Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

planúť -ie -ú nedok. kniž. blčať, plápolať: oheň p-ie;

pren. tvár mu p-ie, oči mu p-ú; p. pomstou túžiť po pomste

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
planúť ‑ie ‑ú ‑ul nedok.

planúci -ca -ce príd. 1. ▶ výrazný, intenzívne sa (citovo) prejavujúci, odrážajúci silnú emóciu: tvorivý, p. duch; sledoval ju planúcimi očami; jeho pohľad bol čoraz planúcejší a živší
2. ▶ majúci výraznú, žiarivú farbu červených al. oranžových odtieňov pripomínajúcich plameň: planúce červené lístie; planúce farby jesene; p. západ slnka
▷ ↗ i planúť


planúť -nie -nú -nul -núc -núci -nutie nedok. kniž. 1.horieť plameňom, plápolať: na obzore planú ohne, vatry; Sviece zlovestne planú do ticha izby [...]. [M. Zelinka]; pren. jeho oči planuli
2. ▶ vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo, žiariť: hviezdy planú; na nebi planula polárna žiara; Vysoko nad nimi v belasej oblohe planulo strieborné slnko. [D. Pastirčák]; Na oblohe planuli nocou ohňostroje a pred kláštorom hrali hudobníci. [E. Macák]
3. expr. (čím; v kom, v čom) ▶ pociťovať silné citové zaujatie; prudko, silno, s veľkou intenzitou sa prejavovať (najmä citovo), horieť: p. túžbou, vášňou, láskou; p. nadšením, zvedavosťou; v očiach mu planula nenávisť; planula vo mne zlosť; vybehla z miestnosti, planúc hanbou; Pri nich [deťoch] nešťastná matka so sklenými očami planúcimi strachom. [J. Pronská]
4. ▶ (o tvári, tele) byť rozpálený, rozhorúčený, horieť: líca jej planú; celé telo jej planulo; v bledej tvári planuli belasé oči vnútornou horúčkou

horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sapáliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sablčaťblkotaťnár. dudotať (Kálal)expr.: bĺkaťblkaťblnkaťblnkotaťkniž.: planúťplápolaťpoet.: háraťzháraťpláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť


planúť p. horieť 1, žiariť 1


sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky stranyšľahaťvyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výškyprskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, sršíiskriť sa: neos. z komína sa iskrí

2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúťexpr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťoukniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševneniekniž. sálaťvyžarovaťzračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosťiskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti


žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúťplápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

p. aj svietiť, svetielkovať

2. vydávať lesk • blýskať (sa)blyšťať salesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sajagotať satrblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sasvietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sazlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

planúť, -nie, -nú nedok. kniž. horieť plameňom: oheň planie do výšky, svieca, slnce planie;

pren. žiariť, byť rozhnevaný, rozpálený: líce planie, zrak planie, oči planú; More planie vo večernom slnci (Kuk.) javí sa ako planúce.

Morfologický analyzátor

planúť nedokonavé sloveso
(ja) planiem VKesa+; (ty) planieš VKesb+; (on, ona, ono) planie VKesc+; (my) planieme VKepa+; (vy) planiete VKepb+; (oni, ony) planú VKepc+;

(ja som, ty si, on) planul VLesam+; (ona) planula VLesaf+; (ono) planulo VLesan+; (oni, ony) planuli VLepah+;
(ty) plaň! VMesb+; (my) plaňme! VMepa+; (vy) plaňte! VMepb+;
(nejako) planúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor