) plnšími, plnejšími;


(jedno) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnšieho, najplnejšieho; (k) najplnšiemu, najplnejšiemu; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (o) najplnšom, najplnejšom; (s) najplnejším, najplnším;

(štyri) najplnejšie, najplnšie; (bez) najplnejších, najplnších; (k) najplnejším, najplnším; (vidím) najplnejšie, najplnšie; (o) najplnejších, najplnších; (s) najplnšími, najplnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

plný: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

mln PLN na inwestycje ≈ mln PLN na inwestycje
nominalna [ PLN ] ¦ Kwota pomocy ≈ nominalna [ PLN ] ¦ Kwota pomocy
obrotowego w kwocie 26562000 PLN ≈ obrotowego w kwocie 26562000 PLN
PLN w przeliczeniu na ≈ PLN w przeliczeniu na
przeznaczenie 1 mln PLN na ≈ przeznaczenie 1 mln PLN na
tej pomocy wynosi 1748 PLN ≈ tej pomocy wynosi 1748 PLN
w kwocie 12, 363 mln PLN ≈ w kwocie 12, 363 mln PLN
w kwocie 12, 975 mln PLN ≈ w kwocie 12, 975 mln PLN
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

hnedé oči a plné ≈ brown eyes and full
Los Angeles je plné ≈ Los Angeles is full
nos a plné pery ≈ nose and full lips
občianskej spoločnosti a plnej ≈ civil society and full
plné členstvo, a preto ≈ full membership, and therefore
plný a neobmedzený prístup ≈ full and unrestricted access
už plná a že ≈ already full and that
výdavkov a ich plné ≈ expenditure and their full
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor