Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plakať plače plačú (ne)plač! plakal plačúc plačúci plakanie nedok. 1. (ø; za kým; zried. čo) ▶ ronením sĺz a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod., ale aj radosti: veľmi, nahlas, usedavo p.; chce sa mu p.; dieťa žalostne plače za matkou; prečo plačeš?; urobím, čo chceš, len už neplač; diváci v kine plakali od smiechu; hlas sa mu chveje, oči plačú; p. trpké, horké slzy žalostne plakať; chúlila sa do klbka a tíško plakala; Sledujem ju ku kríkom na úbočí, chytíme sa okolo pliec a plačeme od šťastia. [M. Vadas]; pren. Starí Indiáni tvrdia, že keď prší, plače nebo. [R. Brat]
2. (za čím; nad čím) ▶ vyjadrovať ľútosť za niečím, smútiť nad stratou niečoho, niekoho: p. za stratenou láskou; v srdci plače za domovom; nebudem však plakať za niečím, čo nemôžem mať; Aj Viedeň bola vtedy krásna a veselá. Cez vojnu som plakala nad ňou. [L. Ťažký]
3. expr. (ø; s vedľajšou vetou) ▶ vyjadrovať nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod., sťažovať sa, ponosovať sa; syn. lamentovať: stále plače, že nemá peniaze; plakal, vraj je jeho život v troskách; dlho ste nerobili nič a teraz plačete; plakala namiesto toho, aby konala
4. expr. ▶ vydávať žalostné, plačlivé tóny: primášove husle plačú; Zimnou krajinou meluzína plače. [Š. Žáry]
fraz. plače ako baba (o mužoch) (z pohľadu kritikov) je slaboch, mal by premôcť plač; plače, akoby ho z kože drali veľmi hlasno narieka; plakať ako [malé] dieťa veľmi plakať, neovládať sa; [darmo] plakať nad rozliatym mliekom (darmo) oneskorene ľutovať nejaký čin; nebudem za tým plakať nebude mi za tým ľúto; plakať do vankúša al. plakať po kútoch plakať potajomky, bez prítomnosti iných; plakať na nesprávnom hrobe sťažovať sa na nesprávnom mieste; tu [] nepomôže ani plakať nedá sa nič robiť
parem. fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, staré dievky plačú, že sa nevyskáču končia sa fašiangy, obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, tradične spojené so zábavami; keď dedič plače, v srdci sa smeje smrť niekoho, kto zanechal dedičstvo, je dobrou správou pre dediča; lepšie s múdrym plakať ako s bláznom skákať
opak. plakávať -va -vajú -val: veľakrát aj potajomky plakávala

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu