platňa -e ž.
1. plochý tenší predmet podobný doske: kovová, mramorová p., štvorcová p.
2. (gramofónová) p. disk so zvukovým záznamom: pustiť si p-u, prehrávať si p-e; obohratá p. i pren. expr. niečo veľa ráz opakované, zunované
3. jedna z liatinových častí vrchnej plochy sporáka;
platňový príd.;
platnička -y -čiek ž.
1. zdrob. k 1
2. anat. chrupkovitý plochý útvar medzi stavcami;
platničkový príd.
platňa -e ž. ‹n < l < g› vrchná časť sporáka nad ohniskom zložená z liatinových plátov; takýto kuchynský sporák;
platňový príd.
platňa, -ne, -ní ž.
1. tenšie ploché teleso, pri ktorom prevláda dĺžka a šírka nad hrúbkou (obyč. nie z dreva): zinková, liatinová, pancierová, oceľová, plechová p.; Prsteň zacvendžal na mramorovej platni. (Tim.); odb. fotografická p.; gramofónová p. disk s nahratým zvukom, melódiou;
anat. tenká membrána (lamina);
2. liatinová časť na vrchu sporáka, na ktorej sa varí: variť, piecť na p-i;
platňový príd.: p. rám, pás;
platnička, -y, -čiek ž. zdrob.
1. malá platňa: vosková, zlatá p.; bronzovými platničkami vybíjaný remeň (Fig.);
2. lek. a) chrupkový plochý útvar uložený medzi stavcami chrbtice (lamella); b) chrupková časť viečka (tarsus); vysunutá p. (chrbtice); krvné p-y ploché útvary v krvi (trombocyty);
platničkový príd.: p. varič
(jedna) platňa; (bez) platne; (k) platni; (vidím) platňu; (hej) platňa!; (o) platni; (s) platňou;
(tri) platne; (bez) platní; (k) platniam; (vidím) platne; (hej) platne!; (o) platniach; (s) platňami;