plemeno -na -mien s. 1. zootech., kynol. ▶ (početná) skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými morfologickými a úžitkovými vlastnosťami pri zachovávaní chovných podmienok: čistokrvné, ušľachtilé p. teplokrvného koňa; mäsové p. kúr; pracovné, spoločenské, nebezpečné bojové plemená psov; vyšľachtiť nové p.; krížiť plemená; plemená králikov sa rozdeľujú podľa veľkosti a vzrastu jedincov; slovenský hrubosrstý stavač – naše národné poľovné p. psa
2. v spojení na plemeno ▶ na plemenitbu, plánovité rozmnožovanie (hospodárskych zvierat): chov hovädzieho dobytka na p.; chovať býky, jalovičky na p.; bahnice a jarky určené na p.
3. kniž. ▶ spoločenstvo ľudí, potomkov jedných prarodičov, ľudské pokolenie, kmeň, národ: slovanské, mongolské plemená; Antickí Macedónci ako osobitný národ mali svoj jazyk aj kultúru a odlišovali sa od iných národov a plemien odevom, zvykmi aj spôsobom boja. [SP 2013]
4. star. antrop. al. kniž. ▶ skupina ľudí s podobnými, dedične podmienenými telesnými znakmi, ľudská rasa: biele p. belosi; červené plemeno Indiáni; patriť k žltému plemenu k mongoloidnému; tmavé, čierne zafarbenie pleti, vlasov, očí – znaky príslušníkov čierneho plemena negroidného; miešanie plemien; Tvár? Počerná, akoby slnkom opálená. Bolo v nej čosi z čŕt ázijských plemien. [L. Ťažký]
◘ fraz. čertovo/diablovo/satanovo plemeno zlý, naničhodný človek, zlí, naničhodní ľudia; pejor. hadie plemeno a) zákerný, falošný človek, zákerní, falošní ľudia b) (z hľadiska mužov) ženy; ľudské plemeno ľudia; mužské plemeno muži; vreteničie plemeno (obyč. v biblických textoch) falošní, zlí ľudia; ženské plemeno ženy