pleseň -sne ž.
1. povlak zamatového vzhľadu obyč. sivej al. zelenkastej farby utváraný niekt. hubami: ovocie napadnuté p-ou; v pivnici páchla p.
2. plesňová choroba, mykóza: kožná p.;
plesňový príd.: p. syr; lek. p-é choroby spôsobené plesňami
plesňový -vá -vé príd.
plesňový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na pleseň al. plesne, jednobunkové huby tvoriace belavý, zelenkastý al. sivý až čierny zamatovo mäkký povlak na iných organizmoch al. ich zvyškoch; pochádzajúci z plesní: belavý, sivobiely p. povlak; plesňové jedy; byť alergický na plesňové spóry; plesňové huby postupne ničia napadnuté drevo; Ovanie ich chlad neobývaného priestoru, plesňový zápach. [A. Baláž] 2. potrav. plesňové mliekarenské kultúry ▶ povrchové al. vnútorné špeciálne šľachtené plesne určené na výrobu niektorých syrov; plesňové syry zrejúce syry s prídavkom plesňových mliekarenských kultúr 3. lek. ▶ vyvolaný, spôsobený rozličnými druhmi plesní, hubový, hubovitý: plesňové kožné ochorenie mykóza; choroby plesňového pôvodu; bojovať proti plesňovej nákaze, infekcii v organizme
plesňový obsahujúci ušľachtilú pleseň (o syre) • hovor. plesnivý: plesňové, plesnivé druhy syra
pleseň, -sne ž.
1. zamatovo mäkký povlak spôsobený istým druhom húb (najmä vo vlhkom prostredí);
bot. plesne trieda húb (Phycomycetes): byť pokrytý, potiahnutý p-ou; p. napadla ovocie; Ani na jednej (fľaši zavárania) nebolo stopy po plesni. (Podj.); pren. Chytá sa nás všetkých pleseň, len čo sa domov vrátime (Tat.) ovládne nás nuda, nečinnosť;
2. lek. druh kožnej choroby, mykóza;
plesňový príd.: p. syr druh syra s ušľachtilou plesňou; p. povlak; p-é choroby, p-á nákaza
plesňový p. pleseň
plesňový príd. miest. zsl napadnutý plesňou: plesňové víno (Gajary MAL)