platnosť -ti ž. 1. i práv. ▶ vlastnosť toho, čo je platné, čo je v súlade s predpismi, nariadeniami, zákonmi, právoplatnosť; op. neplatnosť, neprávoplatnosť: p. legitimácie; p. volieb; p. zákona, právnej normy; odklad platnosti rozhodnutia; ukončenie platnosti poistnej zmluvy; predĺženie platnosti licencie; potvrdiť p. dokladov, cenných listín; overiť p. diplomu; predplatný cestovný lístok s platnosťou jeden mesiac; Opatrenie je dočasné; jeho platnosť sa skončí v júni tohto roka. [HN 2010] □ mať platnosť, byť v platnosti byť záväzný, platiť; vstúpiť do platnosti, nadobudnúť platnosť začať platiť; ostať, zostať v platnosti byť naďalej platný 2. ▶ vlastnosť toho, čo platí, čo má účinnosť, vplyv, trvalejšie pôsobenie: spochybniť, potvrdiť p. argumentov; dokázať p. poučky; tento výrok dodnes nestratil p. neprestal platiť; vyriešiť problém s okamžitou platnosťou hneď, bezprostredne; výsledok s konečnou platnosťou rozhodol o víťazovi, o postupujúcich definitívne, natrvalo; mať trvalú p. hodnotu, význam 3. lingv. ▶ oblasť pôsobnosti niečoho, zameranie činnosti na nejaký účel, nejaké poslanie, úloha, funkcia v systéme jazyka: modálna p. vety; hláska s rozlišovacou platnosťou; slovné druhy s vetnočlenskou platnosťou, bez vetnočlenskej platnosti; prídavné meno rád používame v platnosti príslovky