plameň, -a m. horiaci stĺpec plynov, svetelný a tepelný jav pri horení: jasný, žltý, červený, belasý, fialový p.; horieť p-om; p. blkoce, p. sa šíri, p. zachvátil strechu, p. osvetľuje, svieti, páli; p-e šľahajú do výšky; rozdúchať, udusiť p., zahasiť p.; hodiť dačo do p-ov, dať napospas p-om hodiť do ohňa; byť v p-och v ohni; dom padol za obeť p-om, p. ho strávil zhorel;
pren. bás. silný, intenzívny pocit (napr. radosti, nádeje, vášne): p. nádeje, p. lásky, p. hnevu, p. odhodlanosti; Z očú jej šľahal dychtivý plameň oduševnenia. (Tim.)
● líca mu horia p-om (hanby) červená sa; zapálila sa ani p. začervenala sa;
plameňový príd.: tech. p-á pec ktorú vyhrievajú plamene;
plamienok1, -nka i plamienček, -a m. zdrob. malý plameň;
plamenisko, -a, -nísk str. i m. zvel. veľký plameň
plamienček, plamienok1 p. plameň
plamienok2, -nka m. popínavá ozdobná rastlina s veľkými fialovými kvetmi; bot. p. alpínsky (Clematis alpina)
plamienok3, -nka m. zool. plazmatický jazýček ploských červov