platík ↗ plat
platisko ↗ plat
plátoček ↗ plát
plátok -tka/-tku pl. N -tky m. 1. zdrob. ▶ tenký plát, (odrezaná, oddelená) časť z niektorých pokrmov: p. slaniny; plátky údeného lososa; široké cestovinové plátky; misa s plátkami šunky; porciovať syr na úhľadné plátky; nápoj ozdobíme plátkom citróna; baklažán, uhorku nakrájame na plátky; plátky mäsa prudko opečieme z oboch strán; pochutnať si na plátkoch tuniaka
2. zdrob. ▶ tenký plát, plochý predmet z rôzneho materiálu upravený na istý účel: pílový p.; ručne vykovaný p. železa; dĺžka plátku lupienkovej pílky; Oblizol drevený plátok [klarinetu] a skúsil vyfúknuť tón. [V. Šikula] ▷ hud. trstinový plátok pružný kmitavý prúžok, dôležitý pri vzniku zvuku dychového nástroja (klarinetu, saxofónu, hoboja, fagotu), jazýček
3. odb. ▶ tenký plochý kúsok, list nejakého materiálu al. tenká fólia, ktorá sa nanesie na povrch iného materiálu: plátky medi; technika plátkovania medi tenkým plátkom striebra; na pozlacovanie repliky kráľovskej koruny sa použilo vyše 1 700 plátkov lístkového zlata
4. pejor. ▶ tlač (najmä noviny), ktorá má nízku obsahovú kvalitu al. sa jej takáto kvalita prisudzuje: propagandistický p.; módne plátky na stole u kaderníka; bulvárne plátky; správa o jeho drogovej závislosti bude na titulnej stránke každého plátku; písali o nej všetky plátky v meste; V tomto období dychtivo čakala na každé nové číslo miestneho plátku, vrhala sa na inzeráty. [J. Lenčo]
◘ fraz. publ. pejor. revolverový plátok časopis nízkej úrovne, ktorý sa venuje najmä škandalizácii známych osôb, často s úmyslom vydierania al. v službách záujmových skupín
▷ zdrob. plátoček ↗ plát
plát -tu pl. N -ty m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ tenký plochý útvar vytvorený zo surovín určených na prípravu niektorých pokrmov al. oddelený, odrezaný z niektorých pokrmov: p. lístkového cesta; vyvaľkať p. hrubý tri centimetre; baklažány nakrájame pozdĺžne na pláty; upečené vychladnuté pláty potrieme marmeládou; v komore viselo zopár klobás a plátov slaniny
2. ▶ tenší plochý predmet rôzneho tvaru z rôzneho materiálu upravený na istý účel, platňa: p. pozinkovaného plechu; p. medi, mosadze; vrchný masívny p. stola, stolový p.; čelné pancierové pláty tanku; truhlica obitá železnými plátmi; narezať ingoty na tenké pláty; plošinky zasadené v skale boli zvarené z kovových plátov; V nábytkárstve sa na drevotriesku lepí dyha – tenký plát dreva. [HN 2009]
3. ▶ kus súvislej tenkej vrstvy nejakého materiálu, obyč. oddelený z povrchu niečoho: súvislý p. farby sa oddelil od dreva; na valčeku mu ostávajú celé pláty starej omietky; Nádherná intarzia bola poškodená vlhkom, odlupoval sa lak, dokonca aj celé pláty dreva. [P. Krištúfek]; Rúra je ešte teplá. Odpadávajú z nej pláty spečených sadzí. [A. Baláž]
4. stav. ▶ naplocho (rovno al. šikmo) zrezaný koniec hrady zapadajúci do rovnakého výrezu v druhej hrade, vytvárajúci tak tesársky spoj: pozdĺžny, krížový, rohový p.; výška plátu; vytvoriť na trámoch pláty; pevný spodný p. nesie nezabezpečený horný p.
5. hist. ▶ tenká plochá kovová časť ochrannej zbroje stredovekého bojovníka: pláty zbroje; ochranu nôh zabezpečovali stehenné pláty; kyrys bol vyrobený z jedného plátu kovu a zadný p. chránil chrbát; počas boja mohlo dôjsť k zdeformovaniu plátov úderom
6. lek., anat. ▶ usadenina v stene cievy spôsobujúca zúženie vnútorného priestoru cievy a tým zníženie prietoku krvi: aterosklerotický p.; pláty zužujú prierez tepny a tým obmedzujú prúdenie krvi
▷ zdrob. ↗ plátok; plátoček -čka/-čku pl. N -čky m. zdrob. expr.: p. slaninky, syra; nakrájať cibuľu na tenučké plátočky
plat -tu pl. N -ty m. ▶ pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi: mesačný, ročný p. odmena za odpracovaný mesiac, rok; základný, tarifný p. patriaci zamestnancovi podľa jeho pracovného zaradenia do určitej kvalifikačnej triedy; tabuľkový p. patriaci zamestnancovi podľa jeho pracovného zaradenia do príslušnej platovej tabuľky; hrubý p. pred znížením o povinné poistné odvody, zálohové splátky dane z príjmu a ďalšie zákonné zrážky, op. čistý plat; funkčný p. súčet tarifného platu a rôznych príplatkov určených mesačnou sumou za prácu súvisiacu s výkonom funkcie zamestnanca; p. učiteľa, učiteľský p.; platy v štátnej, vo verejnej správe; návrh na zmrazenie platov ústavných činiteľov; zvýšiť, znížiť p.; dostávať nadštandardný, vysoký p.; poberať minimálny p. určený zákonom; sťažovať sa na malý, biedny, mizerný p.; absolventi škôl majú nízke nástupné platy; štvorčlenná rodina žije z jedného platu; Fabrika tvrdí, že pracovníkom budú vyplatené plné platy, no naše zdroje hovoria iba o 75 percentách. [HN 2008] □ trinásty (13.) plat, štrnásty (14.) plat peňažná odmena, ktorú môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov ▷ platík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr., často iron.: maličký p.; poslanecké, ministerské platíky; Ale kdeže si môžeš zo začiatočníckeho platíka účtovníčky dovoliť taký luxus [...]. [R. Moric]; Všetko som robil podľa najlepšieho vedomia a svedomia, za ten úbohý profesorský platík. [J. Lenčo]; platisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel.: brať nehorázne vysoký p.; mali platiská ako hrom