plech -u m.
1. kovový materiál v podobe tenkého plátu: oceľový, hliníkový p., smaltovaný p.; strecha pokrytá p-om
2. široká plytká nádoba na pečenie z takéhoto materiálu: dať cesto na vymastený p.;
plechový príd.: p. hrnček, p-é hudobné nástroje;
pren. expr. p. hlas nepríjemný;
plechovo prísl. expr.: p. znieť;
pliešok -ška, plieštek -a m. kúsok plechu upravený na rozlič. ciele: p-y na podrážkach, vybíjať opasok p-mi
plechový -vá -vé príd.
plechový -vá -vé príd. 1. ▶ vyrobený z plechu, tenkého kovového plátu: p. hrnček; plechová škatuľa od cukríkov, od oleja; plechová forma na pečenie; plechové vedro; plechové strechy, rímsy, radiátory; plechové hudobné nástroje napr. trúbka, lesný roh, tuba, trombón; škripot plechových kolies; výrobňa plechových štítkov; ozvalo sa zvonenie plechového riadu; Na jednom dome ostal plechový kohút, ale nekrútil sa, bolo bezvetrie. [L. Ballek]; Zápisky skryla na spodok plechovej skrinky pri posteli. [M. Fartelová] 2. ▶ (o zvuku, o hluku) vznikajúci pri úderoch al. trení plechu o plech al. o niečo tvrdé, pevné: p. rachot; ozval sa p. zvuk prázdneho riadu; Výťah s plechovým zvukom pristáva na prízemí. [P. Krištúfek]; Práááááááásk, – ozvala sa zvonku plechová rana, v tej istej sekunde doplnená rinčaním skla. [InZ 2000] 3. expr. ▶ (o hlase, o zvuku hudobného nástroja a pod.) znejúci nepríjemne, nepekne, nevýrazne, bez obmieňania tónu a farby, bez emócií: p. smiech divákov; p. zvuk gitár; Do cvrlikania a vrzgotu svrčkov sa votrel cudzí zvuk – plechové tóny [tranzistorov]. [P. Glocko]; Ukázala na ňu [na nádobu] prstom a plechovým hlasom mu oznámila – to je na močenie. [S. Lavrík] ◘ fraz. s plechovou tvárou al. hovor. expr. s plechovým ksichtom [povedať, prikázať niečo] navonok nevyjadrujúc nijaké emócie, s chladným, meravým výrazom
plechový príd.
1. vyrobený z plechu: p-á nádoba; p. hrniec; p-á krytina; hud. p-é nástroje dychové nástroje s nátrubkom (napr. lesný roh, trúbka)
2. podobný plechu (napr. pevnosťou, tvrdosťou)
3. podobný zvuku vznikajúcemu pri udieraní na plech, chrapľavý, praskotavý: p. zvuk;
plechovo prísl.
drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha • hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka • rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach • drapľavý • škrabľavý • škrabavý • škriabavý • pichľavý • pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna • zrnitý: zrnitý povrch • rapkavý • expr. rapľavý (Karvaš) • hrčkovitý • hrčkavý • nár. expr. škrapatý (Švantner) • pridrsný (príliš drsný)
2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá žena • necitlivý • nevyberaný • nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom • tvrdý • bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár • cynický • drastický • surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy • neuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný (v správaní) • gadžovský • chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal • expr. grobiansky • subšt. hulvátsky • expr. krčmový • hovor. šťavnatý: krčmové vtipy • ordinárny • vulgárny: ordinárne, vulgárne reči
3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý • chripľavý • drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech • chraptivý • zachrípnutý • zádrhľavý • zádrhlivý • zadŕhavý • expr. škrabľavý • pren. pejor. krákavý • pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom • chrčivý • zried. chrčavý • hrubý • chrochtavý
4. ťažko znesiteľný • nevľúdny • neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj • kniž. nehostinný: nehostinné hory • surový: surová zima • chladný • studený: chladné, studené podnebie • nepríjemný
plechový p. plech
plech, -u m.
1. kovový materiál majúci obyč. tvar tenkej dosky: valcovaný, vlnitý, lesklý, oceľový p., pokryť, obiť niečo p-om;
2. hovor. široká a plytká plechová nádoba na pečenie, napr. múčnikov, mäsa: položiť, dať, vyliať cesto na p., vymastiť p.;
plechový príd. z plechu: p. tovar, p. lievik, hrniec, tanier, p-á nádoba, p-é krmidlo, p-á strecha; ochranný p. plášť, p. nástroj; pren. expr. p. hlas nepekný, drsný, bez farby;
pliešok, -ška/-šku, zried. i plieštek, -a m
1. zdrob. expr. malý tenký kúsok plechu;
2. hovor. malý predmet z plechu majúci charakter ciachy; predmet z plechu majúci tvar mince, žetón;
3. kovový plátok chrániaci okraj topánok (napr. špice, opätky);
4. drobná ozdoba z plechu: p-y na konskom postroji
plechený p. plechový
plechový i plechený príd. strsl, zsl vyrobený z plechu: Plechoví riac_ca lachko otlčie, ale sa ňom friško rozvarí voda (Návojovce TOP); Pľechovie hrnce sa trvácňejšie ako hľiňeňie (Pukanec LVI); Bole na ňom žltej gombíke pľechovej a šnúrkami bou̯ pocifrovanej (Čelovce MK); Okenice bívali plechové, aj šalokátre sa temu hovorilo (Modranka TRN); plechoví hrnec (Stupava BRA); plechoví vješák (Pernek MAL); plechení (V. Janíkovce NIT) L. plechové očko (Myjava) - pliešok, ktorým sa spevňuje dierka na topánke; plechová potkova (Borová TRN) - druh podkovy; plechoví sopúch (Brestovany TRN), pľechoví klobúk (Martin) - kryt nad ohniskom vo vyhni; pľachoví kľepáč (Dobroč LUČ), pľechoví zvoňec (Brvnište PB) - druh zvonca