pletenie -nia s. 1. ▶ technika ručného al. strojového zhotovovania materiálu al. výrobku spájaním priadze al. ohybných vláken, pásikov, prútov a pod. prepletaním al. prevliekaním cez seba: priadza, ihlice, potreby na ručné p.; časopis o pletení a háčkovaní; pomôcka na p. čipiek; kurz pletenia košíkov z prútia, zo slamy, zo šúpolia; technika papierového pletenia, pletenia z drôtu; správny spôsob pletenia korbáčov, bičov z volskej kože; používať najnovšie technológie pletenia
2. ▶ rozrobená pletená ručná práca s materiálom: rozpletať p.; položila p. na stôl; ja som sa so svojím pletením uvelebila na gauči; Z košíka na pletenie vyberá rozrobený sveter a modré klbká vlny. [T. Keleová-Vasilková]
3. zried. ▶ ručnou al. strojovou technikou zhotovená pletenina: sveter s hustým pletením; Potom uchopila jednu silonovú pančuchu dvoma prstami [...]. Dávala pozor, aby nejakým prudším pohybom nepoškodila pletenie. [P. Jaroš]; Pokúšal sa jej hladkať ruky, ale prekliate riedke oká pletenia mu bránili zacítiť naplno ženskú pokožku. [A. Hykisch]
▷ ↗ i pliesť