pletávať ↗ pliesť
pletenie -nia s. 1. ▶ technika ručného al. strojového zhotovovania materiálu al. výrobku spájaním priadze al. ohybných vláken, pásikov, prútov a pod. prepletaním al. prevliekaním cez seba: priadza, ihlice, potreby na ručné p.; časopis o pletení a háčkovaní; pomôcka na p. čipiek; kurz pletenia košíkov z prútia, zo slamy, zo šúpolia; technika papierového pletenia, pletenia z drôtu; správny spôsob pletenia korbáčov, bičov z volskej kože; používať najnovšie technológie pletenia
2. ▶ rozrobená pletená ručná práca s materiálom: rozpletať p.; položila p. na stôl; ja som sa so svojím pletením uvelebila na gauči; Z košíka na pletenie vyberá rozrobený sveter a modré klbká vlny. [T. Keleová-Vasilková]
3. zried. ▶ ručnou al. strojovou technikou zhotovená pletenina: sveter s hustým pletením; Potom uchopila jednu silonovú pančuchu dvoma prstami [...]. Dávala pozor, aby nejakým prudším pohybom nepoškodila pletenie. [P. Jaroš]; Pokúšal sa jej hladkať ruky, ale prekliate riedke oká pletenia mu bránili zacítiť naplno ženskú pokožku. [A. Hykisch]
▷ ↗ i pliesť
pliesť pletie pletú pleť! plietol plietla pletúc pletúci pletený pletenie nedok. 1. (čo (z čoho); ø) ▶ prevliekaním, prepletaním tenkého ohybného materiálu (priadze, pásikov, prútov a pod.) spájať, prepájať a tak dávať niečomu nejaký tvar, zhotovovať niečo: p. bič, korbáč, povraz; p. kôš, košík z prútia, rohož zo slamy; p. veniec z kvetov; pletie si vlasy do vrkoča; rybári pletú siete; vo voľnom čase háčkuje a pletie; plietla svetre pre celú rodinu; ponožky boli ručne pletené; okrajové očko sa pletie hladko; na Liptove sa plietli uzlované čipkové čepce
2. (koho, zried. čo) ▶ spôsobovať zmätok, neistotu v mysli, vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, zneisťovať, zavádzať; syn. miasť, mýliť: týmito rečami ho iba pletieš; nepleť ma!; nedostatočné označenie priamej reči pletie čitateľa; nech vás ten názov knihy nepletie; trošku ma pletie, že mamka svojim rodičom oniká; Toľko je tu tých vôní, že ma až pletú. [L. Ballek]; Nič tak nepletie myšlienky a slová ako slepý hnev. [J. Lenčo]
3. (čo; čo s čím) ▶ nesúrodo spájať al. meniť slová, fakty tak, že sa stávajú nejasnými, nezrozumiteľnými, miešať: p. dohromady dve rozličné témy; p. fakty s výmyslami; nerozlišujete, pletiete dokopy všetko, čo vám bulvár poskytol; pri rozoberaní problému účelovo plietol rovinu ústavnú s rovinou politickou; Rumunské slová plietol s chorvátskymi aj nemeckými a pasažieri naňho zízali [...]. [M. Hvorecký]
4. hovor. (čo, koho do čoho) ▶ (neadekvátne) vnášať, zahŕňať niečo al. zaťahovať, vťahovať niekoho do hovoru, rozhovoru, do nejakej situácie, rozpoloženia a pod., miešať: nechce p. do vzťahu city; sem-tam plietol do reči ruské i poľské slová; prečo hneď do všetkého pletieš politiku?; Mňa však do veci nepleť! Ja nie som družstevník. [V. Šikula]; To, prosím pekne, nech sem, no poviem rovno, nepletú. [V. Ferko]; Najskôr hovoríš o mužoch a ženách, potom do toho pletieš princípy. [J. Tužinský]; Nepleťme do toho moju ponuku... [J. Červenák]
5. expr. (čo) ▶ hovoriť, rozprávať nezmysly; syn. tárať, trepať: pletie samé hlúposti; čo to tu pletieš?!
6. expr. (čím) ▶ neisto pohybovať: od únavy ledva nohami pletie ledva chodí; najprv nehovoril vôbec, potom horko-ťažko plietol jazykom
◘ fraz. expr. pliesť dve na tri al. pliesť piate cez deviate al. pliesť jedno cez druhé hlúpo, nepremyslene hovoriť, tárať; pliesť hlavu niekomu a) miasť, zavádzať niekoho b) vzbudzovať v niekom náklonnosť, lásku; pliesť na niekoho bič pripravovať niekomu nejakú naliehavú nepríjemnú povinnosť (obyč. úmyselne); pliesť na seba bič nechtiac, neuvážene sám sebe pripravovať nejakú naliehavú nepríjemnú povinnosť
▷ opak. pletávať -va -vajú -val: takéto svetre pletávajú ženy v severných oblastiach; dok. k 1 ↗ upliesť, k 2 popliesť
pliesť sa pletie sa pletú sa (ne)pleť sa! plietol sa plietla sa pletúc sa pletúci sa pletenie sa nedok. 1. (s čím; ø) ▶ prechádzať jeden do druhého, navzájom sa prestupovať, prepletať sa, spletať sa, miešať sa: modré vzorovanie sa pletie so zvlnenou čiernou čiarou; jedna niť sa pletie s druhou; Jeden zážitok vytláča druhý, jeden dej sa pletie s druhým [...]. [Bib 1994]; Cez poetické a snivé básne plné túžby sa pletú existencialistické reflexie o zmysle básnenia. [LT 2000]; V knihe sa pletú sny, zdania, labyrint vlastnej hlavy a svet srdca. [InZ 2001]; pren. ich cesty života sa pletú
2. (komu) ▶ (o myšlienkach) prebiehať neusporiadane, zmätene, chaoticky sa prelínať, spájať, miešať sa; syn. motať sa: všetko sa mu v hlave pletie je popletený; myšlienky sa mi plietli; minulosť sa jej pletie s prítomnosťou; som na mizine, plietlo sa mu ustavične hlavou; Chvíľu sa mu v mysli plietli staré obrazy a útržky dávnych rozhovorov. [L. Ballek]; Zaspím. Pletie sa mi čosi, že som na obnôcke: pečieme si zemiaky, odháňame ovady. [Š. Žáry]
3. (do čoho) ▶ vstupovať, zasahovať do niečoho, objavovať sa v niečom: do mysle sa mu pletú obrazy z detstva; neustále sa jej do melódie plietli iné motívy; Táto tvár sa stále pletie do mojej laickej, neumelej modlitby. [R. Sloboda]; Spomienky na otca z tých rokov dodnes sa pletú Imrichovi do snov. [I. Habaj]; Aj Eve sa hocikedy, ba spočiatku skoro každý deň, plietol [Jožo] do spomienok [...]. [V. Šikula]
4. expr. (do čoho, do koho; medzi koho) ▶ aktívne do niečoho zasahovať, zapájať sa, obyč. rečami, radami, pripomienkami a pod., starať sa, starieť sa, miešať sa: p. sa do každého rozhovoru; p. sa do politiky; p. sa do práce odborníkom; pletie sa do vecí, ktorým nerozumie; nebude sa nikomu p. do života; prečo sa do všetkého, do mňa, do nás pletieš?; minister zdôrazňoval, aby sa médiá do prípadu neplietli; nepleť sa medzi rozvádzajúcich sa manželov!
5. (ø; v čom; pri čom) ▶ nevedome robiť chyby (v reči, pri hre na hudobnom nástroji a pod.); dopúšťať sa omylu (v úsudku, pri počítaní a pod.); syn. mýliť sa: prepáč, ale ty sa pletieš, nebolo to tak; vie hrať na harmonike, ale dnes sa dosť plietol; p. sa pri počítaní; ľudia, ktorí sledujú udalosti zďaleka, sa vo veciach často pletú; Ale už sa pletiem aj v tom, čo si ešte pamätám. [T. Klas]; Potom sa len pletiem, mýlim, až to vyzerá tak, akoby som si vymýšľal... [Ľ. Jurík]
6. expr. (okolo koho, okolo čoho) ▶ byť, pohybovať sa v blízkosti niekoho, niečoho (často s nejakým cieľom, úmyslom, záujmom), motať sa: okolo nás sa plietli zvedavé deti; už od malička sa plietol okolo motoriek; Okolo nôh sa mu pletú sliepky, otriasajú zo seba celodenný prach. [D. Dušek]; pren. krásnych žien sa okolo neho pletie stále dosť
◘ fraz. jazyk sa mu pletie nezrozumiteľne, ťažko rozpráva (obyč. od opitosti); niečo sa pletie niekomu na jazyku nevie si presne spomenúť na výraz, slová; niekto, niečo sa niekomu [stále] pletie po rozume niekto ustavične myslí na niekoho, na niečo; nohy sa mu pletú neisto kráča (od únavy, opitosti a pod.); pliesť sa niekomu do cesty a) zavadzať, prekážať niekomu v činnosti b) zámerne byť blízko niekoho; pliesť sa niekomu do remesla a) rušivo zasahovať do vecí niekoho iného, často bez náležitých vedomostí al. skúseností b) konkurovať niekomu; pliesť sa niekomu/jeden druhému pod/popod nohy/pod nohami zavadzať, prekážať niekomu v pohybe, v činnosti; zavadzať si navzájom
▷ dok. 1, 2, 5 ↗ popliesť sa
pliesť si pletie si pletú si (ne)pleť si! plietol si plietla si pletúc si pletúci si pletenie si nedok. (koho (s kým), čo (s čím)) ▶ považovať niekoho za niekoho iného, niečo za niečo iné, omylom si niekoho, niečo zamieňať; syn. mýliť si: p. si dvojčatá, súrodencov, sestry; p. si mená; deti si občas pletú slová; nepleťme si plody pagaštana konského s plodmi gaštana jedlého; Mňa si vždy ľudia s niekým pletú. [V. Švenková]; Pozabávali ste sa na tom, že na majstrovstvá sveta ide Slovensko aj Slovinsko, že sa svet bude musieť naučiť nepliesť si názvy krajín? [Šp 2010]
◘ fraz. žart. pliesť si dojmy s pojmami robiť chyby v úsudku, mýliť sa, pliesť sa; pliesť si filagóriu s alegóriou mať, preukazovať hlboké nedostatky vo vedomostiach, mýliť sa ▷ dok. ↗ popliesť si