platiť1, -í, -ia nedok.
1. (čo, čím, za čo, zried. od čoho i bezpredm.) dávať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu a pod: p. splátky, poplatky, príspevky, nájomné, daň, poistné, členské, árendu, p. v naturáliách, v hotovosti, šekom, p. obilím, p. za tovar, za byt, za stravu, p. od ušitia; Priatelia buďme, dlhy si plaťme (prísl.) aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; pren. za ten omyl draho platí znáša následky, pyká
● Skúpy draho platí (prísl.) skúposť sa nevypláca; Ľahko by mohol kožkou zaň platiť (Sládk.) doplatiť životom
2. (koho, komu i bezpredm.) dávať dakomu plat, odmenu za prácu, vydržovať niekoho za mesačný plat: p. zamestnancov, robotníkov; dobre, zle p., p. si šoféra;
opak. platievať, -a, -ajú;
dok. zaplatiť, vyplatiť
platiť2, -í, -ia nedok.
1. (o peniazoch) mať hodnotu: Vieš, čo platí jeden dolár? (Tim.)
2. mať platnosť, byť uznávaný, platný, záväzný: tento názor, zásada platí všeobecne; zákon, definícia platí; predpisy platia; Ba vaše slovo viac platí nežli mojich sto. (Kal.) Teraz najviac platil u Adama Bešeňovského Peter Barina. (Kal.); hovor. platí je dohovorené;
3. (za koho) byť uznávaný, pokladaný za niekoho: platí za dobrého odborníka;
4. (komu, pre koho, o kom, o čom) byť určený niekomu, vzťahovať sa na dakoho, na dačo, týkať sa niekoho, niečoho: výčitka, napomenutie platí práve jemu; to platí aj o spomenutej básni; pre nich to neplatí; Nevesta nepočúva, nevie, či to jej platí. (Tim.)