platiť nedok.
1. dávať (obyč.) peniaze za nejakú hodnotu (napr. za tovar, za prácu): p. nájomné, p. poplatky šekom, p. v hotovosti, p. v naturáliách; hovor. p. na dieťa
2. dávať plat, odmeňovať (za prácu) platom: dobre p-ení zamestnanci, p. si externého učiteľa, v továrni dobre p-ia
3. mať platnosť, byť v platnosti: vyhláška p-í od mája, tieto pravidlá už nep-ia, ešte stále p-í, že ...; táto minca nep-í nie je platná
4. účinkovať, byť účinný: jeho slovo všade p-í; hovor. to naňho nep-í
5. vzťahovať sa, týkať sa: pochvala p-la najusilovnejším
neplatiaci -ca -ce príd. ▶ ktorý odmieta al. nie je schopný platiť za poskytované al. poskytnuté služby; op. platiaci: n. pasažier, cestujúci, divák; odhaľovanie neplatiacich zamestnávateľov ktorí neplatia sociálne odvody; vymáhať poplatky od neplatiacich koncesionárov; V rámci dražby môže získať byt občan, ktorý bude ochotný zaplatiť dlhy neplatiaceho nájomníka. [Sme 2003] ▷ ↗ i platiť
platiaci -ca -ce príd. ▶ ktorý platí, dáva peniaze al. iné platidlo za poskytované al. poskytnuté služby; op. neplatiaci: p. klient; platiaci cestujúci; získavať nových platiacich inzerentov; veľtrh, výstavu, hrad navštívilo desaťtisíc platiacich návštevníkov; Vstupenky sme si riadne kúpili (sme predsa platiaci diváci). [J. Satinský] ▷ ↗ i platiť
platievať ↗ platiť
platiť -tí -tia plať! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo (komu); za čo (komu); ø) ▶ dávať (obyč.) peniaze za nejakú hodnotu (napr. za tovar, službu): p. v hotovosti, platobnou kartou, poštovou poukážkou; p. päťdesiateurovou bankovkou; p. za odvoz smetí; p. za plyn, za elektrinu; p. inkaso cez internetbanking; p. za nákup drobnými mincami; chodí p. šeky na poštu; mesačne platí za prenajatú izbu dvesto eur; kupujúci platia pri pokladni; každý rok si platí pobyt v kúpeľoch; mal narodeniny, tak všetkým platil konzumáciu, pohostenie a pod.; Aj spoločné dovolenky si platil každý zvlášť. [P7 2006]; neos. Platí sa vopred, ak o tom nevieš. [P. Hrúz] 2. i práv. (čo; na koho, na čo) ▶ poskytovať peňažnú úhradu; syn. hradiť, uhrádzať: p. úroky; p. trovy konania; p. clo, mýto; povinnosť p. sociálne odvody; p. dlhy; p. alimenty, výživné; p. na syna poskytovať príspevok na jeho výživu; prinútiť dlžníka p.; prvých desať dní práceneschopnosti platí zamestnávateľ; produktívne obyvateľstvo platí na neproduktívne; Financ odišiel a otec neskôr musel platiť pokutu za urážku na cti. [R. Sloboda]; Ďalšou možnosťou, ako si oddialiť platenie dane, je požiadať o odklad platenia dane, prípadne povolenie zaplatiť daň v splátkach. [HN 2009] 3. (koho, čo (komu); za čo (komu); komu) ▶ najímať si za peňažnú náhradu; finančne odmeňovať za prácu, za dielo: p. robotníkov; p. si ochranku; p. si učiteľa angličtiny; p. študentke za doučovanie; p. za nadčasy; majiteľ im platí na hodinu osem eur; posledné mesiace sme mame platili ošetrovateľku; zamestnanci sú mizerne, slabo platení; týždenník už niekoľko mesiacov neplatil honoráre [Sme 2004] 4. ▶ mať platnosť, byť v platnosti, byť záväzný: nariadenie platí až do odvolania; odkedy platí vyhláška?; električenka platí len do konca týždňa; staré mince a bankovky už neplatia; uvedený paragraf platil trinásť rokov; Dohoda vždy platí. Ak prestane platiť, už to dohoda nie je. [S. Lavrík]; Ak to aj neplatilo pred šiestimi rokmi, je to pravda dnes. [A. Baláž] □ platí súhlasím, sme dohodnutí 5. (na koho; ø) ▶ mať účinok, byť účinný, mať určitú váhu, určitý vplyv na niekoho, pôsobiť, účinkovať: jeho slovo platí vždy a všade; vyhrážky na nich neplatia; naňho nič neplatí; stará ľudová múdrosť stále platí; poznal niekoľko trikov, čo na ňu platili 6. (komu; pre koho, pre čo; o kom, o čom) ▶ byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu, dotýkať sa, vzťahovať sa, týkať sa: zákaz platí pre všetkých; zistené skutočnosti platia pre obidva prípady; to platí aj pre vás; výčitka platila iba vám; je veľmi namyslená, to isté platí aj o jej sestre; povinnosť mať prilbu platí aj pre cyklistov; K Saroyanovi sa [...] možno i po rokoch navracať bez pocitu rozčarovania, a to zďaleka neplatí o všetkých knihách, ani o tých lepších. [LT 2001] 7. (za čo) ▶ mať z niečoho škodu, stratu a pod., doplácať na niečo: p. za niečiu lajdáckosť; za nepremyslenosti často treba p.; kruto platí za svoje chyby, za svoj omyl 8. zastaráv. (za koho) ▶ byť uznávaný, pokladaný za niekoho: na dedine a v širokom okolí platila za krásavicu; pre Iku v nijakom prípade nemohol Tóno platiť za možného partnera [V. Handzová] ◘ fraz. platiť daň niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo; platiť rovnakou mincou vracať niekomu niečo rovnakým spôsobom, rovnakou mierou; tu platí zákon džungle silný a bezohľadný víťazí ◘ parem. priatelia buďme, dlhy si plaťme aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; za omyly sa platí kto urobí chybu, zlé rozhodnutie, musí znášať následky ▷ opak. platievať -va -vajú -val: pravidelne platieval všetky účty; A čo môžeme povedať o ňom, to platieva zároveň aj o jeho rode, národe, štáte [...]. [L. Ballek]; dok. k 1 – 3, 7 ↗ zaplatiť
fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadku • ísť: televízor funguje, ide • bežať (najmä o strojoch): motor dobre beží • hovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklape • slúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži
2. byť vo funkcii • figurovať • predstavovať • mať platnosť • platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúceho • reprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik
platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekom • hradiť • uhradzovať • uhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravu • financovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firma • preplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovar • subšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval
2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat
3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnosti • mať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosť • účinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje
4. p. týkať sa 1
týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať sa • vzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na nás • platiť: výčitka platí aj vám • súvisieť • mať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenky • padať: zodpovednosť padá na vás • hovor. tangovať: to ma netanguje • spájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťou • patriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým
2. p. dotýkať sa 1
platiť1, -í, -ia nedok.
1. (čo, čím, za čo, zried. od čoho i bezpredm.) dávať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu a pod: p. splátky, poplatky, príspevky, nájomné, daň, poistné, členské, árendu, p. v naturáliách, v hotovosti, šekom, p. obilím, p. za tovar, za byt, za stravu, p. od ušitia; Priatelia buďme, dlhy si plaťme (prísl.) aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; pren. za ten omyl draho platí znáša následky, pyká
● Skúpy draho platí (prísl.) skúposť sa nevypláca; Ľahko by mohol kožkou zaň platiť (Sládk.) doplatiť životom
2. (koho, komu i bezpredm.) dávať dakomu plat, odmenu za prácu, vydržovať niekoho za mesačný plat: p. zamestnancov, robotníkov; dobre, zle p., p. si šoféra;
opak. platievať, -a, -ajú;
dok. zaplatiť, vyplatiť
platiť2, -í, -ia nedok.
1. (o peniazoch) mať hodnotu: Vieš, čo platí jeden dolár? (Tim.)
2. mať platnosť, byť uznávaný, platný, záväzný: tento názor, zásada platí všeobecne; zákon, definícia platí; predpisy platia; Ba vaše slovo viac platí nežli mojich sto. (Kal.) Teraz najviac platil u Adama Bešeňovského Peter Barina. (Kal.); hovor. platí je dohovorené;
3. (za koho) byť uznávaný, pokladaný za niekoho: platí za dobrého odborníka;
4. (komu, pre koho, o kom, o čom) byť určený niekomu, vzťahovať sa na dakoho, na dačo, týkať sa niekoho, niečoho: výčitka, napomenutie platí práve jemu; to platí aj o spomenutej básni; pre nich to neplatí; Nevesta nepočúva, nevie, či to jej platí. (Tim.)