platiť nedok.
1. dávať (obyč.) peniaze za nejakú hodnotu (napr. za tovar, za prácu): p. nájomné, p. poplatky šekom, p. v hotovosti, p. v naturáliách; hovor. p. na dieťa
2. dávať plat, odmeňovať (za prácu) platom: dobre p-ení zamestnanci, p. si externého učiteľa, v továrni dobre p-ia
3. mať platnosť, byť v platnosti: vyhláška p-í od mája, tieto pravidlá už nep-ia, ešte stále p-í, že ...; táto minca nep-í nie je platná
4. účinkovať, byť účinný: jeho slovo všade p-í; hovor. to naňho nep-í
5. vzťahovať sa, týkať sa: pochvala p-la najusilovnejším
fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadku • ísť: televízor funguje, ide • bežať (najmä o strojoch): motor dobre beží • hovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklape • slúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži
2. byť vo funkcii • figurovať • predstavovať • mať platnosť • platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúceho • reprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik
platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekom • hradiť • uhradzovať • uhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravu • financovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firma • preplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovar • subšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval
2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat
3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnosti • mať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosť • účinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje
4. p. týkať sa 1
týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať sa • vzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na nás • platiť: výčitka platí aj vám • súvisieť • mať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenky • padať: zodpovednosť padá na vás • hovor. tangovať: to ma netanguje • spájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťou • patriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým
2. p. dotýkať sa 1
platiť1, -í, -ia nedok.
1. (čo, čím, za čo, zried. od čoho i bezpredm.) dávať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu a pod: p. splátky, poplatky, príspevky, nájomné, daň, poistné, členské, árendu, p. v naturáliách, v hotovosti, šekom, p. obilím, p. za tovar, za byt, za stravu, p. od ušitia; Priatelia buďme, dlhy si plaťme (prísl.) aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; pren. za ten omyl draho platí znáša následky, pyká
● Skúpy draho platí (prísl.) skúposť sa nevypláca; Ľahko by mohol kožkou zaň platiť (Sládk.) doplatiť životom
2. (koho, komu i bezpredm.) dávať dakomu plat, odmenu za prácu, vydržovať niekoho za mesačný plat: p. zamestnancov, robotníkov; dobre, zle p., p. si šoféra;
opak. platievať, -a, -ajú;
dok. zaplatiť, vyplatiť
platiť2, -í, -ia nedok.
1. (o peniazoch) mať hodnotu: Vieš, čo platí jeden dolár? (Tim.)
2. mať platnosť, byť uznávaný, platný, záväzný: tento názor, zásada platí všeobecne; zákon, definícia platí; predpisy platia; Ba vaše slovo viac platí nežli mojich sto. (Kal.) Teraz najviac platil u Adama Bešeňovského Peter Barina. (Kal.); hovor. platí je dohovorené;
3. (za koho) byť uznávaný, pokladaný za niekoho: platí za dobrého odborníka;
4. (komu, pre koho, o kom, o čom) byť určený niekomu, vzťahovať sa na dakoho, na dačo, týkať sa niekoho, niečoho: výčitka, napomenutie platí práve jemu; to platí aj o spomenutej básni; pre nich to neplatí; Nevesta nepočúva, nevie, či to jej platí. (Tim.)