platiť nedok.
1. dávať (obyč.) peniaze za nejakú hodnotu (napr. za tovar, za prácu): p. nájomné, p. poplatky šekom, p. v hotovosti, p. v naturáliách; hovor. p. na dieťa
2. dávať plat, odmeňovať (za prácu) platom: dobre p-ení zamestnanci, p. si externého učiteľa, v továrni dobre p-ia
3. mať platnosť, byť v platnosti: vyhláška p-í od mája, tieto pravidlá už nep-ia, ešte stále p-í, že ...; táto minca nep-í nie je platná
4. účinkovať, byť účinný: jeho slovo všade p-í; hovor. to naňho nep-í
5. vzťahovať sa, týkať sa: pochvala p-la najusilovnejším
platiť -tí -tia plať! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.
neplatiaci -ca -ce príd. ▶ ktorý odmieta al. nie je schopný platiť za poskytované al. poskytnuté služby; op. platiaci: n. pasažier, cestujúci, divák; odhaľovanie neplatiacich zamestnávateľov ktorí neplatia sociálne odvody; vymáhať poplatky od neplatiacich koncesionárov; V rámci dražby môže získať byt občan, ktorý bude ochotný zaplatiť dlhy neplatiaceho nájomníka. [Sme 2003] ▷ ↗ i platiť
platiaci -ca -ce príd. ▶ ktorý platí, dáva peniaze al. iné platidlo za poskytované al. poskytnuté služby; op. neplatiaci: p. klient; platiaci cestujúci; získavať nových platiacich inzerentov; veľtrh, výstavu, hrad navštívilo desaťtisíc platiacich návštevníkov; Vstupenky sme si riadne kúpili (sme predsa platiaci diváci). [J. Satinský] ▷ ↗ i platiť
platievať ↗ platiť
platiť -tí -tia plať! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo (komu); za čo (komu); ø) ▶ dávať (obyč.) peniaze za nejakú hodnotu (napr. za tovar, službu): p. v hotovosti, platobnou kartou, poštovou poukážkou; p. päťdesiateurovou bankovkou; p. za odvoz smetí; p. za plyn, za elektrinu; p. inkaso cez internetbanking; p. za nákup drobnými mincami; chodí p. šeky na poštu; mesačne platí za prenajatú izbu dvesto eur; kupujúci platia pri pokladni; každý rok si platí pobyt v kúpeľoch; mal narodeniny, tak všetkým platil konzumáciu, pohostenie a pod.; Aj spoločné dovolenky si platil každý zvlášť. [P7 2006]; neos. Platí sa vopred, ak o tom nevieš. [P. Hrúz] 2. i práv. (čo; na koho, na čo) ▶ poskytovať peňažnú úhradu; syn. hradiť, uhrádzať: p. úroky; p. trovy konania; p. clo, mýto; povinnosť p. sociálne odvody; p. dlhy; p. alimenty, výživné; p. na syna poskytovať príspevok na jeho výživu; prinútiť dlžníka p.; prvých desať dní práceneschopnosti platí zamestnávateľ; produktívne obyvateľstvo platí na neproduktívne; Financ odišiel a otec neskôr musel platiť pokutu za urážku na cti. [R. Sloboda]; Ďalšou možnosťou, ako si oddialiť platenie dane, je požiadať o odklad platenia dane, prípadne povolenie zaplatiť daň v splátkach. [HN 2009] 3. (koho, čo (komu); za čo (komu); komu) ▶ najímať si za peňažnú náhradu; finančne odmeňovať za prácu, za dielo: p. robotníkov; p. si ochranku; p. si učiteľa angličtiny; p. študentke za doučovanie; p. za nadčasy; majiteľ im platí na hodinu osem eur; posledné mesiace sme mame platili ošetrovateľku; zamestnanci sú mizerne, slabo platení; týždenník už niekoľko mesiacov neplatil honoráre [Sme 2004] 4. ▶ mať platnosť, byť v platnosti, byť záväzný: nariadenie platí až do odvolania; odkedy platí vyhláška?; električenka platí len do konca týždňa; staré mince a bankovky už neplatia; uvedený paragraf platil trinásť rokov; Dohoda vždy platí. Ak prestane platiť, už to dohoda nie je. [S. Lavrík]; Ak to aj neplatilo pred šiestimi rokmi, je to pravda dnes. [A. Baláž] □ platí súhlasím, sme dohodnutí 5. (na koho; ø) ▶ mať účinok, byť účinný, mať určitú váhu, určitý vplyv na niekoho, pôsobiť, účinkovať: jeho slovo platí vždy a všade; vyhrážky na nich neplatia; naňho nič neplatí; stará ľudová múdrosť stále platí; poznal niekoľko trikov, čo na ňu platili 6. (komu; pre koho, pre čo; o kom, o čom) ▶ byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu, dotýkať sa, vzťahovať sa, týkať sa: zákaz platí pre všetkých; zistené skutočnosti platia pre obidva prípady; to platí aj pre vás; výčitka platila iba vám; je veľmi namyslená, to isté platí aj o jej sestre; povinnosť mať prilbu platí aj pre cyklistov; K Saroyanovi sa [...] možno i po rokoch navracať bez pocitu rozčarovania, a to zďaleka neplatí o všetkých knihách, ani o tých lepších. [LT 2001] 7. (za čo) ▶ mať z niečoho škodu, stratu a pod., doplácať na niečo: p. za niečiu lajdáckosť; za nepremyslenosti často treba p.; kruto platí za svoje chyby, za svoj omyl 8. zastaráv. (za koho) ▶ byť uznávaný, pokladaný za niekoho: na dedine a v širokom okolí platila za krásavicu; pre Iku v nijakom prípade nemohol Tóno platiť za možného partnera [V. Handzová] ◘ fraz. platiť daň niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo; platiť rovnakou mincou vracať niekomu niečo rovnakým spôsobom, rovnakou mierou; tu platí zákon džungle silný a bezohľadný víťazí ◘ parem. priatelia buďme, dlhy si plaťme aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; za omyly sa platí kto urobí chybu, zlé rozhodnutie, musí znášať následky ▷ opak. platievať -va -vajú -val: pravidelne platieval všetky účty; A čo môžeme povedať o ňom, to platieva zároveň aj o jeho rode, národe, štáte [...]. [L. Ballek]; dok. k 1 – 3, 7 ↗ zaplatiť
fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadku • ísť: televízor funguje, ide • bežať (najmä o strojoch): motor dobre beží • hovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklape • slúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži
2. byť vo funkcii • figurovať • predstavovať • mať platnosť • platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúceho • reprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik
platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekom • hradiť • uhradzovať • uhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravu • financovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firma • preplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovar • subšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval
2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat
3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnosti • mať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosť • účinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje
4. p. týkať sa 1
týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať sa • vzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na nás • platiť: výčitka platí aj vám • súvisieť • mať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenky • padať: zodpovednosť padá na vás • hovor. tangovať: to ma netanguje • spájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťou • patriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým
2. p. dotýkať sa 1
platiť1, -í, -ia nedok.
1. (čo, čím, za čo, zried. od čoho i bezpredm.) dávať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu a pod: p. splátky, poplatky, príspevky, nájomné, daň, poistné, členské, árendu, p. v naturáliách, v hotovosti, šekom, p. obilím, p. za tovar, za byt, za stravu, p. od ušitia; Priatelia buďme, dlhy si plaťme (prísl.) aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; pren. za ten omyl draho platí znáša následky, pyká
● Skúpy draho platí (prísl.) skúposť sa nevypláca; Ľahko by mohol kožkou zaň platiť (Sládk.) doplatiť životom
2. (koho, komu i bezpredm.) dávať dakomu plat, odmenu za prácu, vydržovať niekoho za mesačný plat: p. zamestnancov, robotníkov; dobre, zle p., p. si šoféra;
opak. platievať, -a, -ajú;
dok. zaplatiť, vyplatiť
platiť2, -í, -ia nedok.
1. (o peniazoch) mať hodnotu: Vieš, čo platí jeden dolár? (Tim.)
2. mať platnosť, byť uznávaný, platný, záväzný: tento názor, zásada platí všeobecne; zákon, definícia platí; predpisy platia; Ba vaše slovo viac platí nežli mojich sto. (Kal.) Teraz najviac platil u Adama Bešeňovského Peter Barina. (Kal.); hovor. platí je dohovorené;
3. (za koho) byť uznávaný, pokladaný za niekoho: platí za dobrého odborníka;
4. (komu, pre koho, o kom, o čom) byť určený niekomu, vzťahovať sa na dakoho, na dačo, týkať sa niekoho, niečoho: výčitka, napomenutie platí práve jemu; to platí aj o spomenutej básni; pre nich to neplatí; Nevesta nepočúva, nevie, či to jej platí. (Tim.)
platiť nedok. 1. csl dávať peniaze (zried. aj iný tovar) a. za tovar al. pri kúpe: A tag zme potom už aj predávaľi tej oreche, dobre nám za ňe plaťiľi (Lešť MK); Ženi duhi robá a muži hích placá (V. Rovné BYT); Jožo, čo budeš placit ten autobus, šag já idem spartakom, tak ta zvezem do tích Piéščan (Šterusy PIE); Išľi placi_dza motor (Ďačov SAB); Ta som sebe i zarobela, bo mi za jedno višivaňe ośem koruni placeľi (Sokoľ KOŠ) b. ako poplatok za niekoho al. niečo (pri ľudových zvykoch): A chto si pre ten koládž išou̯, tak tan bou̯ taňier, a tak sa mladej ňevesťe plaťilo (Lišov KRU); Ďioučence za to (oblievačku) chlapcom plaťia, voľakode plaťile vajciami, teras peňiaze im dávajú (V. Lom MK); Ked ženíg odvádzal nevestu z dzedzini k sebe, mosel miéstním paholkom placid za ružu (Brestovany TRN); Imro sce izdz za paropka a von teras placi (Rozhanovce KOŠ) c. ako daň al. finančnú podporu: Sä aňi ňevidala potom, ňig hu ňekceu̯, ftedi sä na ďecká ňeplaťilo, nu bola v dome na krku ostatním, nu misela čušäď i z ďeckom (Žaškov DK); Tam bou̯ drevení dom a tam znášaľi egzekovanie veci, kto ňevládau̯ inťeres plaťiť (Detva ZVO); Asekuruvaťi zme sa ňedali pre veľa plaťeňia, nuž nám ňichto škodu ňeprinavráťiu̯ (Čelovce MK); Vedá, ludí su takí nesvedomití, nescú placit (poplatky) (Sereď GAL); Lebo ked uš prišla jesen, mosel každí teda ten sellák placit tú porciju (Kostolné MYJ); To zato, že ket še išče placila rukovina popom i pľebanom, že jim patril dzešati snop, zato zostal (vrchný snop na stohu) aš po ňeška popom (Brezina TRB) d. ako plat za prácu: Prvi rog mi plaťil (zamestnávateľ) korunu na tižďeň (Bobrov NÁM); Ľebo cigáň tag hrau̯, ako mu plaťiľi (Detva ZVO); Zjednali zmo se, že budemo mu rúbat hvaru, ftodi plačili šag osemnáz-dvaceč grecéró (Mikolčany REV); To bola dobre plaťená robota (Žarnovica NB); Čo ím (kopáčom) placili? (Ružindol TRN); Ta pošol do ľesa robic, bo že tam dobre placa (Gelnica) L. plaťiď hotovinú (Bobrovec LM) - v hotovosti; platid z várki (Brestovec MYJ) - za pálenie slivovice F. najprv sa mlátí, potom sa platí (Lukáčovce HLO) - až keď sa práca urobí, môže sa za ňu zaplatiť; jak śe mlaci, tak śe placi (Markušovce SNV) - výška odmeny za prácu závisí od jej kvality; Od velikéj chalupi veliké platenie (Trenč. Závada TRČ) - kto má viac, musí i viac platiť; kabat f skure, peňeźi jag v rure a placidz ňema hto (Markušovce SNV) - o nezodpovednom postoji k dlhom 2. účinkovať, byť účinný: Každí ďeň dostaňe, a ňič to ňeplaťí (Košťany n. Tur. MAR); Ta na ňoho ľem to placi, kedz remeň otpašem (Gelnica) 3. mať platnosť al. hodnotu: To už neplatí, šva som ťi fšera pódal (Revúca); Po vojne placili už okolkuvané penáze (Brestovany TRN) F. viac plaťí fund rozumu ako cend vládi (Lešť MK) - vedomosti sú cennejšie ako moc; platievať opak. k 1: Tak ťi zaplaťím, ako ľuďa̋ plaťievajú (Vyš. Kubín DK); No tedi f kopačkách teda placívalo sa na tovarichu (Ružindol TRN); Aj zme chodziévali v zime drápat takéj jennéj židovke, tá nám uš placiévala (Kostolné MYJ)
platiť ndk 1. čo, za čo, od čoho dávať peniaze za nejaké hodnoty, veci: owsa na seti wysse 20 lukan Koless wzel, ze raczite mne peníze roskazati widatj tym, ktery tho platitj may (PRÍBOVCE 1565 KL); my ubozi lidie po čtyrom zlatom za ne (bečky piva) platit sme museli (LISKOVÁ 16. st LP); (úradník) za tretorocke (víno) platil po zlatom (PEČEŇADY 1650 LP); suknu aby predalj a dluzobu platyly (KRUPINA 1695) F. skaupý dwakrát platj (PD 18. st) skúposť sa nevypláca: guss gim tato wimluwka platyla naskrz nisst (MiK 18. st) nepomohla 2. komu dávať peňažnú mzdu, plat za prácu: pani dava nam konope s pazderím na vahu, to nejen prásti, ale tkalcuv najmati a jim platiti musime (PAPRADNO 1673 LP); gestliby towaryss zle postaw natkal, nema mu mistr nic platit (CA 1675); towarissowy platilo se na každy tiden po dwanast penezy (CA 1686); Turopolcenga budu platit plat drabsky wssecek memu drabowy (M. KAMEŇ 1713); (rybári), kterim panj od ribarenj platit budu (M. KAMEŇ 1719); (panstvo) od jednej každej fury nam z duchodu panskeho platija den 50 (ČIČMANY 1771 LP); osady hajnikov držati musa a takovych platit a osohu z nich nemaju (TURZOVKA 1798 LP); x. pren neplatý Búch na swete temto wssem dle hrýchuw gegých (PP 1734) netrestá 3. čo z čoho, od čoho odvádzať rozličné poplatky: mlin tu gest, z ktereho plati (mlynár) ročne sstrnast luken (BUDATÍN 1629); my ubozi poddani každoročne podle urbaru platime furneho po fl 1 den 50 (PAPRADNO 1673 LP); od kraw dognich platja yako w ginich mageroch (K. N. MESTO 1690); aby každy minister, kdy se do czechu pripowedat bude, platil pripowedneho fl 6 (CA 1709); kteribi we woze towar wiezol, od mita slobodni nebil, platit ma (B. BYSTRICA 1728); (oldomáš) tak se platj, gak stranke medzj sebou zatworja (PUKANEC 18. st); -ievať [-ie-, -í-] frekv k 3: penezmi cinz plativaji (LIKAVA 1625 U2); magice gystu zahradku kapustnu, od ktereg platiewalj dyežmy d 2 (ŽILINA 1696); dokud wssecy žiwy boli, platgewaly 30 zlatich na dwa terminy (M. KAMEŇ 1713); ony zivnosty nemagu a nikdy kantrov neplativaly (DUBNICA n. V. 1732); x. pren (syn) i za otcowské nepráwosti platíwá (BN 1790) trpieva; k 2: v kterejžto (krčme) pan krčmare svého drží a jemu podle konvencii a zmluvy plativa (BOJNICE 1614 U2); Solyczka, ktera take ze na sucho czarowala a za to gy Hrehusska platywala (ILAVA 1654)