planéta -y -nét ž.
1. nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka, obežnica: Zem je p-ou Slnka
2. (v min.) lístok s veštbou predávaný na jarmokoch, púťach
● → narodiť sa pod šťastnou p-ou;
planétový príd.: tech. p-á prevodovka;
planetárny príd.: p-a sústava, p. pohyb
planéta [-n-] -ty -nét ž.
planéta [-n-] -ty -nét ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ vesmírne teleso obyč. guľovitého tvaru pohybujúce sa po obežnej dráhe okolo hviezdy (v slnečnej sústave okolo Slnka), ale zároveň neobiehajúce okolo iného telesa, schopné vyčistiť vlastnú dráhu, t. j. zbaviť sa iných telies, obežnica: malá, veľká p.; atmosféra, jadro planéty; magnetické pole planéty; obývaná p. Zem; planéty slnečnej sústavy Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún; mesiace planét tuhé telesá obiehajúce okolo planét ako družica; dobrodružné príbehy o pristátí človeka na neznámych planétach; sonda dopadla na povrch planéty ▷ astron. trpasličia planéta teleso približne guľovitého tvaru obiehajúce okolo Slnka, ktoré nie je satelitom inej planéty, ale nie je schopné vyčistiť vlastnú orbitu, napr. Pluto; obria planéta planéta zložená prevažne z plynov, s vysokou hmotnosťou, ale nízkou hustotou (napr. Jupiter, Saturn)
2. ▶ (v užšom zmysle) nebeské teleso, kde žijú ľudia, Zem: obyvatelia planéty; dôsledky globálneho otepľovania planéty; chrániť našu krásnu planétu pre budúce generácie; rastlinný druh bol roztrúsený po celej planéte; Kozmopolitní občania majú spoločné zážitky: komunikujú priamo jeden s druhým naprieč celou planétou. [HN 2006] 3. hovor. ▶ (v minulosti) lístok s predpoveďou budúcnosti predávaný na púťach: p. pre šťastie; Z hŕbky prospektov, ktoré ležali na stole, vytiahol som si jeden ako na jarmoku papagáj svoju planétu. [D. Tatarka] ◘ fraz. akoby bol/prišiel z inej planéty a) kto nechápe (zdanlivo) jednoduché, bežné veci, situácie b) kto sa správa neštandardným, nie zaužívaným spôsobom, resp. inak, ako je zaužívané; modrá planéta Zem; červená planéta Mars; narodiť sa na šťastnej planéte mať v živote (často) šťastie ▷ zdrob. ↗ planétka
planéta1 -y ž. ‹g›
1. astron. veľké teleso slnečnej sústavy obiehajúce okolo Slnka po eliptickej dráhe, obežnica: p. Merkúr; umelá p.
● modrá p. Zem
2. obežnica ako zdanlivá určovateľka ľudských osudov; lístok s predpoveďou budúcnosti (predávaný na púťach):
● byť narodený pod šťastnou (nešťastnou) p-ou mať šťastie (nešťastie);
planetárny príd.: p-e žiarenie; astron. p-a sústava; p-a hmlovina žiariaca plynná hmlovina guľovitého tvaru; p-e ekologické problémy týkajúce sa celej (našej) planéty (Zeme)
planéta2 -y ž. ‹stredl› cirk. ornát 1, kazula
družica 1. dievča v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom a pod. obrade • družička
2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa • satelit: družica, satelit Zeme; umelé satelity • obežnica • planéta (nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka): Zem je obežnicou, planétou Slnka • sputnik (sovietska umelá družica Zeme)
planéta p. družica 2
planéta1, -y, -nét ž. astron. nebeské, kozmické teleso, ktoré sa pohybuje okolo Slnka, hviezda obežnica: naša p. zemeguľa; Mesiačik, sluha našej planéty... (Sládk.)
● hovor.: mal si sa narodiť na inej p-e, patríš na inú p-u do inej spoločnosti, nie dnešnej; Museli ste sa v zlú planétu narodiť (Kuk.) v nevhodných, ťažkých časoch, máte ťažký život;
planetárny príd.: p. systém, p. pohyb, p-a sústava;
planétový príd.: tech. p-é koleso obiehajúce po obvode iného kolesa
planéta2, -y, -nét ž. hovor. lístok s vymyslenou predpoveďou budúcnosti: predávať na jarmoku p-y; Papagáj ťahal planéty. (Taj.);
planétový príd.: p. lístok, p-á skrinka;
planétka, -y, -tok ž. zdrob.
planéta ž. (plaňieta, plaňita) 1. nov. obežnica okolo Slnka: Na ňebi sa pred vojnou zjavila plaňieta (Králiky BB); Či aj tanhor na tech plaňetách jesto ľiďej? (Ozdín LUČ); Vravia, že zasa ľietajú ťí oňí okolo plaňiéťi (Čičmany ŽIL) F. na mrcha planétu sa naroďiu̯ (Turany MAR), naroďeu̯ sa na planú plaňétu (V. Ves LUČ), narodzila sa na ňeščasnú plaňiétu (Bošáca TRČ) - v zlom znamení; naroďiu̯ sä na dobrú plaňietu (Klenovec RS), musel si se na šťastné planéte narodit (Rochovce ROŽ) - v dobrom znamení 2. lístok s veštbou predávaný na jarmokoch: Verklikár má plaňieti, viťahuje ich biela miš (Návojovce TOP); Papagáj mi v jarmoku viťiahou̯ plaňietu (Králiky BB); Kúpiu̯ si plaňietu, kce veďeť, ako mu šťesťie poslúži (Klenovec RS); 3. ipeľ, zempl expr. zosobnenie zla, zlý človek, čert, parom (obyč. ako nadávka): Vun taka plaňita, že mu pari ňit! (Žalobín VRN); To plaňita jag ňeśčesce! (Porúbka HUM) F. bodaj ťebej plaňéta zväla! (Turíčky LUČ), plaňéta ván bola aj z jabočkí! (Ozdín LUČ) - aby ťa čert vzal!
planieta p. planéta
planita p. planéta
planéta [-é-, -ie-] ž, planét m lat kozmické, nebeské teleso, obežnica: planetuw gest sedem, každa w osobitnem swem kolese (KoB 1666); mezj wsselikimy rudamy prewissuge zlato, mezj planeti Slunce (SK 1697); nebesky planet Saturnus gest negbližssy pri nebj (OCh 17. st); od behu planet nebeskich wetri puwod magu (GŠ 1758); planeta tato na Zemj Dianau se gmenuge (PT 1796); gestli na den s. Marka a s. Mauricia Mesic na schode se spogj s planetom Hladolet, malo ma biti wina (PR 18. st); hwezdi z nebe padagu, strassliwe planiety z ocasami se ukazugu (MK 18. st) kométy; x. pren gsu tolikéz knihy geho na dennjm swetle, kterež mu samé planétu čtu (FP 1744) osud; -ny, -sky príd týkajúci sa planéty: planetarius: planétny beh; planeticus: planétny (KS 1763); planeta: planetnj hwezda (CL 1777); gsu welice sstastny w tom, že učiteluw tam prechowawagj weliky huw, ktery gjch wicwičia dost poradnych mrawuw w stawu politickem, lekarskem, planetskem (KCS 18. st) v hvezdárskom umení