pletivo -a -tív s.
1. pletený materiál: drôtené, pozinkované p.; kreslo z prúteného p-a
2. kniž. spleť (význ. 1): p. žiliek na ruke;
pren. p. príčin
3. biol. súbor buniek rovnakého tvaru a funkcie: pokožkové p.
pletivo -va -tív s.
pletivo -va -tív s. 1. ▶ plošný mriežkový al. sieťový výrobok zhotovený z ohybného materiálu, používaný na oplotenie, ohradenie al. ochranu niečoho: klasické drôtené, kovové, oceľové, pozinkované p.; stavebné, lesnícke, dekoračné pletivá; p. z poplastovaného drôtu; štvorhranné p. na ploty; chovateľské p., p. pre chovateľov; včelárske tkané p.; ochranné p. okolo mladých stromčekov; ohradiť pozemok pletivom; výrobca pletiva; zlodej prestrihol p.; Pletivo plota bolo zarastené orgovánom. [D. Dán] 2. zried. ▶ materiál používaný na pletenie: trsťové p., p. z tŕstia; prírodné pletivá napr. prútie, slama, šúpolie 3. kniž. ▶ niečo navzájom poprepletané, spletené; syn. spleť: Po lícach sa namiesto červene stelie pletivo drobulinkých belasejúcich žiliek. [K. Jarunková]; pren. ponaprávať popretrhávané pletivo kolegiality, ba bratskosti [P. Strauss] 4. bot. ▶ súbor rastlinných buniek rovnakej štruktúry a funkcie: prvotné, druhotné p.; delivé, trvalé p.; krycie p.; základné rastlinné pletivá; vodivé pletivá zabezpečujú prúdenie roztokov a živín v cievnatých rastlinách; tvorenie pletív; korok je odumreté rastlinné p. duba korkového
pletivo 1. p. spleť 1 2. p. tkanivo
spleť 1. niečo navzájom neprehľadne poprepletané • spletenina: spleť, spletenina vláken, konárov • sieť • sietivo (niečo rozvetvené na ploche): sieť, sietivo predmestských uličiek • kniž. pletivo: pletivo žiliek na ruke • pren.: labyrint • bludisko (niečo neprehľadné): labyrint predpisov, bludisko dejín • pren. pavučina: zamotať sa do pavučiny lží • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon
2. p. zmes
tkanivo biol. súbor buniek rovnakej stavby a funkcie • biol. pletivo: svalové tkanivo, pokožkové pletivo • anat.: väz (tuhé spojivové tkanivo medzi svalmi, kosťami) • väzivo (mäkké spojivové tkanivo niektorých orgánov): tukové väzivo
pletivo, -a, -tív str.
1. materiál používaný na pletenie, napr. prúty;
2. výrobok zhotovený prepletaním ohybného materiálu: drôtené p., konopné p.; Sedadlá sú z pletiva z farebnej slamy. (Kuk.)
3. niečo pospletané, spleť: Čo je vlastne toto podivné pletivo svalov, nervov a intelektu? (Ráz.)
4. biol. súbor buniek, ktoré majú rovnaký tvar aj funkciu, tkanivo: rastlinné, miazgové p., svalové p., pokožkové p.
pletivo s. 1. jtrenč, trn materiál (obyč. prútený) používaný na pletenie al. výrobok zhotovený pletením: plecivo (Bošáca TRČ); pletivo (St. Turá NMV) L. plecivo zálohové (Hor. Orešany TRN) - opora štepu vo viniči 2. nov. drôtený výrobok na oplotenie: Kúpev son drótenné pletivo na zahrátku, prútenní plod bov uš hnilí (Radošina NIT)