plazenie -nia s. geol. ▶ dlhodobý, pomalý, takmer nebadateľný pohyb horninového materiálu po svahu (napr. v dôsledku striedavého zamŕzania a rozmŕzania hornín, vysušenia a nasýtenia hornín vodou): zrážkové a teplotné anomálie spôsobujú povrchové p.; svahové poruchy sú výsledkom hlbinného plazenia; ak sa pohyb výrazne zrýchli, p. sa mení na zosúvanie ▷ ↗ i plaziť sa
plaziť sa -zí sa -zia sa plaz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie (sa) nedok. 1. ▶ (o plazoch, červoch, slimákoch a pod.) premiestňovať sa vlnovitými pohybmi tela (po bruchu) al. pohybom na krátkych nohách nízko nad zemou: užovka sa plazí v tráve; po mokrom chodníku sa plazia dážďovky; slimák sa pomaly plazil po lístí; jašterice sa plazili po stenách; niektoré hady sa pri plazení opierajú o silné šupiny na bruchu 2. ▶ (o ľuďoch, o niektorých zvieratách) pohybovať sa po zemi v ležiacej polohe na bruchu al. v prikrčenej polohe pomocou rúk a nôh, resp. predných a zadných končatín, liezť, ťahať sa: p. sa po kolenách, kolenačky; p. sa po štyroch, štvornožky; pes sa od strachu plazí po bruchu; trávou sa plazila mačka; vojaci sa celé dni plazili v blate; v minulosti sa baníci museli p. úzkymi štôlňami, opierajúc sa o lakte 3. (kam) ▶ usilovať sa o nenápadný pohyb, obyč. v prikrčenej polohe, zakrádať sa, prikrádať sa: kradmo sa p. do dvora; Plazí sa popri plotoch až k domu, kde býva jeho dievča. [P. Jaroš]; [...] papľuh zlodejský odkiaľsi spoza hlavy plazí sa k mojej posteli. [A. Brázda] 4. (po čom) ▶ (o rastlinách) rozprestierať sa, rozkladať sa pri raste nízko pri zemi al. po nejakej opore, ploche, pokrývajúc ju al. jej časť spleťou výhonkov: uhorky a melóny sa plazia po zemi; rastliny sa plazili po sieťovine; v záhrade rastie aj plaziaci sa sýtozelený brečtan; Popod plechovú strechu sa plazil vinič a klematis, výhonkami prichytený o klince [...]. [M. Kompaníková]; Zemolez rastie rýchlo, a ak nemá oporu, jednoducho sa plazí po zemi. [Záhr 2011] 5. (kade) ▶ pomaly sa šíriť istým smerom al. do okolia (obyč. nízko pri zemi), ťahať sa: dvorom sa plazí vôňa; dlhé úzke tiene sa plazia po dlážke a náprotivnej stene; nízko nad zemou sa plazila hmla; plamene sa plazili po streche; pozoroval stĺp dymu plaziaci sa k oblohe; [...] ponad pažiť sa začal plaziť kúdol prachu. [A. Baláž]; decembrový chlad plaziaci sa nad sivým linoleom dlážky [P. Glocko]; pren. expr. telom sa mi plazila pálivá bolesť 6. expr. (kam) ▶ pomaly, ťažko, s námahou sa pohybovať, ísť; syn. vliecť sa: p. sa hore schodmi; hodiny sa p. na najstrmší kopec; o ôsmej večer sa už plazím do postele; Jeho auto sa len pomaly plazilo na predmestie, kde sa nachádzala klinika. [P. Rankov]; [...] práve som sa plazil na ďalšie z nekonečnej série vyšetrení, [...]. [P. Holka]; pren. Váh sa pomaly plazil v širokom koryte. [J. Heriban] 7. trochu expr. (kam; kadiaľ) ▶ rozprestierať sa (kľukato) po dĺžke, smerovať, vinúť sa niekam: k osade sa plazí strmá cesta plná serpentín; chodník sa plazil prudko do kopca; Okolo sa poza domy plazí široká, teraz už štvorprúdová Štúrova ulica, mieri na juh. [P. Krištúfek] 8. expr. ▶ (o javoch prebiehajúcich v čase) pomaly napredovať, postupovať, šíriť sa pomalým tempom: choroba sa desiatky rokov plazí, kým naplno prepukne; národný socializmus sa v krajine plazil roky; deň sa plazil; počas roka sa dlhová nákaza plazila pomaly ďalej; Blíži sa jeseň s nôtou clivou, vlečie sa, plazí cez strniská. [Š. Žáry]; Už sa staroba plazí k mojej šedivejúcej hlave, [...]. [B. Štrauchová] ◘ fraz. expr. plaziť sa ako červ a) veľmi sa trápiť, namáhať b) potupne sa niekomu podkladať; expr. plaziť sa niekomu pri nohách prejavovať niekomu prepiatu úctu, obdiv, koriť sa niekomu; expr. plaziť sa pred niekým [po bruchu/na kolenách] správať sa k niekomu podlízavo, servilne až ponížene, ponižovať sa, pokorovať sa ◘ parem. ďalej zájde, kto sa plazí radšej konať rozvážne ako náhlivo; keď sa dym po zemi plazí, bude pršať
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domy • expr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potme • expr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda preč • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverám • kniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom
plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesu • pren. ťahať sa • šíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji
2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému obloku • prikrádať sa • plúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti
3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať sa • ťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múre • vinúť sa • ovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota
4. p. klaňať sa 2
pnúť sa kniž. 1. pomocou úponov sa zachytávať na opore • popínať sa: na múre sa pne, popína divý vinič • ovíjať sa: fazuľa sa ovíja okolo palice • ťahať sa: imelo sa ťahá okolo konára • pren. plaziť sa: po dome sa plazí zimozeleň
2. p. vypínať sa 2
šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie
2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou
3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie
4. p. hovoriť 1
vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť sa • ťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemi • prevláčať sa • prevlačovať sa (z miesta na miesto)
2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sa • teperiť sa • terigať sa • trepať sa • štverať sa • redikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavený • expr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť sa • tiahnuť sa • liezť • šúchať sa • plaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláči • expr.: trmácať sa • ťarbať sa • šuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmi • hovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cesty • nár. gáňať sa • nár. expr.: čriepňať sa • smoliť sa • targať sa • šľampať: čriepňal sa, targal sa o palici
3. p. plynúť 2
zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sa • kradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budove • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domu • kniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka) • expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa
plaziť, -í, -ia nedok. zried. (čo) vyplazovať: p. jazyk (Hviezd.)
plaziť sa, -í, -ia nedok.
1. (o plazoch) pohybovať sa, premiesťovať sa pomalými pohybmi tela obyč. po zemi: had, húsenica, slimák sa plazí;
pren. ťahať sa, šíriť sa pri zemi: hmla sa plazí; Takéto reči plazili sa medzi domami ako hmla (Zúb.) rozširovali sa. Po zemi sa plazia kriaky (Kal.) rastú nízko nad zemou
2. (o človeku al. o štvornohom zvierati) pohybovať sa skrčený pri zemi, liezť (obyč. po bruchu): pes sa plazí, vojaci sa plazia zo zákopov
● pejor. p. sa pred niekým priveľmi úctivo sa k niekomu chovať, koriť sa pred niekým