Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

platina [-t-] -y ž. sivobiely drahý kov, chem. prvok, zn. Pt;

platinový príd.: p-á elektróda; p-é vlasy sivobiele ako platina; hovor. p-á blondína

platina [-t-] -ny ž.

platina [-t-] -ny -tín ž. ⟨špan.⟩ 1. iba sg. chem., miner. ▶ veľmi ťažký striebrosivý drahý kovový prvok, mimoriadne odolný proti pôsobeniu kyselín, korózii a vysokej teplote, pre svoje chemické i fyzikálne vlastnosti používaný v klenotníctve, elektrotechnickom priemysle, hutníctve, na výrobu katalyzátorov áut, chirurgických nástrojov a pod., zn. Pt platinum: nálezisko, ťažba platiny; zliatina platiny a irídia; šperky, prstene z platiny; využitie platiny v mikrotechnike; obchodovať so zlatom a platinou; automobilový priemysel zvýšil dopyt po platine; investičná p. platinové mince al. tehličky slúžiace na uloženie a zhodnotenie peňažného kapitálu (najmä počas krízy)

2. publ. ▶ ocenenie udeľované hudobnými asociáciami úspešným interpretom za certifikovaný predaj hudobných nosičov (u nás za predaj 6 000 domácich al. 2 000 zahraničných nosičov), platinová platňa: p. za predaj singla; debutový album získal päťnásobnú platinu; vianočný projekt hudobnej skupiny bol ocenený dvoma platinami

platina¹ -y ž. ‹šp› chem., miner. striebrosivý drahý kov odolný voči chemickým vplyvom a teplote; prvok z radu vzácnych kovov, zn. Pt

platina² -y ž. ‹f› text. (na listovom a žakárovom stroji) plochý hák na tvorenie zívy; (na pletacom stroji) plochý oceľový pliešok na vytvorenie očka; (na pletiarskom stroji) plochý hákovitý tvar odhadzovača;

platinový² príd.: p-é očko

platina [vysl. -ty-], -y ž. chem. drahý kov striebrobielej farby, prvok (zn. Pt);

platinový príd.

1. z platiny: p. téglik, p. prsteň, p-á dýza, p-é elektródy; p-é kovy vyskytujúce sa spolu s platinou;

2. striebrobiely ako platina: p-á farba, p-é vlasy