plach p. plech1
plech1 m. i plecha1 ž. (pliach, plach, pliecha, ploch)
1. jstrsl, čiast. sstrsl, zsl kovový materiál majúci obyč. tvar tenkého plátu: Zvončok sa urobiu̯ z mosadznieho pliachu (Majer BB); Odstrihou̯ kus plachu nožnicáma (Ban. Hodruša BŠ); Zavolaj drota̋re, ši má ešče plechi! (Kameňany REV); S toľkej pľiechi ďekeľ ňevirežeš (Čičmany ŽIL); Tato pilka je z dobrého plechu (Bošáca TRČ); Ón to ňesťe ohraďi_dz drótom, ale s plechom, abi mu tan ňigdo ňenakúkav! (Lapáš NIT)
L. nožnice na plech (Liesek TRS, Hor. Orešany TRN) - na strihanie plechu; ohibák na plech (Antol BŠ) - železný nástroj, ktorým sa ohýbajú okraje plechu; čérní plech (Bošáca TRČ) - bez povrchovej úpravy; cínoví plech (Bošáca TRČ) - so zinkovou ochrannou vrstvou; roskuvať plech (Brehy NB), rostlúkať pľech (Liesek TRS), rozšírič plech (Kameňany REV), roskovač plech (Mokrá Lúka REV), vištrekuvať plech (Žiar n. Hron. KRE) - stenčiť a rozšíriť
2. jstrsl, miest. sstrsl, zsl široká plytká plechová nádoba na pečenie, pekáč: Pľech slúži na pečeňia (Turany MAR); Jesto pľeche šakovej furmi, dá sa na ňich piecť chľiep, slatkosťi aj meso (Pukanec LVI); Na pľachu, kerí má dva uchá, sa zvikne pekávaď meso, ľebo už voľačo inšie (Sklabiná MK); Na jenném plese jjéj koláče obhoreli (Bošáca TRČ); Tí kou̯áčki, to biu̯o na plechu, to už bili také huboké plechi (Hlboké SEN); Neska sa už osuchi pečú na plechu a volakedi sa f peci pékli len tak (Čataj MOD)
L. glieďení plech (V. Maňa VRB) - smaltovaný kovový pekáč
3. strsl, zsl kovanie
a. na drevených súčiastkach voza al. iných drevených poľnohospodárskych náradiach: bočné šnicové pľechi (Martin); vrchňia a spodňia pliecha na oji (Majer BB); Aj na pretku oja bola pribitá plecha (Lovčice TRN); pérkoví plech na uoje (Kúty SKA); pliache (Antol BŠ); plecha (St. Turá NMV); plícha (Lukáčovce HLO); obručové plíchi (Zlatno ZM)
b. na váhach (na upevnenie vážiska al. len ako ozdoba): pľechi (Istebné DK); plécha (Mojmírovce NIT)
c. na skle petrolejovej lampy (v tvare krúžku): plech (Rozbehy SEN)
d. na špici a päte topánky: Špice a pati sa zosilňá plechámi (Ludanice TOP)
4. trenč, záh pílový list: plech (Hor. Súča TRČ, V. Stankovce TRČ, Senica)
5. miest. strsl i jzsl plechový kryt na otvor do chlebovej pece, v ktorej sa pečie chlieb: Chľebíg ožltou̯, uhľia sa oťiahlo a čeľusťe sa zakriľi pľachon (Lišov KRU); Agže chľieb ešťe ňebou̯ doz nakisnuťí a pedz už bola vikúrená, prikriľi zme čeľusťe pľechon, abi ťeplo ňevifučalo (Pukanec LVI); Pŕveči sa na čelesná pece prikladal omazaní sopúch, ščúl dávajú plech a nékerí majú plechové dverká (Brestovany TRN)
6. čiast. jstrsl a zsl kovový zatvárací mechanizmus: Té dvere maju noví pľech (Prievidza); pľach (Turíčky LUČ); plech (Prochot NB, Vaďovce MYJ)
7. druh podkovy: plecha (Priekopa MAR); plech (Hanušovce n. Top. GIR)
8. myj strieborné ozdobné spony na vrchnej časti ľudového odevu (brusliaka ap.): Stratiu̯a sem s prucla stríberní plech (Turá Lúka MYJ)
9. čiast. strsl a zsl širšia záložka na spodnom vnútornom okraji sukne (na spevnenie, príp. ako ozdoba): Pľech sa musí priši_tag, abi to z ňíca ňebolo viďieť (Ležiachov MAR); Pľech so_nahala račej širokí (Pečenice LVI); Šati sa už hotové, len ešťe treba pleh zašiť (Návojovce TOP); Ottrhél sa mi pleh na sukni (Hrušové NMV); Žďi son robila vačší plech, abi bolo š čoho popusťiť (Kubrica TRČ); Ešče si prišijem pleh na suknu a budem už hotová (Vaďovce MYJ)
plech2 m. i plecha2 ž.
1. holé miesto medzi porastom (obyč. v obilnom poli al. v hore): Na prievaľinkáh obiľie vimoklo, nuž boľi sen-tan pľechi (Sebechleby KRU); Dubovú na pleh virúbali (Bošáca TRČ)
2. miesto na hlave, z ktorého vypadali vlasy, plešina: plech (Rakovice PIE); pľecha (Kalinovo LUČ, Žehra SNV)
pliach p. plech1
pliecha p. plech1
ploch p. plech1