Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst

plást -u m. doskovitý útvar, doskovitá vrstva: p-y kôry; včelí p. majúci po obidvoch stranách včelie bunky;

plástový príd.;

plástik -a m. zdrob.


plast -u m. syntetická látka, kt. sa tvaruje a tvárni teplom a tlakom: hračky z p-ov;

plastový príd.: p-é fólie


plášť -a m.

1. (ľahký) dlhý kabát: balónový p., pracovný p., p. do dažďa

2. odb. vonkajší obal niečoho: p. pneumatiky, p. hodiniek, olovený ochranný p.; zool. ochranný obal tela niekt. živočíchov; geom. plocha povrchu telesa: p. valca

kam → vietor, tam p.;

plášťový príd.: tech. p. plech;

pláštik -a m. zdrob.;

pren. zámienka, maska: pod p-om tmy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plast ‑u m.; plastový
plást ‑u m.; plástový; plástik ‑a m.
plášť ‑a m.; plášťový; pláštik ‑a m.

plast -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.


plást -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.


plášť -ťa pl. N -te I -ťami m.

plástikplást


plast -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.gr.i chem. ▶ syntetická al. polosyntetická látka zložená z organických polymérov al. ich zmesí, ktorú možno teplom a tlakom tvarovať podľa potreby, vyznačujúca sa tvrdosťou, pružnosťou, dobrou spracovateľnosťou, plastická látka; predmet, výrobok z takejto látky: tvrdený akrylový p.; pokovovaný, metalizovaný p.; priehľadný, priesvitný p.; recyklovateľné, biologicky rozložiteľné plasty; znečistenie morí plastmi; formovanie plastov liatím do foriem, lisovaním, valcovaním; tenká fólia z plastu; žlté kontajnery sú určené na plasty; Architektka o svojej skúsenosti s plastom v interiéri povedala: – Neviem si predstaviť ideálnejší materiál na výrobu nábytku oblých tvarov, ako je plast. [HN 2009]


plást -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m. 1.plochý doskovitý útvar; súvislá, obyč. tenšia vrstva niečoho: p. olúpanej kôry; maliar špachtľou nanášal hrubé plásty farby; elektroizolačná páska z dvoch až troch vrstiev sľudových plástov; [...] starý otec nohou prehadzuje plásty zeme, ktoré sa rozsýpajú naspäť do brázdy, [...]. [A. Baláž]; smerom do hĺbky sa striedali vrstvy popolavej drsnej skaly s plástmi ľahko taviteľného kameňa [P. Glocko]; pren. Pod povalou sa vznášali husté plásty ťažkého modrosivého dymu [...]. [M. Zelinka]
2. včel.ploský voskový plát majúci po obidvoch stranách šesťhranné bunky, v ktorých sa liahnu včely, ukladá sa peľ i zásoby medu: včelí, medový p.; zásobný p.; plodový p. s vajíčkami a mladými larvami; vytáčať med z plástov; vložiť do úľa niekoľko rámikov s plástmi; vytiahnuť p. z medníka; včela uloží nektár do prázdnej bunky v pláste
plástik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 2 i expr.: p. medu; chovný úľ s jedným plástikom


plášť -ťa pl. N -te I -ťami m. 1. ▶ vrchný voľný odev (s rukávmi al. v podobe peleríny) chrániaci pred chladom, slúžiaci ako ochranný (pracovný) odev al. plniaci symbolickú funkciu: dlhý, trojštvrťový p.; zamatový, balónový p.; p. s kapucňou; nová kolekcia dámskych a pánskych jarných plášťov; nepremokavý p. do dažďa; lekársky biely p.; vojenský maskovací p.; zamestnanci nosia modré pracovné plášte; hermelín sa používal na zdobenie kráľovských plášťov; Odrazu sa dvere otvorili a v nich sa zjavila Nina zabalená do kúpacieho plášťa. [B. Štrauchová]; pren. ulica sa zahalila plášťom nocii fraz.rozpráv. neviditeľný plášť zázračný odev, vďaka ktorému je jeho nositeľ neviditeľný; syndróm bieleho plášťa pocity ako úzkosť a stres z prítomnosti lekára majú určitý vplyv na zvýšené hodnoty krvného tlaku
2. i tech. ▶ samostatná pokrývka predmetov chrániaca pred poškodením al. zabezpečujúca niečo: igelitový p. na kočík; reflexný p. na ruksak; tepelné ohrievacie plášte na sudy
3. odb. ▶ súvislá (obyč. vonkajšia, povrchová) celoplošná súčasť zariadenia, výrobku, súčiastky a pod. slúžiaca napr. na ochranu, izoláciu, spevnenie: p. pneumatiky; vnútorný p. kotla; stredný, dolný, horný p. trojplášťovej strechy; keramický p. pece; vodotesný p. trupu plavidla; celokovová konštrukcia plášťa motora; mechanicky poškodené vonkajšie plášte káblov; izolačný panel s nepriepustným hliníkovým plášťom; čerpadlo má p. z antikorovej ocele; stav. obvodový p. budovy konštrukcia vymedzujúca pôdorys objektu a slúžiaca ako ochranná vrstva medzi interiérom a exteriérom
4. biol., anat. ▶ súvislá vrstva, obyč. s ochrannou funkciou, obaľujúca, pokrývajúca telo al. nejakú časť tela živočíšneho al. rastlinného organizmu; anatomická zložka, obyč. pokrývajúca niečo: p. ulitníkov, plášťovcov; prirodzený lipidový p. pokožky; sacharidový p. na povrchu bunkovej membrány; biela hmota miechy tvorí p. okolo sivej hmoty; svaly tvoria ochranný p. okolo ramenného kĺbu; niektoré mäkkýše dýchajú aj plášťom alebo plášťovou dutinou
5. odb. ▶ (o neživej prírode) vrstva, ktorá niečo pokrýva, oddeľuje al. obaľuje: kryštalický p. žulového plutónu; pôdny p.; p. Neptúna tvorí pravdepodobne zmes horúcich plynov vodíka, hélia, vody a metánu; p. planéty postupne vychladol; geol. zemský p. hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme ležiaca pod zemskou kôrou
6. ekol. ▶ prechodné pásmo medzi dvomi rôznymi spoločenstvami, napr. medzi lesom a lúkou, kde dochádza k náhlej zmene ekologických podmienok a tým aj k zmene druhového zloženia spoločenstiev: lesný p.; teplomilné plášte; okraj dubiny s plášťom; šírka plášťa závisí od podmienok stanovišťa
7. mat. ▶ súvislá plocha vytvorená povrchom geometrických telies: p. hranola, valca; kužeľový p. sa zužuje smerom k vrcholu; p. ihlana pozostával zo štyroch rovnoramenných trojuholníkov
fraz. publ. biele plášte lekári; pod plášťom noci/tmy v noci, za tmy; rozprestrieť nad niekým ochranný plášť chrániť, ochraňovať niekoho; ten by predal/prepil aj z Krista Pána plášť je to veľký pijan, všetko prepije
parem. kam vietor, tam plášť pridržiavať sa výhod, zištne, bezcharakterne meniť svoje názory a postoje podľa okolností
pláštik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1: Okolo prešla navoňaná žena v krátkom bielom pláštiku. [L. Ballek]
fraz. pod pláštikom niečoho pod zámienkou; pod pláštikom noci/tmy [niečo robiť] a) pod ochranou, záštitou b) utajene, potajomky, bez vedomia iných

-šť/23875±9 9.22: substantíva m. neživ. N+A sg. 3757 plášť/3507 pršiplášť/214 svišť/33 (1/3)

/5658208±880 8.72: substantíva m. neživ. N+A sg. 5167 plášť/3507 lakeť/1184 pršiplášť/214 kýpeť/123 vecheť/53 Čebrať/47 svišť/33 (2/6)

plast -u m. ‹g› p-y plastické látky;

plastový príd.

bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďazvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchníkjarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerínapláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenkakepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeňkaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalátšubašubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubicahubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa)dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský)sako (kabát z mužského obleku): športové sakofrak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo frakusmoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka)kabanicakabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizolkamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizolahovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)


nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


plášť p. kabát

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plast, -u m. biol. bunkový útvar vznikajúci pozdĺžnym štiepením chromozómov


plást, -u m. voskový plát zo šesťhranných buniek na ukladanie zásob medu a pre vajíčka včiel: p. medu, zásobný p., plodový p.; stavať p-y;

plástový príd.: p. med;

plástik, -a m. zdrob.


plášť, -a m.

1. dlhší vrchný kabát: pánsky, dámsky p., kožený, cestovný p.; balónový, nepremokavý p.; vojenský p.; lekársky, biely p.; pracovný p.

hovor. kam vietor, tam plášť o človeku bez zásad, bez charakteru;

2. zool. ochranný kožovitý obal nižších živočíchov, napr. slimáka;

3. tech. obal rozličných strojových súčiastok al. zariadení: gumový p., bicyklový p., chladiaci p., ochranný, plechový p., studňový p.;

4. geom. súvislá plocha vytvorená povrchom geometrických telies, napr. valca, gule, kužeľa;

plášťový príd.: p. plech, p. elektromagnet;

pláštik, -a m. zdrob. expr.

hovor.: robiť niečo pod p-om (niečoho) pod zámienkou, utajene; niečo je niekomu p-om zámienkou

plást i plášť1 m.
1. csl včel. voskový ploský útvar, súš, do ktorého včely dávajú med: Takím dlkším nožom virezau̯ plášť (Kvačany LM); Volakedi si čeli sami moseli robiť šetko, čil to volaju plášť, ale to sa šúše (V. Maňa VRB); Novom dbou̯ci si (včely) razom stavaju na medzisťienke pláste (Čelovce MK); Tam (v úli) boli štiri plásti vedla seba (V. Rovné BYT); Čeli už zaniésli celí plášt (Trakovice HLO); Volakedi hovorili šúž z madom, až ňeskór sa mladí učili hovoriť plášť (V. Zálužie NIT); Plasti i suš to virezovaľi (Poľanovce LVO); Potim śe s pňakoh virezovaľi nožom plasti (Šar. Dravce SAB); Vźaľi krivi nož a krajni plašč virezaľi (Rozhanovce KOŠ); Z rukami śe plaśče lamaľi a tod med vecka vicik (Vinné MCH)
L. panenskí plášt (Malacky) - čerstvý súš, v ktorom sa ešte nevyliahla včela; peloví plášt (Trakovice HLO), peloví plást (N. Sady NIT) - súš s peľom
2. or, lipt, priev, strtek kus trávnika s vrstvou zeme, mačina: Plástami zme zahataľi ďieru v jaze (Pucov DK); Mne kosa také plášte rezala (Lúčky RUŽ); Navikrajuvaľi z lúki plášťe a poukladaľi (Podhradie PDZ); plášť (Jedľové Kostoľany ZM)
3. naplnené oplátky, napolitánky: Plášťe son kúpila (Pečenice LVI)
4. spiš, jšar rezná časť pluhu, plaz: plast (Polomka BRE, Hôrka POP, Studenec LVO, V. Šariš PRE); plástový príd. k 1: Čele sa množile f tech plástavech bunkách (Čelovce MK)


plasť ž. pohron hrsť vyčesanej vlny: plasť (Heľpa BRE)


plášť1 p. plást


plášť2 m.
1. csl nov. ľahší vrchný dlhý kabát: Ber si aj plášt! (Val. Belá PDZ); Staďe vínšou̯ jedon maskuvanom plášťi (Kľak NB); Tag zme si nosievaľi takie plášťe do dažďa aľebo ag bolo chlaňejšie, tak takie ťepľejšie kabáte zme si braľi (V. Lom MK); Ber si aj plášt! (Val. Belá PDZ); Prikril sa pláščom (Bošáca TRČ); Ked uš chladňenši, ta berema plaśče (Dl. Lúka BAR); Ja mal u plašču pištoľ (Brezina TRB)
F. kan veter, tan plášt (Bošáca TRČ) - byť nestály (v presvedčení)
2. csl nov. vrchný gumový obal na kolese bicykla: Zhoďeu̯ z bicigla plášťe (Návojovce TOP); Mosel vimenit plášt na zanném kolese (Vaďovce MYJ); Treba mi kúpiď aj plášťe na káru (Lapáš NIT); Kupil sebe novi plaźdž na bicigeľ (Spiš. Štvrtok LVO)

plást, pláster, plášť2 m voskový plát včiel na ukladanie medu a vajíčok: wčely hučicy plasty medu delagi; wšely hučjcé plasste medu sprawugj (KoB 1666); (včely) delagj plasty, z kterych méd wyteká (OP 1685); favus: plást medowý (KS 1763); smjssag wainsstain s plasstom medu a tjm mu (koňovi) oči w kutikách masti (PL 1787); matky nezabi, než otčist ti plasste, zatim dobry med budu nosit (RG 18. st); fčely hognost medu do dwúch plastu nanosyli (ID 18. st)
F. listi bilini budu w gegich ustách sladké gako plast medowý (VK 1764)


plášť1 m
1. dlhší vrchný kabát: sponky na plast (JELŠAVA 1567); zadny s towaryssuw nema bez mentika aneb plasste chodity (CA 1669); gezdec odywa se mentekem, desstowny plasst na zadku se priwazuge (OP 1685); Židowe potrhany a stary ssarlat namisto plassta kralowskeho nanho (Krista) oblekli (MS 1758); palla: zenský plásst (AP 1769); Nemec ma klobuk na tri strany rozpusteny, dluhy plasst nosy (PONIKY 1785);
x. pren newijm, gakowimy plassty swe malé hrjchý a nedokonalosti prikriti usilugj (SK 1697) ako ich chcú zatajiť; dicis causa: pod zásteru, pod plásstem, tytulem (WU 1750) pod zámienkou, potajomky
2. ochrana, zástierka, zámienka, pláštik: gestliže tento swet chtel bi nas prenasledowati, potrebna wecz gest, abichme se proti geho ukrutnosti zaodely plasstem trpezliwosti (TC 1631) aby sme boli trpezliví; on mne oblekl w raucho spasenj a plasstem sprawedlnostj priodel mne (SP 1696); nemesskeg techdy pod geg (Máriinu) ochranu, pod geg materinsky plasst se uteci (MS 1758); hňetki se z chatrnym plasstem smrti odiwame (GŠ 1758); guž wssechno, ponewadž samo w sebe mrzute gest, plasstem negakého tagemstwy a podobenstwi zakriwáte (VP 1764); lepssy činjme, když z horliwosti wule potrebe telesneg nekdy netco odtahugeme, než kdybychom z wlažnosti, pod plásstem rozssaffnosti, telu howjce, nepravosti tela krmili (MPS 1777); skusiwsse u mnohich lidj to, kterak y negwetssj ohizdnosti a nesslechetnosti plasstem ossemetnjm ctnosti priodjnj a utegenj bili (PT 1796)
L. pod p. prijať vziať, zobrať pod ochranu: corpus alicujus tegere pallio: nekoho pod plasst wzjti (KS 1763); nech milosrdnym okem na nas misernych lidi zhlednu a pod milostivy plašt primu (HRABKOV 1786 LP) zmilujú sa; nebo ona (Mária) was pod plast mylosrdentwy sweho prygyma (Káz 18. st) poskytne vám milosrdenstvo; pod p. sa utiekať hľadať u niekoho ochranu: s tym sa pod ochranu všeci obyvatele Krušetnici poručame a pod plašt Vašej Osvicenj Velkomožnosti utikame, aby nas račila ochranit (KRUŠETNICA 1776 LP); pod twúg plásst se utjkáme, ó swatá Božj Rodičko (MPS 1777)
F. gako swet bežy, tak se musy clowek ssikowaty a nekdy y po wetre plasst pustity (ZA 1676) prispôsobiť sa; predykantne, hle, giž tuto obratic naopak plasst, uwedene s Pisma texty strany swatostneho chleba za tmawe, nezretedlne uznawat se nestidyss (DuH 1723) zmeniac svoj postoj; kam wjtr, tam plasst (WU 1750) o nestálom človekovi
3. pokrývací ochranný materiál: w stawenj nad slupczem kusek plassczu ku kominu, we swgetniczj pod kamny za materiu za wsseczku y praczu fl 3 (ČÁČOV 1720); -ový príd k 1: lacernatus: plássťowy, kepeňkowy (KS 1763); pláštek [-št-, -šč-], pláštik, pláštiček dem k 1: (Žid) ma swuoy plassczek na sobie miti (ŽK 1473); dczera neprzinesla gest nicz, gedine geden plasstik (ŽK 1481); palliolum: plásstjk (KrG 1704); pallula: plásstek; plásstjček (KS 1763); k 2: diabel se pokussy nas omamity, abi chme wecy tohoto sweta pod plasstikom potrebnosty zle užiwaly (Le 1730); (sektári) plásstikem prawdy swu faless prikrýti mohu (FP 1744); swu chýtrost a potmélušstwj vkázowal pod plásstikem poniženosti (ST 1797)


plášť2 p. plást

Plast Plast Plášť Plášť Plášť_K1 Plášť
plast
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) plast
G (bez) plastu
D (k) plastu
A (vidím) plast
L (o) plaste
I (s) plastom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) plasty
G (bez) plastov
D (k) plastom
A (vidím) plasty
L (o) plastoch
I (s) plastmi
I (s) plastami

plást
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) plást
G (bez) plástu
D (k) plástu
A (vidím) plást
L (o) pláste
I (s) plástom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) plásty
G (bez) plástov
D (k) plástom
A (vidím) plásty
L (o) plástoch
I (s) plástmi
I (s) plástami

plášť
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) plášť rúcho, čo vyzerá ani hodvábny plášť . Víta hostí s gavalierskym úsmevom
G (bez) plášťa k odvodu vlhkosti zo strešného plášťa . Treba dodať, že akékoľvek
D (k) plášťu Striasla sa aj napriek hrubému plášťu — chlad ju zožieral zvnútra. Nebolo
A (vidím) plášť zlatou pokožkou. Chudý cudzinec mal plášť a na hlave turban. Koráliky, kosti
L (o) plášti potĺka nejaký človek v čiernom plášti . Chcel som ho chytiť, ale vtedy
I (s) plášťom potvrdenie zo šikmého vrecka pod plášťom a dôverčivo ho podal súdruhovi
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) plášte STN a pod. Valcové a kužeľové plášte tenkostenných nádob sa vyrábajú
G (bez) plášťov hostí ušiť špeciálnu kolekciu plášťov do dažďa. Kto chce, môže zostať
D (k) plášťom impozantne vďaka krídlovitým plášťom , širokým nohaviciam, vysokým
A (vidím) plášte sa dočkať, tak si prehodila dva plášte , obula najpevnejšie čižmy a
L (o) plášťoch Dvaja zdravotníci v bielych plášťoch zdvihli dámu na nosidlá a odniesli
I (s) plášťami stojan so zavesenými šatami a plášťami , skrinky s vyloženými čepcami,
I (s) plášťmi sluhovia sa zahaľujú všakovakými plášťmi . Ten muž je Larsen, nie je to

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako plášť z kameňa comme un manteau de pierre
ako poklad pod plášťom comme un trésor sous le manteau
ale ten veľký plášť mais le grand manteau
dekantáciou plástov, nikdy nie décantation des rayons, jamais
oči do hnedého plášťa yeux dans un manteau brun
plášťa a postavil ho manteau, et le posa
plášť a odprevadila ma un manteau et m'accompagna
prikrátky je môj plášť mon manteau est trop court
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu