plemenný príd.
1. chovaný na plemeno pre dobré, žiadané vlastnosti, chovný: p. býk
2. týkajúci sa plemena: p-é znaky, dispozície
plemenný -ná -né príd.
plemenný -ná -né príd. zootech., včel. ▶ súvisiaci s plemenom, s plemenitbou; vhodný al. určený na plemenitbu (pre svoje dobré, žiadané úžitkové a reprodukčné vlastnosti); pochádzajúci z čistokrvného plemena, nekrížený: p. žrebec, baran, kanec, kohút; p. býk ↗ i fraz.; plemenná koza, ovca, sviňa; p. dobytok; chov plemenných koní; p. výber jedincov; p. štandard (napr. slovenského strakatého plemena dobytka) súhrn požiadaviek usmerňujúcich chovný cieľ v danej etape plemenitby; samec s vynikajúcimi plemennými znakmi; záznamy o plemenných včelstvách; plemenná kniha dokument slúžiaci na úradnú evidenciu a na potreby plemenitby hospodárskych zvierat, včiel ◘ fraz. expr. plemenný býk (o mužovi) a) ktorý má zvýšenú sexuálnu potenciu, ktorý len oplodňuje (a často sa o potomstvo nestará) b) ktorý je využitý iba na oťarchavenie
čistokrvný ktorý pochádza z čistého plemena (obyč. o zvierati) • plnokrvný: čistokrvný, plnokrvný kôň, vlčiak • plemenný • zried.: rasový • rasovitý (chovaný na rozširovanie čistého rodu, druhu): plemenný, rasový dobytok • čistý: čistá rasa • šľachtený (ktorý má dobré vlastnosti získané vhodným krížením čistej rasy): stajňa so šľachtenými koňmi • odb. homozygotný (ktorý vznikol zo spojenia dvoch buniek s rovnakou skupinou dedičných vlôh)
plemenný ktorý sa pre svoje dobré, žiadané vlastnosti chová na plemeno (o zvieratách) • chovný: plemenný, chovný druh dobytka
p. aj čistokrvný
1. hosp. chovaný na rozmnožovanie, na plemenenie (pre výhodné vlastnosti): p. dobytok; p. býk, p. baran, p-é kone;
2. týkajúci sa plemena, pokolenia, rodu: p-á dispozícia; p-á spolupatričnosť;
plemennosť, -ti ž.: hosp. p. dobytka súhrn vlastností dobrého plemena
plemä i plemeno s. 1. strsl, szsl skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými vlastnosťami: To miselo buť dobruo pľeme, táto naša Risuľa (Dol. Lehota DK); Mlačie sliepke si nahám na pleme a staršie šetke pojeme (Hliník n. Hron. NB); Tak si čele uchovali, že zo šeckich slamenákou ňepobrali mät, ale si nahali g roku čele aj z mädom na plemä prezimuvaťi (Čelovce MK); To je také mrcha plemeno (V. Bielice TOP); To sa zovu ofce valaški či valaski, mame plemeno aj to druhe - birki a valaski (Riečnica KNM); Toto ťelátko je súce na plema (Bánovce n. Bebr.); Kravi cimentárki boli dobré plemeno (Brestovany TRN) L. čertovo plemeno (Bobrovec LM) - naničhodník 2. rod, pokolenie: Mi sme z gajdofského plemena (Brodské SKA); plemenný príd. k 1: plemenní (Lukáčovce HLO); plemenňí (Koniarovce TOP)
plemenný, plemeno p. plemä
plemenný [-me-, -mä-] príd chovaný na rozmnožovanie, na plemeno: z rubrikj plemenneg drubeze (DUBNICA n. V. 1731); admissarius: plemenný kun (WU 1750); tak nam našich plemanych baranou zo salaša zajali a pojedli naši zemšti pani (PRIBYLINA 1781 LP)