Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plech -u m.

1. kovový materiál v podobe tenkého plátu: oceľový, hliníkový p., smaltovaný p.; strecha pokrytá p-om

2. široká plytká nádoba na pečenie z takéhoto materiálu: dať cesto na vymastený p.;

plechový príd.: p. hrnček, p-é hudobné nástroje;

pren. expr. p. hlas nepríjemný;

plechovo prísl. expr.: p. znieť;

pliešok -ška, plieštek -a m. kúsok plechu upravený na rozlič. ciele: p-y na podrážkach, vybíjať opasok p-mi

plech -chu pl. N -chy m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ tenký, spravidla ohybný kovový materiál s rovnomernou hrúbkou, obyč. v štvorcovom al. obdĺžnikovom tvare, vyrobený valcovaním: oceľový, hliníkový, medený p.; pocínovaný, pozinkovaný, smaltovaný p.; tenký p. z nehrdzavejúcej ocele; lisované, tvarované, valcované plechy; plechy na stavebné účely; vlnitý p. na strechu; karosársky p. na výrobu karosérií áut; výroba obalových plechov; príchytky z hrubšieho plechu; stroje na tvarovanie plechu; ohýbačka plechu; nožnice na p.; obiť vráta plechom; strecha kaštieľa je pokrytá novým plechom; Borko je málovravný, tvár má nehybnú ako z plechu. [J. Kot]
2. ▶ široká oceľová, smaltovaná nádoba na pečenie (pečiva); jej obsah: plytký, hlboký p.; štvorcový, okrúhly p.; dať cesto na malý, veľký p.; vybrať p. z rúry; aby sa koláč na plechu nepripálil, musíme p. vymastiť tukom a posypať múkou; mama nám upiekla dva plechy buchiet
3. obyč. pl. plechy hovor. ▶ dychové hudobné nástroje vyrobené prevažne z mosadzného plechu, spravidla zoskupené v orchestri (napr. lesný roh, trúbka, tuba, trombón): plechy zneli trošičku silene, drsne; medzi plechy patrí aj heligón; Sláčiky a drevá ťahali melódiu a plechy, trúbky a horny im mali prisviedčať. [V. Šikula]
4. obyč. pl. plechy hovor. expr. ▶ vonkajší plechový kryt automobilu al. iného dopravného prostriedku al. jeho časť: bolo počuť pišťanie pneumatík, škripot plechov, rinčanie skla; auto skončilo s pokrivenými plechmi; našli kus pokrčeného plechu z lietadla; Do cisterny zozadu narazila Škoda Felicia a do nej zas Škoda Favorit... Odniesli si to našťastie iba plechy. [VNK 2000]

plech -u m. ‹n›

1. tenký, spravidla ohybný kovový plát vyrobený valcovaním: tech. oceľový, zinkový, vlnitý p.

2. plytká nádoba na pečenie pečiva

3. plechy mn. hud. slang. plechové nástroje v orchestri

plech, -u m.

1. kovový materiál majúci obyč. tvar tenkej dosky: valcovaný, vlnitý, lesklý, oceľový p., pokryť, obiť niečo p-om;

2. hovor. široká a plytká plechová nádoba na pečenie, napr. múčnikov, mäsa: položiť, dať, vyliať cesto na p., vymastiť p.;

plechový príd. z plechu: p. tovar, p. lievik, hrniec, tanier, p-á nádoba, p-é krmidlo, p-á strecha; ochranný p. plášť, p. nástroj; pren. expr. p. hlas nepekný, drsný, bez farby;

pliešok, -ška/-šku, zried. i plieštek, -a m

1. zdrob. expr. malý tenký kúsok plechu;

2. hovor. malý predmet z plechu majúci charakter ciachy; predmet z plechu majúci tvar mince, žetón;

3. kovový plátok chrániaci okraj topánok (napr. špice, opätky);

4. drobná ozdoba z plechu: p-y na konskom postroji

(jeden) plech; (bez) plechu; (k) plechu; (vidím) plech; (hej) plech!; (o) plechu; (s) plechom;

(dva) plechy; (bez) plechov; (k) plechom; (vidím) plechy; (hej) plechy!; (o) plechoch; (s) plechmi;