Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

plece -a pliec I -ami s.

1. časť ľudského tela medzi krkom a začiatkom ruky: široké p-ia, niesť vrece na p-i, prehodiť si kabát cez p-e, sňať pušku z p-a; pokrčiť p-ami (nad niečím) i fraz. prejaviť bezradnosť, neistotu; potľapkať niekoho po p-i; p. pri p-i tesne pri sebe i pren. spoločne, jednotne

2. časť obleku na tejto časti tela: kabát s rozšírenými p-ami

expr. vziať, zobrať nohy na p-ia dať sa na útek; vziať si niečo na p-ia na starosť; niečo je, leží, spočíva na jeho p-iach stará sa o to, je za to zodpovedný; prehadzovať, prehodiť si niečo z p-a na p. mať k niečomu ľahkovážny vzťah;

plecný, plecový príd.: p-é svalstvo;

pliecko -a -cok s.

1. zdrob. k 1: detské p-a

2. časť mäsa zvieraťa medzi krkom a lopatkami: bravčové p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plece ‑a pliec I ‑ami s.; plecný, plecový; pliecko ‑a ‑cok s.

plece -ca pl. G pliec I -cami s. 1. i anat.časť hornej končatiny v oblasti ramenného kĺbu nadväzujúca dolu na rameno, hore na hrudnú, krčnú a chrbtovú časť ľudského tela; (v bežnom chápaní) oblá časť hornej končatiny pod krkom na úrovni kľúčnej kosti ľudského tela: široké, mocné plecia; úzke, útle plecia; oblé p.; hrbiť pleciai fraz.; hodiť plecomi fraz.; myknúť plecamii fraz.; bezradne pokrčiť plecamii fraz.; položiť niekomu ruku na plece; poklepať, poťapkať známeho po pleci; objať okolo pliec; prehodiť si šatku, pléd cez plecia; nosiť kabelku cez p.; zložiť tašku z pleca; mať vlasy dlhé po plecia; kráčať s vystretými plecami; dotýkali sa plecami; šli, stáli plece pri pleci tesne vedľa seba; očarený sa díval na jej nahé, plné plecia
2.časť odevu pokrývajúca túto časť tela: výložky na pleciach uniformy; sako je mu v pleciach úzke; plecia na obleku sú iba mierne vypchaté; rukávy boli na pleciach nazberkané; raglánový rukáv je strihaný vcelku s plecom
3.mäso z hornej prednej nohy a lopatky zvieraťa, pliecko; jedlo z neho: bravčové p. bez kosti; hovädzie zadné p.; varené baranie p. na cesnaku
fraz. dívať sa/hľadieť/pozerať sa na niekoho cez plece pohŕdať niekým, podceňovať niekoho, mať k niekomu povýšenecký vzťah; hodiť niečo cez plece ľahkovážne sa prestať o niečo zaujímať; hodiť niekomu niekoho, niečo na plecia dať niekomu na starosť osobu al. záležitosť a tým preniesť na iného svoje povinnosti a zodpovednosť; hodiť plecom prejaviť nezáujem; hrbiť plecia a) trpne sa zmierovať s okolnosťami b) správať sa ponížene; krčiť plecia/plecami prejavovať nerozhodnosť, neistotu, bezradnosť; myknúť/pokrčiť plecom/plecami prejaviť bezradnosť, ľahostajnosť, nezáujem, nevedomosť a pod.; nabral si/naložil si na plecia viac, ako/než unesie prijal, vzal na seba priveľa povinností, úloh, záväzkov (neprimerane svojim možnostiam, silám); naložiť niekomu na plecia [niečo/niečoho] uložiť niekomu vykonať ťažkú, namáhavú al. zodpovednú prácu, úlohu; naložiť si na plecia bremeno/ťarchu niečoho podujať sa vykonať prácu, ktorá vyžaduje veľa síl, námahy a zodpovednosti; niečo je/leží na niečích pleciach niekto je za niečo zodpovedný, stará sa o niečo; nosiť niečo na [svojich] pleciach mať na starosti niečo, byť zodpovedný za niečo; prehadzovať niečo z pleca na plece mať k niečomu ľahkovážny vzťah, nebrať niečo vážne (obyč. povinnosti); psotu/biedu z pleca na plece prekladať nemôcť sa vymaniť z chudoby; stiahnuť hlavu medzi plecia a) prejaviť pokoru b) podvoliť sa, poddať sa; vziať/brať/zobrať nohy na plecia pustiť sa do behu, ujsť, zutekať; vziať si niečo na plecia vziať na seba úlohu starať sa o niečo
zdrob.pliecko; plecisko -ka -císk s. zvel.: mocné, svalnaté pleciská; oprel sa o dvere mohutným pleciskom; Chodil po sále ako buldozér a širokými pleciskami strkal do všetkých chlapcov. [V. Pankovčín]

opovrhovať mať voči niekomu, niečomu opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj • pohŕdať: opovrhuje, pohŕda každým, kto mu nie je roveňohŕdaťzastar. povŕhaťkniž. zhŕdať: ohŕda, zhŕda jej citmi; povŕha nádherou, prepychomfraz. expr. ohŕňať nos/pery/gambyohŕňať sa: ohŕňali nos, ohŕňali sa nad naším pohostenímfraz.: pozerať zvysoka/cez plece (na niečo, na niekoho) • nevážiť si (čo) • nestáť (o čo): neváži si možnosti, ktoré sa mu dali; nestojí o šťastiepren. expr.: pľuťpľuvaťkašlaťkašľať (na niečo): pľuje na svedomitosť, zodpovednosť


podceňovať nedostatočne oceňovať skutočnú hodnotu (op. preceňovať) • zaznávať: podceňoval, zaznával jej orientačný zmyselstavať do úzadia (niekoho, niečo): mladšieho syna stavia vždy do úzadianeuznávať: neuznáva organizačné schopnosti inéhozneuznávať: jeho maliarske dielo zneuznávali dlhé rokydegradovať: degradovať význam sviatkuzried. máliť (Jesenský)zried. malicherniť: malicherní každý mužov činfraz.: pozerať (sa) zvysoka/cez plece (na niekoho, niečo)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plece, -a, mn. č. -ia, pliec str.

1. časť tela nad lopatkou medzi krkom a začiatkom ramena: široké, úzke p-ia, niesť niečo na p-i; prehodiť kabát, vrece cez p.; Zdrvený touto myšlienkou stiahol hlavu medzi plecia. (Bod.); poklepať niekoho po p-i, položiť niekomu ruku na p. prejav dôvernosti, jemného upozornenia; hodiť p-om prejav a) bezradnosti, bezmocnosti; b) ľahostajnosti; pokrčiť, myknúť, mrdnúť p-om na znak ľahostajnosti, opovrhnutia, nedbania

hovor. brať niečo len tak z p-a na p. naľahko, ľahostajne; vziať niečo, ťarchu na svoje p-ia prevziať starosť o niečo; expr. vziať, brať nohy na p-ia dať, dávať sa na útek; hovor. hľadieť spoza p-a zazerať; cez p. na niekoho pozerať povýšene, zvysoka; kniž. stáť p. pri p-i v pevnom šíku; hovor. striasť niečo zo svojich pliec zbaviť sa starosti o niečo;

2. hovor. časť obleku, šiat, priliehajúca na túto časť tela: p-ia kabáta dobre stoja, mať vypchaté p-ia;

plecný, zried. i plecový príd. anat.: p. pletenec, p-é svalstvo;

pliecko, -a, -cok str. zdrob.

1. malé plece: slabé p-a;

2. kuch. časť tela zvieraťa medzi krkom a lopatkami, lopatka; jedlo pripravené z toho mäsa: bravčové p.

Morfologický analyzátor

plece podstatné meno, stredný rod

(jedno) plece; (bez) pleca; (k) plecu; (vidím) plece; (o) pleci; (s) plecom;

(tri) plecia; (bez) pliec; (k) pleciam; (vidím) plecia; (o) pleciach; (s) plecami;

Plece Plece
plece
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) plece bolesti. Vážne sa spýtala: „Čo vaše plece ?“ „Plece je v poriadku, ale pravá
G (bez) pleca ti niečo,“ zamrmlal a zhodil z pleca kožený batoh. „Presnejšie, pár
D (k) plecu Pritisla sa Archimedovi k plecu a ten si ju privinul. „Súd uznáva
A (vidím) plece nemu. Charlie mi položí ruku na plece , ale jedným myknutím ju strasiem.
L (o) pleci stisol ruku, potom ju potľapkal po pleci . „Veľa šťastia. Keby ste sa
I (s) plecom vzťahu spokojná. „Hm,“ mykla som plecom , Robo si to vysvetlil tak, že
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) plecia lampu. Sedela na drevenej stoličke, plecia zakryté hodvábnym šálom. Po oboch
G (bez) pliec obťažovať… ‘“ Eamonn ma objal okolo pliec , určite najmä pre zvedavé oči,
D (k) pleciam šiat. Diane znova zdvihla ruky k pleciam s dlaňami otrčenými dopredu, ale
A (vidím) plecia remeni, ktorý mali prehodený cez plecia . Podomoví obchodníci sa na miesta,
L (o) pleciach retiazkovým stehom. Potom zošiť na pleciach a na bokoch jednotlivé diely.
I (s) plecami ďalej ako v San Diegu. Pokrčil plecami . Viete, ako to býva — malý dom

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor