platina [-t-] -ny -tín ž. ⟨špan.⟩ 1. iba sg. chem., miner. ▶ veľmi ťažký striebrosivý drahý kovový prvok, mimoriadne odolný proti pôsobeniu kyselín, korózii a vysokej teplote, pre svoje chemické i fyzikálne vlastnosti používaný v klenotníctve, elektrotechnickom priemysle, hutníctve, na výrobu katalyzátorov áut, chirurgických nástrojov a pod., zn. Pt platinum: nálezisko, ťažba platiny; zliatina platiny a irídia; šperky, prstene z platiny; využitie platiny v mikrotechnike; obchodovať so zlatom a platinou; automobilový priemysel zvýšil dopyt po platine; investičná p. platinové mince al. tehličky slúžiace na uloženie a zhodnotenie peňažného kapitálu (najmä počas krízy)
2. publ. ▶ ocenenie udeľované hudobnými asociáciami úspešným interpretom za certifikovaný predaj hudobných nosičov (u nás za predaj 6 000 domácich al. 2 000 zahraničných nosičov), platinová platňa: p. za predaj singla; debutový album získal päťnásobnú platinu; vianočný projekt hudobnej skupiny bol ocenený dvoma platinami