plech -u m.
1. kovový materiál v podobe tenkého plátu: oceľový, hliníkový p., smaltovaný p.; strecha pokrytá p-om
2. široká plytká nádoba na pečenie z takéhoto materiálu: dať cesto na vymastený p.;
plechový príd.: p. hrnček, p-é hudobné nástroje;
pren. expr. p. hlas nepríjemný;
plechovo prísl. expr.: p. znieť;
pliešok -ška, plieštek -a m. kúsok plechu upravený na rozlič. ciele: p-y na podrážkach, vybíjať opasok p-mi
plech -chu pl. N -chy m.
plech -chu pl. N -chy m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ tenký, spravidla ohybný kovový materiál s rovnomernou hrúbkou, obyč. v štvorcovom al. obdĺžnikovom tvare, vyrobený valcovaním: oceľový, hliníkový, medený p.; pocínovaný, pozinkovaný, smaltovaný p.; tenký p. z nehrdzavejúcej ocele; lisované, tvarované, valcované plechy; plechy na stavebné účely; vlnitý p. na strechu; karosársky p. na výrobu karosérií áut; výroba obalových plechov; príchytky z hrubšieho plechu; stroje na tvarovanie plechu; ohýbačka plechu; nožnice na p.; obiť vráta plechom; strecha kaštieľa je pokrytá novým plechom; Borko je málovravný, tvár má nehybnú ako z plechu. [J. Kot] 2. ▶ široká oceľová, smaltovaná nádoba na pečenie (pečiva); jej obsah: plytký, hlboký p.; štvorcový, okrúhly p.; dať cesto na malý, veľký p.; vybrať p. z rúry; aby sa koláč na plechu nepripálil, musíme p. vymastiť tukom a posypať múkou; mama nám upiekla dva plechy buchiet 3. obyč. pl. plechy hovor. ▶ dychové hudobné nástroje vyrobené prevažne z mosadzného plechu, spravidla zoskupené v orchestri (napr. lesný roh, trúbka, tuba, trombón): plechy zneli trošičku silene, drsne; medzi plechy patrí aj heligón; Sláčiky a drevá ťahali melódiu a plechy, trúbky a horny im mali prisviedčať. [V. Šikula] 4. obyč. pl. plechy hovor. expr. ▶ vonkajší plechový kryt automobilu al. iného dopravného prostriedku al. jeho časť: bolo počuť pišťanie pneumatík, škripot plechov, rinčanie skla; auto skončilo s pokrivenými plechmi; našli kus pokrčeného plechu z lietadla; Do cisterny zozadu narazila Škoda Felicia a do nej zas Škoda Favorit... Odniesli si to našťastie iba plechy. [VNK 2000]
plech -u m. ‹n›
1. tenký, spravidla ohybný kovový plát vyrobený valcovaním: tech. oceľový, zinkový, vlnitý p.
2. plytká nádoba na pečenie pečiva
3. plechy mn. hud. slang. plechové nástroje v orchestri
plech široká a plytká plechová nádoba na pečenie • pekáč: dať mäso na plech, na pekáč • hovor. ťapša
plech, -u m.
1. kovový materiál majúci obyč. tvar tenkej dosky: valcovaný, vlnitý, lesklý, oceľový p., pokryť, obiť niečo p-om;
2. hovor. široká a plytká plechová nádoba na pečenie, napr. múčnikov, mäsa: položiť, dať, vyliať cesto na p., vymastiť p.;
plechový príd. z plechu: p. tovar, p. lievik, hrniec, tanier, p-á nádoba, p-é krmidlo, p-á strecha; ochranný p. plášť, p. nástroj; pren. expr. p. hlas nepekný, drsný, bez farby;
pliešok, -ška/-šku, zried. i plieštek, -a m
1. zdrob. expr. malý tenký kúsok plechu;
2. hovor. malý predmet z plechu majúci charakter ciachy; predmet z plechu majúci tvar mince, žetón;
3. kovový plátok chrániaci okraj topánok (napr. špice, opätky);
4. drobná ozdoba z plechu: p-y na konskom postroji
plach p. plech1
plech1 m. i plecha1 ž. (pliach, plach, pliecha, ploch) 1. jstrsl, čiast. sstrsl, zsl kovový materiál majúci obyč. tvar tenkého plátu: Zvončok sa urobiu̯ z mosadznieho pliachu (Majer BB); Odstrihou̯ kus plachu nožnicáma (Ban. Hodruša BŠ); Zavolaj drota̋re, ši má ešče plechi! (Kameňany REV); S toľkej pľiechi ďekeľ ňevirežeš (Čičmany ŽIL); Tato pilka je z dobrého plechu (Bošáca TRČ); Ón to ňesťe ohraďi_dz drótom, ale s plechom, abi mu tan ňigdo ňenakúkav! (Lapáš NIT) L. nožnice na plech (Liesek TRS, Hor. Orešany TRN) - na strihanie plechu; ohibák na plech (Antol BŠ) - železný nástroj, ktorým sa ohýbajú okraje plechu; čérní plech (Bošáca TRČ) - bez povrchovej úpravy; cínoví plech (Bošáca TRČ) - so zinkovou ochrannou vrstvou; roskuvať plech (Brehy NB), rostlúkať pľech (Liesek TRS), rozšírič plech (Kameňany REV), roskovač plech (Mokrá Lúka REV), vištrekuvať plech (Žiar n. Hron. KRE) - stenčiť a rozšíriť 2. jstrsl, miest. sstrsl, zsl široká plytká plechová nádoba na pečenie, pekáč: Pľech slúži na pečeňia (Turany MAR); Jesto pľeche šakovej furmi, dá sa na ňich piecť chľiep, slatkosťi aj meso (Pukanec LVI); Na pľachu, kerí má dva uchá, sa zvikne pekávaď meso, ľebo už voľačo inšie (Sklabiná MK); Na jenném plese jjéj koláče obhoreli (Bošáca TRČ); Tí kou̯áčki, to biu̯o na plechu, to už bili také huboké plechi (Hlboké SEN); Neska sa už osuchi pečú na plechu a volakedi sa f peci pékli len tak (Čataj MOD) L. glieďení plech (V. Maňa VRB) - smaltovaný kovový pekáč 3. strsl, zsl kovanie a. na drevených súčiastkach voza al. iných drevených poľnohospodárskych náradiach: bočné šnicové pľechi (Martin); vrchňia a spodňia pliecha na oji (Majer BB); Aj na pretku oja bola pribitá plecha (Lovčice TRN); pérkoví plech na uoje (Kúty SKA); pliache (Antol BŠ); plecha (St. Turá NMV); plícha (Lukáčovce HLO); obručové plíchi (Zlatno ZM) b. na váhach (na upevnenie vážiska al. len ako ozdoba): pľechi (Istebné DK); plécha (Mojmírovce NIT) c. na skle petrolejovej lampy (v tvare krúžku): plech (Rozbehy SEN) d. na špici a päte topánky: Špice a pati sa zosilňá plechámi (Ludanice TOP) 4. trenč, záh pílový list: plech (Hor. Súča TRČ, V. Stankovce TRČ, Senica) 5. miest. strsl i jzsl plechový kryt na otvor do chlebovej pece, v ktorej sa pečie chlieb: Chľebíg ožltou̯, uhľia sa oťiahlo a čeľusťe sa zakriľi pľachon (Lišov KRU); Agže chľieb ešťe ňebou̯ doz nakisnuťí a pedz už bola vikúrená, prikriľi zme čeľusťe pľechon, abi ťeplo ňevifučalo (Pukanec LVI); Pŕveči sa na čelesná pece prikladal omazaní sopúch, ščúl dávajú plech a nékerí majú plechové dverká (Brestovany TRN) 6. čiast. jstrsl a zsl kovový zatvárací mechanizmus: Té dvere maju noví pľech (Prievidza); pľach (Turíčky LUČ); plech (Prochot NB, Vaďovce MYJ) 7. druh podkovy: plecha (Priekopa MAR); plech (Hanušovce n. Top. GIR) 8. myj strieborné ozdobné spony na vrchnej časti ľudového odevu (brusliaka ap.): Stratiu̯a sem s prucla stríberní plech (Turá Lúka MYJ) 9. čiast. strsl a zsl širšia záložka na spodnom vnútornom okraji sukne (na spevnenie, príp. ako ozdoba): Pľech sa musí priši_tag, abi to z ňíca ňebolo viďieť (Ležiachov MAR); Pľech so_nahala račej širokí (Pečenice LVI); Šati sa už hotové, len ešťe treba pleh zašiť (Návojovce TOP); Ottrhél sa mi pleh na sukni (Hrušové NMV); Žďi son robila vačší plech, abi bolo š čoho popusťiť (Kubrica TRČ); Ešče si prišijem pleh na suknu a budem už hotová (Vaďovce MYJ)
plech2 m. i plecha2 ž. 1. holé miesto medzi porastom (obyč. v obilnom poli al. v hore): Na prievaľinkáh obiľie vimoklo, nuž boľi sen-tan pľechi (Sebechleby KRU); Dubovú na pleh virúbali (Bošáca TRČ) 2. miesto na hlave, z ktorého vypadali vlasy, plešina: plech (Rakovice PIE); pľecha (Kalinovo LUČ, Žehra SNV)
pliach p. plech1
pliecha p. plech1
ploch p. plech1
bľach1, bľacha p. plech
bľaška p. plech
blech, blechový p. plech
pľach p. plech
plech [ple-, pľa-, ble-, bľa-] m nem 1. kovový materiál majúci tvar tenkej dosky: truhla zwrchu cinom i plechom obita (TRENČÍN 1597); almaria s plachom (BYTČA 1606); na halku nyzniey studne, kdy obyyali blachom, czwikuw d 8 (ŽILINA 1610); kowacž zelezo na blachy a tenke platky roztahuge (KoB 1666); penize na kupovani ocele, mosazi, blechu se posilaju (B. BYSTRICA 1695 CM); bractea: plátek, plech mosazný (FO 1737); cesta zeleznim plechom bola wiložena (MiK 18. st) 2. výrobok z plechu (riad, závora, časť brnenia): pectorale: prsni plech; humerale: hrbetni plech (VTL 1679); poznamenani radu: dwa okruhle plechi medene (L. JÁN 1683); mercurij sublimati ten solvung in celta na geden mosazneg mističke aneb na plechu (OCh 17. st); sprawyl sem geden klučž do swetlyčzneho plecha (DUBNICA n. V. 1729); dwere twoge na zamki, na zapori, na blachi zamikass a zatwarass (MS 1758); tiesto w dortoweg panwj pecž, wssak ale držiwe plech namaž (KuK 18. st); medzi tima hrnci ma byt plech derawi (Zel 18. st); -ový príd vyrobený z plechu: zamky plachowe (BYTČA 1606); zamek stary blechowy (CA 1637); krokwjcza na wjno plechowa (NOZDRKOVCE 1652); trachtar plechowi (TRENČÍN 1658); krhla s plechowim krkom (BOBROVNÍK 1701); blachowých tanerow no 20 (s. l. 1737); plechowj polzajdlik (PUKANEC 1789); pliešok [plie-, blia-, ple-, plí-; -ek], pliešik [blia-], plieštek [plíšč-], plechíček [ble-] dem k 1: čiste zlato wykug na tenučke plessky (OCh 17. st); mast na kossku rozetriti a priložiti a ten oloweny bliassik na to; potom prilož blechiček olowenj, gako charta tenky (RT 17. st); lamella: pléssek (KS 1763); bracteola: pljssek (GrP 1771); k 2: pliessek nowj z truhlj (NOZDRKOVCE 1652); zaplatil sem za bliassek Pudikowy, ktery robil na pokladniczu den 60 (ŽILINA 1712); musy se skrze sslosara pliessek a pantiky vrobitj datj (DUBNICA n. V. 1723); w pitwore truhla prazna s pliesskom a s kluczom (BECKOV 1729); almara stara s plesskem 1 (BÁNOVCE n. B. 1733); plumula: pléssček (KS 1763)
pliešok p. plech