platný -ná -né príd. 1. i práv. ▶ ktorý platí, ktorý má, nadobudol právnu účinnosť, platnosť; ktorý je v súlade s predpismi, nariadeniami, zákonmi, právoplatný; op. neplatný: p. občiansky preukaz, pas; platná legislatíva; platné referendum; platné rozhodnutie súdu; mať platné víza; postupovať podľa všeobecne platných nariadení; cestovať bez platného cestovného lístka; licencia je platná len do konca tohto roka; podľa platnej zmluvy sa nájom skončí o mesiac; amfiteáter začali búrať bez platného povolenia; Platné znenie zákonov ustanovuje, že prednostov úradov vymenuje vláda. [HN 2004]
2. ▶ majúci charakter, povahu normy; z ktorého vyplýva záväzok, povinnosť niečo splniť, dodržať, záväzný, uznávaný: platná ciacha; platná pravopisná kodifikácia; platná cena na trhu; globálne platné sociálne štandardy; absolútne platné normy nezávisle od akýchkoľvek podmienok; odmietať, dodržiavať platné pravidlá, zásady; spochybňovať všeobecne platné hodnoty, normy a spoločenské praktiky; výrok obsahuje všeobecne platnú pravdu
3. ▶ pomocou ktorého sa dosiahol žiadaný účinok, výsledok, účinný, nie márny, nie zbytočný: p. člen spoločnosti prospešný; nebolo to nič platné; publikácia bude vaším platným pomocníkom pri varení; Územná prevaha nám však bola málo platná, lebo strelecky sme sa nedokázali presadiť. [Sme 1995]
◘ parem. práca chvatná, málo platná čo je urobené v náhlivosti, narýchlo, býva obyčajne nekvalitné