plece, -a, mn. č. -ia, pliec str.
1. časť tela nad lopatkou medzi krkom a začiatkom ramena: široké, úzke p-ia, niesť niečo na p-i; prehodiť kabát, vrece cez p.; Zdrvený touto myšlienkou stiahol hlavu medzi plecia. (Bod.); poklepať niekoho po p-i, položiť niekomu ruku na p. prejav dôvernosti, jemného upozornenia; hodiť p-om prejav a) bezradnosti, bezmocnosti; b) ľahostajnosti; pokrčiť, myknúť, mrdnúť p-om na znak ľahostajnosti, opovrhnutia, nedbania
● hovor. brať niečo len tak z p-a na p. naľahko, ľahostajne; vziať niečo, ťarchu na svoje p-ia prevziať starosť o niečo; expr. vziať, brať nohy na p-ia dať, dávať sa na útek; hovor. hľadieť spoza p-a zazerať; cez p. na niekoho pozerať povýšene, zvysoka; kniž. stáť p. pri p-i v pevnom šíku; hovor. striasť niečo zo svojich pliec zbaviť sa starosti o niečo;
2. hovor. časť obleku, šiat, priliehajúca na túto časť tela: p-ia kabáta dobre stoja, mať vypchaté p-ia;
plecný, zried. i plecový príd. anat.: p. pletenec, p-é svalstvo;
pliecko, -a, -cok str. zdrob.
1. malé plece: slabé p-a;
2. kuch. časť tela zvieraťa medzi krkom a lopatkami, lopatka; jedlo pripravené z toho mäsa: bravčové p.