plát -u m. niečo v podobe tenkého plochého útvaru: krájať mäso na p-y;
plátok -tka/-tku m.
1. zdrob.: tenké p-y slaniny
2. pejor. podradná tlač (najmä noviny)
plat -u m. pravidelná peňaž. odmena za vykonávanú prácu: mesačný p.; mať dobrý p.; expr. žobrácky p. veľmi malý;
platový príd.: p-é zaradenie, p-é podmienky;
platovo prísl.: p. zvýhodniť;
platík -a m. zdrob. expr.
plat -tu pl. N -ty m.
plát -tu pl. N -ty m.
platík ↗ plat
platisko ↗ plat
plátoček ↗ plát
plátok -tka/-tku pl. N -tky m. 1. zdrob. ▶ tenký plát, (odrezaná, oddelená) časť z niektorých pokrmov: p. slaniny; plátky údeného lososa; široké cestovinové plátky; misa s plátkami šunky; porciovať syr na úhľadné plátky; nápoj ozdobíme plátkom citróna; baklažán, uhorku nakrájame na plátky; plátky mäsa prudko opečieme z oboch strán; pochutnať si na plátkoch tuniaka 2. zdrob. ▶ tenký plát, plochý predmet z rôzneho materiálu upravený na istý účel: pílový p.; ručne vykovaný p. železa; dĺžka plátku lupienkovej pílky; Oblizol drevený plátok [klarinetu] a skúsil vyfúknuť tón. [V. Šikula] ▷ hud. trstinový plátok pružný kmitavý prúžok, dôležitý pri vzniku zvuku dychového nástroja (klarinetu, saxofónu, hoboja, fagotu), jazýček 3. odb. ▶ tenký plochý kúsok, list nejakého materiálu al. tenká fólia, ktorá sa nanesie na povrch iného materiálu: plátky medi; technika plátkovania medi tenkým plátkom striebra; na pozlacovanie repliky kráľovskej koruny sa použilo vyše 1 700 plátkov lístkového zlata 4. pejor. ▶ tlač (najmä noviny), ktorá má nízku obsahovú kvalitu al. sa jej takáto kvalita prisudzuje: propagandistický p.; módne plátky na stole u kaderníka; bulvárne plátky; správa o jeho drogovej závislosti bude na titulnej stránke každého plátku; písali o nej všetky plátky v meste; V tomto období dychtivo čakala na každé nové číslo miestneho plátku, vrhala sa na inzeráty. [J. Lenčo] ◘ fraz. publ. pejor. revolverový plátok časopis nízkej úrovne, ktorý sa venuje najmä škandalizácii známych osôb, často s úmyslom vydierania al. v službách záujmových skupín ▷ zdrob. plátoček ↗ plát
plát -tu pl. N -ty m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ tenký plochý útvar vytvorený zo surovín určených na prípravu niektorých pokrmov al. oddelený, odrezaný z niektorých pokrmov: p. lístkového cesta; vyvaľkať p. hrubý tri centimetre; baklažány nakrájame pozdĺžne na pláty; upečené vychladnuté pláty potrieme marmeládou; v komore viselo zopár klobás a plátov slaniny 2. ▶ tenší plochý predmet rôzneho tvaru z rôzneho materiálu upravený na istý účel, platňa: p. pozinkovaného plechu; p. medi, mosadze; vrchný masívny p. stola, stolový p.; čelné pancierové pláty tanku; truhlica obitá železnými plátmi; narezať ingoty na tenké pláty; plošinky zasadené v skale boli zvarené z kovových plátov; V nábytkárstve sa na drevotriesku lepí dyha – tenký plát dreva. [HN 2009] 3. ▶ kus súvislej tenkej vrstvy nejakého materiálu, obyč. oddelený z povrchu niečoho: súvislý p. farby sa oddelil od dreva; na valčeku mu ostávajú celé pláty starej omietky; Nádherná intarzia bola poškodená vlhkom, odlupoval sa lak, dokonca aj celé pláty dreva. [P. Krištúfek]; Rúra je ešte teplá. Odpadávajú z nej pláty spečených sadzí. [A. Baláž] 4. stav. ▶ naplocho (rovno al. šikmo) zrezaný koniec hrady zapadajúci do rovnakého výrezu v druhej hrade, vytvárajúci tak tesársky spoj: pozdĺžny, krížový, rohový p.; výška plátu; vytvoriť na trámoch pláty; pevný spodný p. nesie nezabezpečený horný p. 5. hist. ▶ tenká plochá kovová časť ochrannej zbroje stredovekého bojovníka: pláty zbroje; ochranu nôh zabezpečovali stehenné pláty; kyrys bol vyrobený z jedného plátu kovu a zadný p. chránil chrbát; počas boja mohlo dôjsť k zdeformovaniu plátov úderom 6. lek., anat. ▶ usadenina v stene cievy spôsobujúca zúženie vnútorného priestoru cievy a tým zníženie prietoku krvi: aterosklerotický p.; pláty zužujú prierez tepny a tým obmedzujú prúdenie krvi ▷ zdrob. ↗ plátok; plátoček -čka/-čku pl. N -čky m. zdrob. expr.: p. slaninky, syra; nakrájať cibuľu na tenučké plátočky
plat -tu pl. N -ty m. ▶ pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi: mesačný, ročný p. odmena za odpracovaný mesiac, rok; základný, tarifný p. patriaci zamestnancovi podľa jeho pracovného zaradenia do určitej kvalifikačnej triedy; tabuľkový p. patriaci zamestnancovi podľa jeho pracovného zaradenia do príslušnej platovej tabuľky; hrubý p. pred znížením o povinné poistné odvody, zálohové splátky dane z príjmu a ďalšie zákonné zrážky, op. čistý plat; funkčný p. súčet tarifného platu a rôznych príplatkov určených mesačnou sumou za prácu súvisiacu s výkonom funkcie zamestnanca; p. učiteľa, učiteľský p.; platy v štátnej, vo verejnej správe; návrh na zmrazenie platov ústavných činiteľov; zvýšiť, znížiť p.; dostávať nadštandardný, vysoký p.; poberať minimálny p. určený zákonom; sťažovať sa na malý, biedny, mizerný p.; absolventi škôl majú nízke nástupné platy; štvorčlenná rodina žije z jedného platu; Fabrika tvrdí, že pracovníkom budú vyplatené plné platy, no naše zdroje hovoria iba o 75 percentách. [HN 2008] □ trinásty (13.) plat, štrnásty (14.) plat peňažná odmena, ktorú môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov ▷ platík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr., často iron.: maličký p.; poslanecké, ministerské platíky; Ale kdeže si môžeš zo začiatočníckeho platíka účtovníčky dovoliť taký luxus [...]. [R. Moric]; Všetko som robil podľa najlepšieho vedomia a svedomia, za ten úbohý profesorský platík. [J. Lenčo]; platisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel.: brať nehorázne vysoký p.; mali platiská ako hrom
plát -u m. ‹n›
1. kovová, prípadne drevená platňa, plech: p-y sporáka; hist. časť stredovekého brnenia chrániaca hruď a chrbát
2. súvislá, spravidla tenšia vrstva niečoho: p. slaniny, cesta
3. rem. naplocho (rovno alebo šikmo) zrezaný koniec hrady zapadajúci do rovnakého výrezu v druhej hrade, vytvárajúci tak tesársky spoj;
plátový príd.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou
2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť
odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiu • mzda • plat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný plat • funkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorár • provízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná provízia • obslužné • prepitné • subšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciu • služné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš
platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekom • hradiť • uhradzovať • uhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravu • financovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firma • preplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovar • subšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval
2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat
3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnosti • mať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosť • účinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje
4. p. týkať sa 1
pláť p. horieť 1
plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezd • pláca • príjem: mesačný príjem pracovníka • zárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobok • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň: pravidelný lôn, lôň • výplata: minúť celú výplatu • vyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovanie • žold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)
p. aj zárobok
plát p. šúplata
rez 1. stopa po zarezaní, zárez: hlboký rez, zárez v kmeni stromu • prierez (priečny rez predmetom): prierez kmeňa stromu • vrúbok • vrub: palica s vrúbkami, vrubmi • les. zákres (rez v dreve, ktorým sa označujú stromy určené na vyrúbanie)
2. odrezaná časť niektorých pokrmov; hranaté formy múčnikov: rezy zo šunkovej rolády • plát • plátok (rez v podobe tenkého plochého útvaru): krájať mäso na pláty, plátky • šúplata (tenká vrstva niečoho): šúplaty jabĺk
3. p. zákrok, zásah 2 4. p. oriezka
šúplata niečo v podobe tenkého plochého útvaru: šúplata blata, snehu • plát: krájať mäso na pláty • plátok: plátok syra, šunky • rez (odrezaná šúplata): obkrútiť závitok rezom slaniny
pláť, plá, plajú nedok. bás. horieť plameňom, plápolať, planúť: Nač tu pre jediného človeka plá desať lámp? (Smrek);
pren. žiariť: Tvár mu plála plameňom. (Vaj.) Ohnivo plajú klince. (Ráz.)
plat, -u m. pravidelná peňažná odmena za sústavne vykonávanú prácu, mzda: mesačný, ročný p., hrubý, čistý, základný p., záloha na p.; vysoký, nízky p.; žobrácky p. veľmi malý; zvýšiť, znížiť p.; Stiahli mi z platu päťdesiat korún. (Tim.);
platový príd.: p. zákon, p-á úprava, p-á stupnica, p-á trieda, p-é podmienky; udelili sa zamestnancom platové postupy (Heč.);
platove prísl.;
platík, -a m. zdrob. expr.
plát, -u m. väčší, tenší plochý kus niečoho: p-y zeme, tenké oceľové p-y; Z tvári visela mu nespokojnosť ako pláty strhanej kože. (Urb.);
plátok1, -tka/-tku m. zdrob.: p. papiera, staniolové p-y
plata ž. i plat2 m. 1. kus látky al. iného materiálu na plátanie, záplata: Nohafki mal platu na place (Haniska PRE); Na taku veľku džuru to treba poradnu platu (Dl. Lúka BAR) F. jaki mech, taka plata (Markušovce SNV) - všetko má byť primerané, vhodné; každi meh najdze svoju platu (Markušovce SNV) - na každého raz príde; platu na platu bi a paľenku pi! (Studenec LVO) - iron. o pijanovi 2. novohr zastar. časť plátenej košele, spevňujúca nášivka na pleci: plata (Ozdín LUČ) 3. gem plocha odlišujúca sa farebne od okolia, škvrna: Naša̋ krava má šervenié plati (Kobeliarovo ROŽ) 4. or zastar. súčasť záboja, súkenné vrece: Keť sa (podrvené ľanové semiačko) upražilo, už išľi visípaď do súkna - to sa volalo plati - povie sa to, že zapraviľi do platuof a to zo šetkím tam (do klady) vopchaľi (Zuberec TRS)
plát m. (plat, pľat) strsl, zsl niečo v podobe tenkého plochého útvaru a. kus plechu: Zišlo bi sa nám zo šesť plátou bľachi (Dol. Lehota DK) b. vrchná doska na stole: Plát sa zgľejuje z viadz doskou (Pukanec LVI); Vŕch stou̯a, to je pu̯át (Malacky) c. vrchná časť stoličky bez operadla: Potym še dol na tu stoličku taki čenki vrch, pľat, to bylo to sedadlo (Turzovka ČAD) d. postranná doštená príložka na pozdĺžnych spojoch krivíc mlynského kolesa: plat (Bátovce LVI, Myslenice MOD, St. Myjava MYJ)
plat1 m. 1. csl nov. pravidelná peňažná odmena za prácu: Ja̋ mám malí plat (Slavošovce ROŽ); Na kopačke dve koruni najvádz virobili dene, nebívalo tan též velké plati (Ružindol TRN); Nemá moc hrubí pu̯at (Jablonové MAL); S takeho platu hňeśka ňevižiješ (Dl. Lúka BAR) 2. strsl, zsl odmena za prácu: Oňi dostaľi za svoju robotu plat (Králiky BB); O_tíh metrou mau̯ plat, kelko tíh metrou napíleu̯ (Tek. Breznica NB); Hu̯ásní chodzívali po dzedzine, znášali si múku, to biu̯ jejích pu̯at (Hlboké SEN); Bolo zbožé aj záhumenka a to šecko sa rátalo do platu (Lapáš NIT) F. haj, volki, okolo plota, jakí plat, taká robota (Lukáčovce HLO) - kvalita roboty závisí od odmeny; starí paholek a starí pez jennakí plad dostávajú (Bošáca TRČ) - nevážia si ich
plátl p. plát
plat m 1. zaplatená peňažná suma: o tem, ktoz przed prawem platy pyta (ŽK 1473); gest plat za ten dum geg (Marte) dany cžtyrydcet a peť zlatych; Ambros plat za winiczy f 110 vplne wyplatyl (BÁTOVCE 1610; 1614); ona przestupila sliby swe a platu miti nemuozeme od ni (DEVIČANY 1684); dom aby se predal a plat abi se mezy mich prateluw rozdelil (KRUPINA 1684); pridag plati, ktere pozustáwagu w pokladnici (PT 1778); praetium: plat (ML 1779) 2. naturálna al. peňažná dávka, polatok odvádzaný feudálnym pánom, úradom al. štátu, dane; dávky za používanie niečoho (zeme, poľa): od toho lanu opysaneho panu plat pugde (BUDATÍN 1478 SČL); ja, Laczlaw, znamo czynim timto lystem, zie jsem przyal od miessczanov platu, kteryž jsau panom mym povinovati od hory ruožene 63 funtuov peniez (TRNAVA 1512 SLL); to wssecko gima gim bes wsseckeho czinžu aneb platu dawany dopusteno byty (L. JÁN 1554); hoferi penežiteho platu panu velikomožnemu žadneho nedavaji (BOJNICE 1614 U2); sme chodiwali do Lypoweg hory, ale z dowolenjm pana, nebo sme gemu plat dawalj (P. LEHOTA 1625); y za luky pokosenych plat nacim odebrat (M. KAMEŇ 1713); plati penežite, kterimy poddani powinni gsu, abi (úradník) z bedliwu pilnosti wibiral (KOŠECA 1718); colonus: sedlák, ktery na cuzég zemi za plat bydli; colonarium: plat z roli; describere tributum: wybrati, složjti dánku, plat (KS 1763) L. stoličný p. poplatok, daň odvádzaná stolici: stoličnj officirj individualsku reparticii nowého stoličného platu anebo dane po osadách včiňgá (TURIEC 1796); mýtny, mýtový p. mýto: tabula mitna, wedle ktereg w dedine plat mitny od takowych osob wybiraty se ma (TRENČÍN 1731); brez všeho platu mytoveho (obyvateľ mesta) prepusten byva (DUBNICA n. V. 1745 LP); pod p. dávať čo prenajímať niečo: conductitius: co se nagjma, neb pod plat dáwá (WU 1750) 3. finančná odmena za vykonanú prácu, mzda: dlznik musy dlh ten den poloziti a rychtarowi geho plat poloziti (ŽK 1473); ninegssyho czasu platu nemalo robotnikom musy se datj, chcze li, aby dobry vžytek wzel (H. BEŇADIK 1579); sporádani platu a strovy služebnikov oravskych (ORAVA 1625 U2); cuo se dotice hayduskeho platu, ga sem na pol mesice gim zaplatil (TRENČÍN 1664); martiaticum: plat wogánsky žold; minerval: učitelsky plat; manupretium: plat od roboti, plat robotny aneb mzda; velatura: plat prjwozny, plawny plat (KS 1763); (sluha) prjliss mali a sspatni plat mel (VP 1764); platy pohrebné bráti bratrj menssj nemožu (PrV 1767); pán prinaucen býwá hawýrum týdňowý plat podwýssiti (LZ 1775); knezowe začali se hadati, kdo s nich službu pry pohrbu wykonawati bude a plat za to wezme (RPo 1790) 4. suma, kt. sa spláca po istých čiastkach, splátka: Matey kupil od bratra sweho statek wsseczek za ffl 50 a ma položit nayprwneyssy plat fl 12 (ŽILINA 1553); Durko vzel ode mne vyno na try platy za trysto zlatych (H. BEŇADIK 1574); (kupujúci) položil pak poslednj plat za rychtarstwj zwrchugmenowaneho rychtara (BÁTOVCE 1603); pry poslednem platu byli prytomnj Janko Wihnat, Girik Klesken (MARTIN 1614) 5. hodnota, cena: žart ineho platu nemá, krom sméchu sameho, ale gak ge ustawičny, nemá aňi teho (GV 1755); wino, platno, súkno a čokoliw giné, gak cuzozemské gest, chwáli swég nemine a ani plat weľký u nás mu nehine (BE 1794); -ový príd k 2: platova dedina byvše a vice poradkovat musime nežli jine zbyvatelne dediny (LAZY p. M. 1686 LP) kt. platí poplatok namiesto odpracovania poddanských povinností; -oček [-eč-] dem k 3: mercedula: plateček (KS 1763)
pláť ndk horieť vysokým plameňom, planúť: (lode) hromowym ohnem byli spáleny a pláli od ohne nebeskeho a w wodách morskjch stonauli (HI 18. st); flagrare: pláti (PD 18. st)
plátok p. plát
platový p. plat
plát, zried plátl m nem 1. plochý kus niečoho tenšieho: kupil som platy remene (PUKANEC 1726); argentum insectum: strjbrné plechy, pláty (WU 1750) 2. podnos, tácňa: platl medeni pocinowani; tortowa panwa aj s platom aj s wrchnakom (L. JÁN 1683); nádoby kuchárske sau: pomywačka, w ktereg se umywagj misy a platy (OP 1685); -ok [-ek] m, -ka ž 1. dem k 1: kowacž zelezo na tenke platky roztahuge (KoB 1666); bractea: plátek, plech mosazný (FO 1737); tesera palliorum: lata, plátka (KS 1763) 2. záplata: prosicium: fleki, plátki; veteramenta: obssywki, platki, fleki (KS 1763)