Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

plieskať -a nedok.

1. prudkým pohybom niečím ohybným al. zrazením plochých predmetov vyvolávať krátky prenikavý zvuk: p. bičom, dlaňami

2. udierať (obyč. dlaňami), trepať: p. niekoho po líci; p. sa dlaňou po čele

3. expr. prudko hádzať, vrhať, trieskať: p. niečo o zem

expr. akoby bičom, dlaňou p-l rýchlo; na → konci bič p-a;

dok. plesnúť, plesknúť, pľasnúť, pľasknúť -e -ú -s(k)ol

// plieskať sa expr. hádzať sa, vrhať sa;

dok. plesnúť sa, plesknúť sa, pľasnúť sa, pľasknúť sa expr. hodiť sa, vrhnúť sa: p. sa do vody, do postele

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plesknúť ‑e ‑ú ‑kol, plesnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.; plesknúť sa, plesnúť sa

plesknúťplesnúť


plesknúť saplesnúť sa


plesnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutie sa, plesknúť sa -kne sa -knú sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutie sa dok. 1. (po čom/do čoho) ▶ úderom, obyč. dlaňou, prudko zasiahnuť istú časť svojho tela, udrieť sa; syn. pľasnúť sa, pľasknúť sa: p. sa po stehnách, do stehien; Plesol som sa po čele a div som sa nepustil do smiechu [...]. [J. Žarnay]; Pleskol som sa po lícach. Nesníval som. [M. Hvorecký]; Plesol sa rukou po bruchu. – A aha! Vidíte tu nejaké brucho? [M. Zelinka]
2. expr. (kam/o čo) ▶ prudkým pohybom tela sa niekam dostať, hodiť sa, vrhnúť sa: unavená sa plesla na posteľ; nie že sa rozhorúčení plesknete do studenej vody!; decko sa z trucu plesklo o zem
fraz. expr. plesknúť/plesnúť sa po vrecku vydať na niečo väčšiu sumu peňazí, obyč. na dary, pri zábave a pod.
nedok.plieskať sa


plesnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie, plesknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie dok. 1. (čím) ▶ prudkým nárazom rúk, dlaní, plochých predmetov o seba al. prudkým pohybom niečím ohybným spôsobiť krátky prenikavý pleskotavý zvuk; syn. pľasnúť, pľasknúť: p. dlaňami, rukami; zlostne plesol dvermi; pohonič plesol, pleskol bičom; zo tri razy plesol dlhým korbáčom; sem-tam niektorá ryba pleskne chvostom; obzrel sa na plesknutie dlaní
2. ▶ (o predmetoch) vydať krátky prenikavý pleskotavý zvuk pri prudkom pohybe al. náraze o niečo: pleslo vypustené veslo; bolo počuť plesknutie, plesnutie brány; Pleskli krídla. Zaškrečal dudok. [A. Chudoba]; Bič plesne, kone sa splašia. [P. Jaroš]; Do ticha plesli kuchynské dvere. [K. Jarunková]; neos. Na prahu sa Gunišová obráti a fľasne mu, až tak pleskne. [A. Ferko]
3. (koho, čo (po čom; čím); po čom/o čo/do čoho (čím)) ▶ rýchlym pohybom (obyč. dlaňou al. niečím plochým, ohybným) zasiahnuť, udrieť, buchnúť; syn. pľasnúť, pľasknúť, tresnúť, trepnúť: p. niekoho po hlave, po ruke; p. si dlaňou o stehno, po čelei fraz.; p. koňa po zadku; jemne ho plesla rukavicou po líci; plesol si do dlaní; plesol mu dve zauchá vylepil; otočila sa tak prudko, až mu jej dlhé vlasy pleskli do tváre; Utíšte sa, páni! – plesol Zrínsky dlaňou do stola. [J. Červenák]
4. expr. (čo/čím kam; čo/čím o čo) ▶ prudko niečo hodiť, obyč. tak, že sa to pri dopade naširoko roztiahne, rozpľasne, rozpadne a pod. a pritom vydá pleskotavý zvuk; syn. capnúť, šmariť, tresnúť: p. mokrú handru na zem; sotva zahryzol do hrušky, s odporom ju plesol o zem; najradšej by mu bola plesla všetky zákusky do tváre; Zdvihla dvadsaťkilový kus mäsa a pleskla ním o pult [...]. [P. Dvořák]; Papiere plesne na stôl pred seba. [RAK 2004]
5. expr. (kam; o čo) ▶ s pleskotom padnúť, dopadnúť, (hlučne, prudko) naraziť; syn. capnúť, čapnúť, tresnúť: p. tvárou do blata; pošmykol sa a plesol, pleskol do potoka; jablko pleslo o zem; vedro pleslo o hladinu; na sklá okien plesli obrovské dažďové kvapky; Keď otvorila dvierka na plote, niečo tupo pleslo do zamrznutého jedľového dreva, potom znova. [A. Baláž]; Cesta stúpala rýchlo, zužovala sa, sem-tam pleskla do okna [auta] haluz. [P. Hrúz]
6. expr. (čo) ▶ povedať, vysloviť niečo bez okolkov al. nechtiac, nerozmyslene; syn. trepnúť, tresnúť: pleskne mu do tváre pravdu o kamarátovi; takú múdrosť plesol!
fraz. akoby bičom/dlaňou plesol/pleskol al. ako keď bičom plesne/pleskne veľmi rýchlo, v okamihu; plesnúť/plesknúť si do dlaní dohodnúť sa na niečom, zjednať sa; plesnúť/plesknúť si [dlaňou/rukou] po čele udrieť sa po čele v situácii, keď si náhle na niečo spomenieme al. pochopíme zmysel niečoho
nedok. k 1 4, 6plieskať


plieskať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (čím) ▶ prudkými nárazmi rúk, dlaní, plochých predmetov o seba al. prudkými pohybmi niečím ohybným vyvolávať krátke prenikavé pleskotavé zvuky: p. rukami od radosti; p. bičom, korbáčom; ryba plieskala chvostom; vietor plieska plachtovinou, okenicami; neplieskaj dverami!; Znelo to, ako keď husi na dvore plieskajú krídlami. [J. Blažková]
2. (ø; do čoho; o čo) ▶ vydávať opakované prenikavé pleskotavé zvuky pri prudkom pohybe, pri dopade na niečo al. náraze o niečo: plieska bič pohoniča; kdesi plieskali dvere; dážď plieskal do okien; vlny divo plieskajú o skaly; bolo počuť plieskanie bosých nôh po linoleu; Plachty plieskali vo vetre, narážali do sťažňov. [V. Krupa]; Sandále jej na nohách plieskajú o päty. [P. Jaroš]; More hučalo. Plieskalo do lodí. [KSl 1958]; neos. mastia karty, len tak plieska
3. (koho, čo (po čom; čím); po čom/o čo/do čoho (čím)) ▶ rýchlym pohybom dlaňou al. niečím plochým, ohybným zasahovať niečo, udierať, búchať, trepať: p. koňa po šiji, po zadku; plieskali ju po lícach, aby sa prebrala; v rozčúlení plieskal novinami po stole; p. rukami, veslami po hladine vody; plieskajú si dlaňou o dlaň, do dlaní; plieskal nohami o podlahu; Aj on ma objal, [...] vybozkával a, plieskajúc mi po pleci, volal: – Bogdaj! [L. Ťažký]; Nechal sa ohmatávať, ťahať za líca, hladkať a plieskať po chrbte [...]. [P. Krištúfek]
4. expr. (čo/čím o čo) ▶ prudkým pohybom spôsobovať pád niečoho al. opakovane niečím narážať do niečoho, hádzať, vrhať; syn. trieskať, trepať: v zlosti všetko plieskala o zem; Začal zúrivo plieskať podhlavníkom o zem, hádzať knihy do kúta [...]. [L. Ballek]; Schmatol [vlčiak] môjho psa pod krkom a plieskal ho o zem. [CN 1999]; Predtým som každú chvíľu vybuchla a plieskala jej zošity o hlavu. [Zd 2010]
5. expr. (čo) ▶ hovoriť, vyslovovať niečo bez okolkov al. nechtiac, nerozmyslene; syn. trepať, trieskať: plieska nezmysly; úmyselne plieskaš hlúposti; plieskaš jedno cez druhé
fraz. akoby bičom plieskal (o výbornom výkone, obyč. rečovom, pamäťovom) a) ľahko a plynule b) veľmi rýchlo; expr. plieskať si hlavu o múr/o stenu zúfať nad niečím, veľmi banovať za niečím; expr. puberta [s] ním/[s] ňou plieska je v (kritickom) období puberty, dospievania
parem. na konci bič plieska rozhodujúci je koniec, výsledok
dok.plesnúť, plesknúť, pľasnúť, pľasknúť


plieskať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (po čom/do čoho) ▶ údermi, obyč. dlaňami, prudko zasahovať istú časť svojho tela, udierať sa: mužský tanec, pri ktorom sa tanečníci rukami plieskajú po lýtkach; pri hre sa plieskali po stehnách, do stehien; Vošiel, zívajúc a plieskajúc sa po vypučenom bruchu. [B. Štrauchová]
2. expr. (kam/o čo) ▶ prudkým pohybom tela sa dostávať niekam, hádzať sa, vrhať sa: chlapci sa plieskajú do vody; Načo trénujeme, plieskame sa o zem, salutujeme, pochodujeme [...]? [L. Ballek]; Vojakov pod hrozbou trestu nútili plieskať sa do studeného blata. [Sme 1998]
dok.plesnúť sa, plesknúť sa, pľasnúť sa, pľasknúť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúťpľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúťtlesknúťtľasknúť (dlaňami) • zaplesnúťzaplesknúťzaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúťtresknúťtrepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúťcapiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúťpľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúťtľapnúť (zľahka) • pľaštiťpleštiť (silnejšie) • expr.: capnúťčapnúťčľapnúťčapiť (prudko) • expr.: lupnúťpacnúťbacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

p. aj udrieť 1

3. p. hodiť


potľapkať dlaňou niekoľkokrát zľahka udrieť • expr. poťapkať: potľapkať, poťapkať dieťa po lícipoplieskať (silnejšie, s väčšou intenzitou): radostne si poplieskali do dlaníexpr. popáckať: jemne popáckala psíkaexpr. zried. oťapkaťpoklepaťpoklopaťexpr.: poklepkaťpoklopkať (obyč. prstami): poklep(k)al, poklop(k)al muža po pleci, po chrbtetľapnúťpotľapnúťexpr.: ťapnúťpacnúť (dlaňou raz zľahka udrieť): priateľsky niekoho tľapnúť po rukeplesnúťplesknúť (raz a silnejšie): dlaňou plesnúť, plesknúť koňa po šiji


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúťpuknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, puklarozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukolrozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučiliroztrhnúť sarozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrholpopraskať (sa)popráskať (sa)popukať (sa)dopraskať (sa)dopukať (sa)rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukalazried. spukať: zem spukala od horúčavy

2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým puklachrupnúťrupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chruplatresnúťtresknúťplesnúťplesknúťrachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachlaexpr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplozapraskaťzapráskaťzaprašťaťzapukaťzaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstamiexpr. zapraskotať

3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plesnúť i plesknúť, -ne, -nú, -sol/-skol dok.

1. (čím i bezpredm.) prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom, obyč. plochých predmetov, spôsobiť vznik osobitného, obyč. tupého zvuku, tresknúť, čapnúť: p. bičom, p. dvermi, p. dlaňami; Plesla vyložená karta. (Jes.) Voda zžblnkala, hneď plesne. (Hviezd.)

expr. akoby bičom (dlaňou) plesol náhle, veľmi rýchlo;

2. (koho, čo čím) udrieť s tupým, hlasným úderom, ťapnúť, čapnúť: p. niekoho po chrbte; Jerguš dlaňou plesol Peja po šiji. (Ondr.)

3. expr. (čo, zried. koho) prudko hodiť, vrhnúť, šmariť, tresnúť, čapnúť: p. kartu o stôl, p. niekoho, niečo o zem;

4. expr. spadnúť, čľapnúť: p. do vody;

nedok. plieskať

|| plesnúť sa i plesknúť sa

1. (bezpredm. i čím) udrieť sa s tupým, hlasným úderom: pleskne sa trsteničkou po čižme (Heč.)

expr. p. sa po vačku vydať veľa peňazí;

2. expr. hodiť sa, vrhnúť sa, šmariť sa: p. sa do vody;

nedok. plieskať sa


plieskať (kraj. i pliaskať), -a, -ajú nedok. expr.

1. (bezpredm., čím, o čo) prudkými nárazmi predmetu o predmet al. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov: p. dvermi, ryba plieska chvostom, zástavy vo vetre plieskajú; Mládenec plieska bičom. (Kuk.) Váh rozpenený plieska o skaly. (Ráz.) Gaučovia ich prijali tuhým plieskaním o sáru alebo o kožu sedla. (Kuk.) Plieskanie piesta rozliehalo sa ulicou. (Vaj.) Pliaskalo to, ani čo by piestom prali. (Jes.)

expr. ani čo by bičom (dlaňou) plieskal rýchlo;

2. (koho, čo čím, po čom) biť, udierať, flieskať: Plieskal tučného doktora po plešivej hlave. (Hruš.) Plieska susedovi koňa. (Kuk.) Ozývalo sa plieskanie po tvári. (Jégé)

3. (čo) špliechať, čliapkať: Vonku je sychravo, prší drobný dážď, vietor ho plieska do obloka. (Bedn.) Stoja vo vode a pliaskajú vodu za seba. (Vans.);

dok. k 1, 2 plesnúť i plesknúť, pľasnúť i pľasknúť

Morfologický analyzátor

plesnúť dokonavé sloveso
(ja) plesnem VKdsa+; (ty) plesneš VKdsb+; (on, ona, ono) plesne VKdsc+; (my) plesneme VKdpa+; (vy) plesnete VKdpb+; (oni, ony) plesnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) plesol VLdsam+; (ona) plesla VLdsaf+; (ono) pleslo VLdsan+; (oni, ony) plesli VLdpah+;
(ty) plesni! VMdsb+; (my) plesnime! VMdpa+; (vy) plesnite! VMdpb+;
(nejako) plesnúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor