planúť -ie -ú nedok. kniž. blčať, plápolať: oheň p-ie;
pren. tvár mu p-ie, oči mu p-ú; p. pomstou túžiť po pomste
planúci -ca -ce príd. 1. ▶ výrazný, intenzívne sa (citovo) prejavujúci, odrážajúci silnú emóciu: tvorivý, p. duch; sledoval ju planúcimi očami; jeho pohľad bol čoraz planúcejší a živší 2. ▶ majúci výraznú, žiarivú farbu červených al. oranžových odtieňov pripomínajúcich plameň: planúce červené lístie; planúce farby jesene; p. západ slnka ▷ ↗ i planúť
planúť -nie -nú -nul -núc -núci -nutie nedok. kniž. 1. ▶ horieť plameňom, plápolať: na obzore planú ohne, vatry; Sviece zlovestne planú do ticha izby [...]. [M. Zelinka]; pren. jeho oči planuli 2. ▶ vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo, žiariť: hviezdy planú; na nebi planula polárna žiara; Vysoko nad nimi v belasej oblohe planulo strieborné slnko. [D. Pastirčák]; Na oblohe planuli nocou ohňostroje a pred kláštorom hrali hudobníci. [E. Macák] 3. expr. (čím; v kom, v čom) ▶ pociťovať silné citové zaujatie; prudko, silno, s veľkou intenzitou sa prejavovať (najmä citovo), horieť: p. túžbou, vášňou, láskou; p. nadšením, zvedavosťou; v očiach mu planula nenávisť; planula vo mne zlosť; vybehla z miestnosti, planúc hanbou; Pri nich [deťoch] nešťastná matka so sklenými očami planúcimi strachom. [J. Pronská] 4. ▶ (o tvári, tele) byť rozpálený, rozhorúčený, horieť: líca jej planú; celé telo jej planulo; v bledej tvári planuli belasé oči vnútornou horúčkou
horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou
2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť
planúť p. horieť 1, žiariť 1
sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky strany • šľahať • vyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výšky • prskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, srší • iskriť sa: neos. z komína sa iskrí
2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúť • expr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťou • kniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševnenie • kniž. sálať • vyžarovať • zračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosť • iskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti
žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať
p. aj svietiť, svetielkovať
2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí
planúť, -nie, -nú nedok. kniž. horieť plameňom: oheň planie do výšky, svieca, slnce planie;
pren. žiariť, byť rozhnevaný, rozpálený: líce planie, zrak planie, oči planú; More planie vo večernom slnci (Kuk.) javí sa ako planúce.